
Tento článok sa zaoberá problematikou nároku na odstupné a odchodné v kontexte práce cez agentúru dočasného zamestnávania, pričom zohľadňuje platnú legislatívu Slovenskej republiky a relevantné súdne rozhodnutia. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právach a povinnostiach zamestnancov a zamestnávateľov v tejto oblasti.
Odstupné je finančná kompenzácia, ktorú zamestnávateľ hradí zamestnancovi v prípade, že zamestnanec dostane výpoveď. Dôvodom výpovede nesmie byť porušenie pracovnej zmluvy, ale znižovanie stavov alebo zrušenie pracovnej pozície. Nárok na odstupné upravuje § 76 Zákonníka práce a jeho výška sa odvíja od dĺžky trvania pracovného pomeru.
Základnou podmienkou pre vznik nároku na odstupné je ukončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou v prípadoch, ktoré špecifikuje Zákonník práce. Odstupné sa týka ukončenia pracovnej zmluvy, nie zmlúv mimo pracovného pomeru, tzv. dohôd.
Ak by nastala totožná situácia, avšak zamestnávateľ by ukončil pracovný pomer výpoveďou, zamestnancovi tiež vzniká nárok na odstupné, pretože výpoveď dostal z dôvodu organizačnej zmeny. Výška odstupného by bola vyrátaná podľa doby trvania pracovného pomeru, čiže vo výške priemernej mesačnej mzdy, ale zároveň by mu plynula aj výpovedná lehota. Zamestnávateľ by mu vyplatil odmenu aj za mesiace, počas ktorých výpovedná doba plynula a následne aj odstupné. Výpovedná lehota by bola v tomto prípade najmenej dva mesiace.
Ak ide o ukončenie pracovného pomeru z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, vzniká nárok na odstupné bez ohľadu na spôsob ukončenia pracovného pomeru, vo výške najmenej desaťnásobku priemernej mzdy zamestnanca.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.
Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa, pričom Zákonník práce stanovuje minimálnu výšku odstupného. Konkrétne:
Špecifickou situáciou je práca prostredníctvom agentúry dočasného zamestnávania. V tomto prípade je zamestnávateľom agentúra, nie užívateľský zamestnávateľ (teda firma, kde zamestnanec reálne vykonáva prácu). Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi v prípade, ak agentúra s ním ukončí pracovný pomer z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce. Dôležité je, že do doby trvania pracovného pomeru sa započítava aj doba predchádzajúceho dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi, ak na seba tieto obdobia bezprostredne nadväzujú.
Odchodné je peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok. Zamestnancovi patrí podľa § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. Odchodné sa podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce nepovažuje za mzdu.
Podmienkou je, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie niektorého z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru. Na odchodné má zamestnanec nárok podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce len raz.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Výška odchodného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa a od dôvodu skončenia pracovného pomeru. Podľa § 76a Zákonníka práce, zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, patrí od zamestnávateľa odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracoval u zamestnávateľa najmenej jeden rok. Ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odchodné najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Rovnako ako pri odstupnom, aj pri odchodnom platí, že zamestnanec agentúry dočasného zamestnávania má nárok na odchodné, ak splní podmienky uvedené v Zákonníku práce. Do doby trvania pracovného pomeru sa započítava aj doba predchádzajúceho dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi, ak na seba tieto obdobia bezprostredne nadväzujú.
Pracovný pomer sa pri výpovedi zo strany zamestnanca končí uplynutím výpovednej doby, ktorej dĺžka sa odvíja od § 62 Zákonníka práce a závisí od odpracovaného času u zamestnávateľa: Ak zamestnanec odpracoval menej ako 1 rok, výpovedná doba je najmenej 1 mesiac. Pri pracovnom pomere trvajúcom viac ako 1 rok je výpovedná doba najmenej 2 mesiace. Výpovedná doba vždy začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Dôležité je upozorniť, že v prípade výpovede zo strany zamestnanca sa výpovedná doba neprerušuje ani nepredlžuje, ak sa zamestnanec stane dočasne práceneschopným. Tento benefit sa vzťahuje iba na prípady, keď výpoveď podáva zamestnávateľ - vtedy sa pracovný pomer nekončí uplynutím výpovednej doby, ale až po ukončení práceneschopnosti.
Podľa § 64 Zákonníka práce sa na zamestnanca nevzťahuje tzv. zákaz výpovede. To znamená, že zamestnanec môže podať výpoveď kedykoľvek, aj počas práceneschopnosti, materskej alebo rodičovskej dovolenky. Tento flexibilný prístup umožňuje zamestnancovi ukončiť pracovný pomer podľa jeho potrieb.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Ak zamestnanec podá výpoveď, nemá nárok na odstupné. Má však právo na odchodné, ak sa počas trvania pracovného pomeru stal starobným, predčasným starobným alebo invalidným dôchodcom. Tento nárok platí aj v prípade, že o priznanie uvedeného dôchodku požiada do 10 dní od skončenia pracovného pomeru. Odchodné predstavuje jednorazovú finančnú podporu, ktorá zamestnancovi uľahčuje prechod do dôchodkového režimu.
Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi určité dokumenty, ktoré sú nevyhnutné pre jeho ďalšie uplatnenie na trhu práce alebo pre účely sociálneho zabezpečenia. Medzi tieto dokumenty patrí:
Po skončení pracovného pomeru má zamestnanec voči úradom aj zamestnávateľovi ďalšie povinnosti. Zároveň má nárok na určité dokumenty, ktoré mu musí zamestnávateľ poskytnúť.