
Tento článok sa zaoberá problematikou nároku na vyplatenie dovolenky počas materskej dovolenky a s ňou súvisiacimi aspektmi, ako sú krátenie dovolenky, čerpanie dovolenky a poskytovanie náhrad za dovolenku. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku s odkazom na platnú právnu úpravu.
Právo na dovolenku upravuje Zákonník práce, konkrétne ustanovenia § 100 až § 117. Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne (§ 103 Zákonníka práce).
Podľa § 101 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny.
Na účely nároku na dovolenku sa za výkon práce považuje aj čerpanie materskej dovolenky (§ 144a ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce), avšak čerpanie rodičovskej dovolenky sa za výkon práce nepovažuje (§ 144a ods. 3 písm. b/ Zákonníka práce). Doba riadnej dovolenky a doba materskej dovolenky a otcovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce sa posudzuje ako výkon práce. Doba trvania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak zamestnanec v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá a za obdobie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
V prípade rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce sa však jedná o rodičovskú dovolenku poskytnutú mužovi, ktorý sa hneď po narodení dieťaťa stará o toto narodené dieťa (zjednodušene povedané rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce poskytnutá mužovi je ekvivalentom materskej dovolenky, ktorá sa poskytuje žene hneď po pôrode dieťaťa).
Ku kráteniu dovolenky podľa § 109 ods. 1 písm. b) zamestnávateľ môže a nemusí pristúpiť (je to na jeho rozhodnutí).
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka (§ 111 ods. 1 Zákonníka práce). Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.
Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak (§ 111 ods. 5 Zákonníka práce). Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka, ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca (§ 113 ods. 2 Zákonníka práce).
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky zamestnancovi vzniká iba v tom prípade, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru (§ 116 ods. 3 Zákonníka práce). V tejto súvislosti poukazujeme na ustanovenie § 116 ods.
Zamestnávateľ nie je povinný preplatiť zamestnancovi nevyčerpanú dovolenku počas trvania pracovného pomeru, s výnimkou časti dovolenky presahujúcej štyri týždne základnej výmery, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka (§ 116 ods. 2 Zákonníka práce). Za túto časť dovolenky je zamestnávateľ povinný preplatiť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Táto časť dovolenky môže byť preplatená len pri skončení pracovného pomeru.
Ak si zamestnankyňa bude čerpať dovolenku počas rodičovskej dovolenky, obnoví sa jej poistenie a za túto vyčerpanú dovolenku dostane náhradu mzdy.
Zamestnanec má nárok na dovolenku za rok 2021 a 2022 v rozsahu 25 dní. Ku dňu skončenia pracovného pomeru, t. j. k 31.12.2022 bolo zistené, že z minuloročnej dovolenky (z roku 2021) si vyčerpal dovolenku v rozsahu 18 dní (zostalo mu teda 7 nevyčerpaných dní, ktoré si preniesol do roku 2022) a dovolenku z roku 2022 si nečerpal vôbec. Pri skončení pracovného pomeru má nárok na preplatenie všetkých 32 dní nevyčerpanej dovolenky.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Dovolenka po rodičovskej dovolenke: Nevyčerpaná dovolenka sa môže hodiť po skončení rodičovskej dovolenky, kedy by sa zamestnanec mal vrátiť do práce, ale ešte nemá dieťa v škôlke.
Optimalizácia dávky v nezamestnanosti: Nevyčerpaná dovolenka môže pomôcť i pri optimalizácii dávky v nezamestnanosti po rodičovskej dovolenke a pri skončení pracovného pomeru.
Výška materského: Čerpanie dovolenky môže ovplyvniť napríklad i výšku ďalšieho materského. Pozitívne aj negatívne.