Návšteva lekára a Zákonník práce: Práva a povinnosti zamestnanca

Počas trvania pracovného pomeru môžu nastať situácie, ktoré zamestnancovi bránia vo výkone práce. Jednou z najčastejších je návšteva lekára. Zákonník práce upravuje práva a povinnosti zamestnanca v súvislosti s návštevou lekára, a to najmä v § 141. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tejto problematike.

Základné princípy

Zákonník práce zaraďuje vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení medzi dôležité osobné prekážky v práci. V zmysle § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak takéto vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Rozsah pracovného voľna

Pracovné voľno sa poskytuje v nevyhnutnom rozsahu. Podľa Národného inšpektorátu práce sa do tohto času započítava skutočná doba vyšetrenia alebo ošetrenia, čakanie pred vyšetrením a nevyhnutná cesta do zdravotníckeho zariadenia a späť. Zamestnávateľ nemôže svojvoľne obmedzovať tento čas.

Príklad z praxe

Dvaja zamestnanci požiadajú o pracovné voľno z dôvodu návštevy lekára na ten istý deň. Jednému zamestnávateľ poskytne pracovné voľno v rozsahu dvoch hodín a druhému v trvaní štyroch hodín. Dôvodom je odlišný nevyhnutný čas potrebný na absolvovanie vyšetrenia.

Náhrada mzdy

Za pracovné voľno poskytnuté na vyšetrenie alebo ošetrenie má zamestnanec nárok na náhradu mzdy. Celkový rozsah plateného voľna je obmedzený na 7 dní v kalendárnom roku. Zamestnávateľ však môže vo vnútornom predpise alebo v kolektívnej zmluve poskytnúť zamestnancom pracovné voľno s náhradou mzdy aj nad tento rámec.

Prečítajte si tiež: Výhody zamestnávania zamestnancov s invalidným dôchodkom

Krátenie nároku

Ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, zamestnávateľ môže určiť, že sa pracovné voľno s náhradou mzdy poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.

Príklad: Zamestnanec nastúpil do zamestnania 1. júna 2025. Zamestnávateľ priznáva zamestnancom nárok na lekára podľa začatých tretín roka. Zamestnanec nastúpil do zamestnania počas druhej tretiny roka (máj - august). Nárok na lekára sa priznáva za každú začatú tretinu kalendárneho roka, t. j. 7 * 2/3 = 4,6666 dňa, zaokrúhlené nahor na 5 dní.

Pružný pracovný čas

Pri uplatnení pružného pracovného času sa prekážka v práci z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca posudzuje ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahla do základného pracovného času. Po odpadnutí prekážky je zamestnanec povinný túto neodpracovanú časť pracovného času odpracovať v pracovných dňoch, ak sa so zamestnávateľom nedohodol inak.

Príklad: Ak je základný pracovný čas u zamestnávateľa určený od 8:00 do 14:00 (6 hodín) a priemerný pracovný deň trvá 8 hodín, ak má zamestnanec celodenné ošetrenie, náhrada mzdy mu patrí len za 6 hodín a zvyšné 2 neodpracované hodiny spadajúce do voliteľného pracovného času si musí zamestnanec nadpracovať, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.

Povinnosti zamestnanca

Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zdravotnícke zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre príspevok na rekreáciu

Sprevádzanie rodinného príslušníka

Okrem vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca, Zákonník práce upravuje aj nárok na pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia alebo zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti. Podmienkou je, že toto sprevádzanie nie je objektívne možné vykonať mimo pracovného času zamestnanca. Aj v tomto prípade platí nárok na náhradu mzdy, avšak celkový rozsah je obmedzený na 7 dní v kalendárnom roku.

Kto sa považuje za rodinného príslušníka?

Zákonník práce nešpecifikuje presne, koho považuje za rodinného príslušníka. V praxi sa za rodinného príslušníka považuje manžel/manželka, dieťa (vlastné alebo zverené do starostlivosti súdom), rodič, súrodenec, manžel súrodenca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič, prarodič manžela, vnuk a osoba, ktorá žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Obmedzenia

Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov. Ak teda sprevádzajú rodinného príslušníka obaja rodičia, nárok na náhradu mzdy bude mať vždy len jeden sprevádzajúci.

Špecifické situácie

Turnusoví a dispoziční zamestnanci

Zákonník práce nerozlišuje medzi turnusovým a dispozičným zamestnancom, pokiaľ ide o nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy. Rozhodujúce je, či by zamestnanec v daný deň inak pracoval, teda či by mal pridelenú smenu alebo pracovný výkon. Ak zamestnávateľ v deň, keď zamestnanec potrebuje ísť k lekárovi, nepridelí žiadnu smenu, ide o obchádzanie zákona a diskrimináciu.

Tehotné zamestnankyne

Pri tehotných zamestnankyniach je potrebné rozlišovať medzi dvoma situáciami: čerpanie pracovného voľna na vyšetrenie súvisiace s tehotenstvom a čerpanie tzv. „paragrafu“, teda pracovného voľna z dôvodu lekárskeho vyšetrenia nesúvisiaceho s tehotenstvom. Na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom má tehotná zamestnankyňa nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na čas nevyhnutne potrebný, pričom počet týchto voľní nie je obmedzený. Ak ide o lekárske prehliadky nesúvisiace s tehotenstvom, platí pre tehotnú zamestnankyňu nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 7 dní v kalendárnom roku.

Prečítajte si tiež: Všetko o Odchodnom a Odstupnom pri Invalidite

Zamestnanci s preukazom ZŤP

Zamestnanci s preukazom ZŤP majú rovnaké práva ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o nárok na pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie. Ak však potrebujú viac dní na vyšetrenia z dôvodu svojho zdravotného stavu, môžu so zamestnávateľom dohodnúť individuálne podmienky, napríklad poskytnutie neplateného alebo plateného voľna, čerpanie dovolenky, prácu z domu alebo skrátený pracovný čas.

Postup pri problémoch

Ak zamestnávateľ odmieta dodržiavať zákon a neuznáva zamestnancovi nárok na pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie, zamestnanec má niekoľko možností:

1. Obrátiť sa na svoju odborovú organizáciu, ak ju v podniku má.
2. Vysvetliť zamestnávateľovi, že porušuje zákon a trvať na tom, aby od takéhoto konania upustil.
3. Dať podnet na inšpektorát práce.

Záver

Návšteva lekára je dôležitá osobná prekážka v práci, ktorú Zákonník práce upravuje. Zamestnanec má právo na pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na vyšetrenie alebo ošetrenie, ak ho nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Zamestnávateľ je povinný toto voľno poskytnúť a vyplatiť zaň náhradu mzdy, avšak v rozsahu maximálne 7 dní v kalendárnom roku. Dôležité je poznať svoje práva a povinnosti, aby nedochádzalo k zbytočným sporom so zamestnávateľom.

tags: #zamestnanec #návšteva #lekára #zákonník #práce