Nárok zamestnanca na stravný lístok počas nadčasu

Stravovanie zamestnancov je dôležitou súčasťou pracovných podmienok. Zákonník práce stanovuje pravidlá a podmienky, za ktorých má zamestnanec nárok na stravovanie. Tento článok sa zameriava na nárok zamestnanca na stravný lístok, najmä v kontexte práce nadčas a rôznych spôsobov rozvrhovania pracovného času.

Všeobecné podmienky nároku na stravovanie

Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce (ZP), zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách. Avšak, rozhodujúce pre vznik nároku na stravu je, či zamestnanec v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Na účely zabezpečenia stravovania je irelevantné, či zamestnanec v príslušný deň odpracuje napr. 5, 6, 7, 8, 9, 10 hodín.

Príklad z praxe

Spoločnosť RIGOS, s. r. o. prevádzkuje predajňu s potravinami, ktorá je otvorená aj v sobotu a nedeľu. Počas soboty 8. 11. 2014 odpracovali zamestnanci v rámci riadneho pracovného času: Patrik odpracoval 3 hodiny a Petra 6 hodín. Obom poskytol zamestnávateľ stravný lístok v hodnote 3 eurá. Zamestnávateľ môže za daňový výdavok považovať len sumu za jeden stravný lístok. Petra, ktorá odpracovala viac ako 4 hodiny, má nárok na stravné v súlade s ustanovením § 152 ods. 2 ZP a zamestnávateľ si môže takýto výdavok uplatniť ako výdavok daňový. Patrik, ktorý odpracoval menej ako 4 hodiny za zmenu, nemá podľa § 152 ods. 2 ZP nárok na stravné.

Stravovanie pri nerovnomernom rozvrhovaní pracovného času (konto pracovného času)

Zamestnávateľ môže rozvrhnúť pracovný čas zamestnancov prostredníctvom konta pracovného času. Konto pracovného času je spôsob nerovnomerného rozvrhovania pracovného času. Pri využití konta pracovného času má zamestnávateľ možnosť rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas (kladný účet konta pracovného času) a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas, alebo prácu nebude vykonávať vôbec (záporný účet konta pracovného času).

Pre zabezpečovaní stravovania zamestnancov nie je rozhodujúci spôsob rozvrhovania pracovného času u zamestnávateľa, t. j. či zamestnávateľ rozvrhuje pracovný čas rovnomerným alebo nerovnomerným spôsobom, ale je rozhodujúce, či zamestnanec v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny (ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie). To platí aj pre zamestnancov, ktorým zamestnávateľ rozvrhuje pracovný čas prostredníctvom konta pracovného času.

Prečítajte si tiež: Výhody zamestnávania zamestnancov s invalidným dôchodkom

Stravovanie počas práce nadčas

Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečovať stravovanie zamestnancov vykonávajúcich prácu nadčas, avšak § 152 ods. 9 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. o zástupcami zamestnancov umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom, t. j. Zamestnanec má nárok na zabezpečenie stravovania, ak v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny.

Príklad z praxe

Chcel by som sa spýtať ohľadom stravovania. V práci máme dvojzmennú prevádzku po osem hodín rannú a doobednú. V robote nám dávajú stravné lístky. Niekedy sa nám stane, že niekto vypadne na druhej zmene a niekto ho zaskočí. Aj mne naposledy, mal som rannú a poobede kolega ochorel a nemohol prísť, tak som ho zaskočil. Za rannú zmenu som stravný lístok dostal, ale za poobednú už nie. Bolo mi povedané, že na to nemám nárok, že to zákon neprikazuje. Zdravím. Na začiatok treba uviesť, že podľa § 152 Zákona 311/2001 Z.z. Zákonník práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti a to najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny. Z daného teda vyplýva, že pri vašej rannej zmene, kedy ste odpracovali viac ako 4 hodiny, ste mali nárok na poskytnutie stravy resp. V prípade, že ste po svojej pracovnej zmene, pracovali aj ďalšiu zmenu, išlo o prácu nadčas podľa § 97 Zákona.

Stravovanie a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Právny nárok na stravovanie majú len tí zamestnanci, ktorí vykonávajú práce v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy. Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami sa nevzťahujú všetky ustanovenia ZP.

Príklad z praxe

Podnikateľka Regína zamestnáva 4 brigádnikov, z toho dvoch dôchodcov na dohodu o pracovnej činnosti a počas letných prázdnin aj dvoch študentov na dohodu o brigádnickej práci študentov. Študenti vykonávajú prácu denne dlhšie ako 4 hodiny (pracujú 8 hodín denne), preto sa Regína rozhodla, že im zabezpečí stravovanie (stravný lístok) tak ako ostatným zamestnancom, tzn.

Stravovanie počas prekážok v práci

Zamestnanec má nárok na stravné aj počas čerpania dovolenky a počas PN v prípade, že zamestnávateľ upravil podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas prekážok v práci, a to v súlade s § 152 ods. 8 písm. a) ZP. Zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (prípadne v kolektívnej zmluve), môže zabezpečiť stravovanie aj vtedy, keď zamestnanec čerpá dovolenku, keď je práceneschopný, poprípade pri iných prekážkach v práci alebo inej ospravedlnenej absencii.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre príspevok na rekreáciu

Príklady z praxe

• Rado podniká ako FO a zamestnáva 2 zamestnancov na pracovný pomer. Dňa 3. 11. 2014 kúpil pre svojich zamestnancov 38 stravných lístkov (19 x 2) v hodnote 4 eurá, celkom zaplatil 152 eur. Lístky zamestnancom kúpil na mesiac november 2014 a odovzdal im ich 3. 11. 2014. U zamestnávateľa Rada nepôsobia zástupcovia zamestnancov, a preto ak si Rado neupraví podmienky na poskytovanie stravovania pre svojich zamestnancov počas prekážok v práci v internom predpise podľa § 152 ods. 8 písm. a) Zákonníka práce, nemôže byť hodnota vo výške 11,55 eura (2,31 x 5) za 5 stravných lístkov jeho daňovým výdavkom.
• Rudolf podniká ako FO a zamestnáva 4 zamestnancov na pracovný pomer. Dňa 3. 11. 2014 kúpil pre svojich zamestnancov 76 kusov stravných lístkov (19 x 4) v celkovej hodnote 304 eur (76 x 4) na mesiac november 2014. Lístky zamestnancom odovzdal 3. 11. Zamestnanec Pavol v novembri ochorel a čerpal 10 dní PN. Rudolf nekrátil Pavlovi v ďalšom mesiaci za 10 dní PN počet stravných lístkov a v daňových výdavkoch si uplatnil aj cenu stravného lístka vo výške 2,31 eura za 10 dní PN zamestnanca Pavla. Zamestnanec Pavol nemá nárok na stravné lístky počas PN, pretože v dňoch, keď čerpal PN, nebol na pracovisku a nevykonával prácu viac ako 4 hodiny denne, čo je podmienkou pre vznik nároku na stravovanie zamestnancov podľa § 152 ods. U zamestnávateľa Rudolfa nepôsobia zástupcovia zamestnancov a nemá upravené podmienky na poskytovanie stravovania pre svojich zamestnancov počas prekážok v práci v internom predpise.

Spôsoby zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom stravných lístkov, stravovacích poukážok alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby = teda formou tzv.

Finančný príspevok na stravovanie

Zamestnávateľ môže na stravovanie zamestnancom prispievať aj finančným príspevkom, ale len za podmienok, ktoré sú uvedené v § 152 ods. 6 a 7 ZP. Zamestnávateľ nemôže postupovať tak, že ak sa zamestnanci rozhodnú, že „chcú peniaze a nechcú stravné lístky a ani stravovacie poukážky“, namiesto stravy im poskytne peniaze. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok, a to najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín, t. j. vo výške 4 eurá. Finančný príspevok, ktorý poskytne zamestnávateľ zamestnancovi podľa § 152 ods. 6 a 7 ZP na stravovanie, je u zamestnávateľa považovaný podľa § 19 ZDP za daňový výdavok. U zamestnanca sú, podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, od dane z príjmov oslobodené príjmy poskytnuté ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Príklady z praxe

• Podnikateľ Rastislav vykonáva spolu so svojimi 3 zamestnancami podnikateľskú činnosť v ťažko dostupných terénoch, kde nemôže zamestnanom zabezpečiť stravovanie (výrub dreva a jeho čiastočné spracovanie). Ak zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravovanie podľa § 152 ods. Pre zamestnancov predstavuje tento príspevok príjem, ktorý podlieha zdaneniu daňou z príjmov FO, lebo finančný príspevok poskytnutý z iného dôvodu, ako sú zdravotné dôvody zamestnanca, podlieha u zamestnanca dani z príjmov FO.
• Paulína, ktorá je zamestnaná v obchodnej spoločnosti na riadny pracovný pomer, predložila zamestnávateľovi potvrdenie od špecializovaného lekára, že sa nemôže stravovať bežným spôsobom ako ostatní zamestnanci, lebo musí dodržiavať prísnu diétu. Z uvedeného dôvodu spoločnosť poskytuje Paulíne finančný príspevok na stravovanie vo výške 2,20 eura, od 1. 11. 2014 vo výške 2,31 eura na jeden obed. Príspevok vo výške 2,20 eura na jedno jedlo, ktorý zamestnávateľ poskytuje Paulíne na základe jej potvrdenia, že sa nemôže zo zdravotných dôvodov stravovať tak ako ostatní zamestnanci, je u zamestnávateľa daňovým výdavkom. podľa § 152 ods. 3 ZP je vo výške 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa ZCN, t. j. je v sume 2,20 eura a od 1. 11. podľa § 152 ods. Finančný príspevok je u zamestnankyne Paulíny, podľa § 5 ods. 7 písm.

Daňové hľadisko

Pri zvažovaní, či je príspevok zamestnávateľa na nákup stravných lístkov alebo stravovacích poukážok spätne daňovým výdavkom, by mal podnikateľ vychádzať z definície daňového výdavku uvedenej v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. Daňovým výdavkom je podľa § 2 písm. i) ZDP výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. V tomto prípade nie je splnená podmienka, že príspevok bol preukázateľne vynaložený na stravovanie za odpracovanú zmenu, tzn. výdavok nebol použitý na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

Príklad z praxe

Spoločnosť RKK, s. r. o. Začiatkom novembra 2014 odberatelia spoločnosti pohľadávky uhradili, a preto sa rozhodla kúpiť zamestnancom stravovacie poukážky aj za september a október 2014.

Prečítajte si tiež: Všetko o Odchodnom a Odstupnom pri Invalidite

tags: #zamestnanec #nárok #na #stravný #lístok #počas