Majetkovoprávne vysporiadanie a problémy s tunelom Sitina: Komplexná analýza

Tunel Sitina, kľúčová súčasť bratislavskej dopravnej infraštruktúry, je často spomínaný v kontexte rozsiahlejších dopravných projektov, ako je tunel Karpaty a obchvat Malokarpatska. Tieto projekty majú za cieľ zlepšiť dopravnú situáciu v Bratislave a okolí, avšak ich realizácia naráža na rôzne prekážky, vrátane majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov. Cieľom tohto článku je analyzovať problémy spojené s majetkovoprávnym vysporiadaním v kontexte výstavby tunela Karpaty a obchvatu Malokarpatska, s dôrazom na dopady na tunel Sitina a celkovú dopravnú situáciu v regióne.

Dopravná situácia v Bratislave a potreba riešení

Dopravná situácia v Bratislave a okolí je dlhodobo komplikovaná, najmä na úseku D2 z Česka smerom cez mesto na Rakúsko a Maďarsko. Tieto komplikácie v cestnej sieti tvoria kongescie, na základe ktorých je D2, hlavne od Stupavy, v ranných a popoludňajších špičkách smerom von z mesta už nezvládnuteľná. D2 je koridorovou trasou TEN-T siete. V niektorých dňoch až 15 percent, podľa sezónnosti a vyťaženosti tranzitnej trasy.

Ondrej Matej zdôrazňuje potrebu striktne rozlišovať tranzitnú dopravu a zdrojovú dopravu. V ranných a popoludňajších špičkách sa tieto dve dopravy zlievajú dokopy. Bratislava potrebuje kvalitnú integrovanú verejnú dopravu. Ďalšia cesta alebo diaľnica nevyrieši túto situáciu, lebo tranzitná doprava tvorí len 8 až 12 percent. Gro dopravy tvoria ľudia prichádzajúci do Bratislavy za prácou.

Tunel Karpaty ako súčasť riešenia

Minister dopravy Jozef Ráž predstavil svoju víziu budúcich diaľnic v Bratislave, kde tunel Karpaty by mal zavŕšiť obchvaty Bratislavy. Tunel Karpaty je podľa neho stavbou, ktorá zavŕši obchvat Bratislavy. Má hotovú EIA, kde čaká len na právoplatnosť. Má hotovú štúdiu realizovateľnosti a čaká nás ešte multimodálna štúdia, ktorá bola vyžiadaná od LHP. Michal Halabica poukázal na to, že tunel by mohol riešiť najmä tranzitnú dopravu medzi Českou republikou a Maďarskom.

Tunel Karpaty by mal vyriešiť tranzit, ktorý ide po D1 z východu Slovenska smerom na západ. Tranzitná doprava by mala klesnúť po dobudovaní križovatky D1 a D4. Situácia sa zlepší, ale tranzitná doprava nezmizne úplne. Bude záťažou pre most Lafranconi a tunel Sitina. Ak neponúkneme ľuďom iný spôsob dopravy, zápchy budú dlhšie a infraštruktúra preťažená.

Prečítajte si tiež: Rozvod a majetkové vysporiadanie

Tunel Karpaty nemôžeme vnímať len ako prepojenie východ-sever. Ide hlavne o tranzit sever-juh, spojenie Českej republiky s Maďarskom. Tranzit východ-sever nie je až taký enormný, ale tranzit sever-juh je najväčší. Kľúčovou je multimodálna štúdia, ktorá posudzuje aj ostatnú cestnú sieť. Otázka je vždy o zdrojoch. Slovensko má slušnú železničnú dopravu, ale kapacita je limitovaná.

Obavy a problémy spojené s výstavbou tunela Karpaty

Realizácia tunela Karpaty však naráža na rôzne obavy a problémy. Starostka obce Marianka Zuzana Ivákova vyjadrila obavy miestnych obyvateľov. Marianky sa to dotýka veľmi negatívne. Všetky negatívne dôsledky tejto trasy, nielen počas jej budovania, ale aj počas samotnej prevádzky, budú len na pleciach Marianky. Dotýka sa to síce aj Záhorskej Bystrice a Stupavy, ale obyvatelia z toho nie sú vôbec nadšení. Bude to mať obrovský negatívny dopad, čo sa týka vibrácií, dopravy a skládky rubaniny. Navrhujú raziť z našej strany, čo znamená, že všetko má znášať Marianka. Marianka bude obeťou na úkor Bratislavy.

Zuzana Ivákova sa obáva aj nedostatku vody, týkajúce sa prameňa, ktorý tečie ku kaplnke Zázračnej studne. Robil sa geologický prieskum a prognóza bola, že voda v studniach môže klesnúť o niekoľko metrov, dokonca sa môže vytratiť. Michal Halabica tvrdí, že to bude závisieť od plánu organizácie výstavby a obce budú mať možnosť sa k tomu vyjadriť.

Ondrej Matej uvádza, že diaľnica bude 400 metrov od rodinných domov. Je to blízko, ale počas doby výstavby. Táto varianta môže urýchliť prípravu. Použitá metóda razenia umožňuje rýchlejšiu výstavbu, ale doba výstavby bude musieť byť čo najkratšia, aby sme minimalizovali dopady na obyvateľov.

Financovanie a alternatívne riešenia

Financovanie výstavby tunela Karpaty je ďalšou kľúčovou otázkou. Tunel má mať takmer 12 km a samotný tunel Karpaty má stáť 1,7 miliardy eur. Po 30 rokoch koncesionár odovzdáva diaľnicu štátu v stave, akoby bola nová. Minister Ráž navrhol možnosť spoplatnenia prejazdu tunelom, podobne ako to funguje v Rakúsku alebo Nórsku. Michal Halabica uvádza, že aj v Rakúsku funguje špeciálne mýto, napríklad v Tauernskom tuneli. Je to špecifická forma spoplatnenia, kde neplatí diaľničná známka, ale poplatok za prejazd tunelom. Musíme však zvážiť, či by to bolo atraktívne pre motoristov. PPP projekty sú účtovná kľučka, ktorú momentálne uznáva Európska únia.

Prečítajte si tiež: Rozvod a majetok: Čo treba vedieť

Ondrej Matej si myslí, že minister si protirečí, keď navrhuje spoplatnenie všetkých obchvatov miest a zároveň aby boli zadarmo pre osobnú dopravu. Spoplatňovanie úsekov bez alternatívy môže priniesť efekt, ale musí sa to robiť opatrne.

Majetkovoprávne vysporiadanie ako kľúčová prekážka

Lukáš Dzivý uvádza, že procesy stoja najmä na majetkovej príprave. Bratislavský samosprávny kraj sa bude uchádzať o štatút strategickej investície pre Malokarpatský obchvat. Práve majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov je aktuálne najdôležitejšou úlohou.

Ján Snopko uvádza, že nevieme včas vysporiadať pozemky, a teda vykúpiť od vlastníkov pre ich rozdrobenosť. Niekedy ide o stovky vlastníkov na jednom hektári pozemku. Tento stav má korene v období panovania Márie Terézie, keď bol uhorskou šľachtou prijatý dedičský zákon, podľa ktorého pozemky dedili všetky deti rovnakým dielom. V uhorskej časti monarchie tak v porovnaní s rakúskou časťou dochádzalo k oveľa rýchlejšiemu drobeniu výmery pôdy a rastu počtu vlastníkov. Z dôvodu nevysporiadaných majetkovoprávnych vzťahov a bežiacich dedičských konaní sa v minulosti stavalo aj na cudzom pozemku. Investor to riešil uzatvorením nájomných zmlúv alebo zmlúv o budúcich kúpno-predajných zmluvách.

Dopady na tunel Sitina a mestskú dopravu

Pod kolaps pondelkového rána sa podpísala havária na D2 za tunelom Sitina v úseku, kde NDS opravovala vozovku v jednom pruhu. Vodiči sa snažili vyhnúť kolónam cez mesto, čo okamžite preťažilo križovatky a zjazdy z oboch obchvatov, takže zápchy sa postupne rozliali po celej Bratislave. Úsek D2 pri tuneli Sitina je extrémne náchylný na akékoľvek obmedzenie, pretože tu prichádza tranzit zo západu aj severu. Tunel Karpaty je kľúčový prvok chýbajúceho úseku D4 medzi Račou a Záhorskou Bystricou, ktorý má tvoriť severnú časť nultého obchvatu Bratislavy.

Vallo alibisticky hádže problém na NDS, pritom mesto nespravilo nič, čo by zlepšilo jeho situáciu. Vnútorný okruh mesta bol zrušený. Tzv. severnú tangentu mesto odmieta stavať. Uberá pruhy, dopravu tlačí len na obchvat. Aj keď sa riešilo, že na Vajanského zmizli pruhy na úkor cyklotrasy, tak odkázal, žiaden problém, je tam 8 pruhová Einsteinova. Škoda že zabudol, že mosty majú len 4 pruhy. V súčasnosti existujú len 2 možné cesty, kade môžu prichádzať vozidlá do Bratislavy zo Záhoria a to D2 a stará cesta , Lamač - Záhorská - Stupava.

Prečítajte si tiež: Rozvod a majetok: Čo potrebujete vedieť

tags: #majetkovo #právne #vysporiadanie #tunel #sitina #problémy