Majetok Zdedený Štátom: Predaj a Zoznamy

Úvod

Dedenie je proces, ktorým sa majetok zosnulého prevádza na dedičov. Na Slovensku patríme medzi štáty s najväčším podielom vlastnených nehnuteľností, je prirodzené, že predmetom dedenia je skoro zakaždým aj nehnuteľnosť. Tento článok sa zameriava na majetok, ktorý zdedil štát, možnosti jeho predaja, a s tým spojené daňové povinnosti a postupy. Okrem toho sa budeme venovať aj dedičskému konaniu všeobecne, vrátane dedenia nehnuteľností, cenných papierov a povinnostiam dedičov.

Dedičské Konanie a Nehnuteľnosti

Dedičské konanie sa začína na podnet matriky, ktorá oznámi úmrtie osoby príslušnému okresnému súdu. Súd následne poverí miestneho notára, aby konanie viedol. Notár pomocou katastra dohľadá všetky nehnuteľnosti, ktoré zosnulý vlastnil, či už výlučne, alebo len podielovo. Treba brať do úvahy, že okrem majetku sa zisťujú aj dlhy zosnulého, ktoré dedičia preberajú v rámci dedičstva, vrátane lízingov, hypotekárnych a spotrebných úverov, podlžností na sociálnej, zdravotnej poisťovne a pod.

Pri dedení nehnuteľností si notár vyžiada od dedičov potvrdenie o cene zdedených nehnuteľností - Ocenenie pre dedičské konanie. To môže zabezpečiť:

• Notárom - ak ide o jednoduché prípady, hlavne pozemky (podľa znaleckých tabuliek).
• Výpočet prípadných daní u notára a hlavne daní pri následnom predaji (ak je daňová povinnosť).

Ak zosnulý nezanechal závet, dedičstvo sa rozdeľuje podľa zákonných dedičských skupín, t. j. dedenie na najbližších rodinných príbuzných manželka, deti, vnuci, súrodenci…. Ak zosnulý zanechal závet, majetok sa delí podľa jeho vôle, pričom je potrebné rešpektovať práva neopomenuteľných dedičov (detí zosnulého). V prípade, že ste boli "vydedený" je možnosť podať na príslušnom súde námietku a odvolať sa.

Ak je dedičov viac, môžu sa dohodnúť na rozdelení majetku. Dediči musia podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Po zapísaní vlastníckych práv môžu dedičia s nehnuteľnosťou disponovať (predaj, prenájom, darovanie). Dedičstvo na Slovensku nie je zdaňované, ale platí sa poplatok u notára. Ten sa odvíja percentuálne podľa výšky hodnoty zdedeného majetku, kde platí, čím vyšší je majetok, tým nižšie percentá z výšky majetku sa platia. Pri následnom predaji zdedenej nehnuteľnosti si je potrebné overiť, či nie je potrebné zaplatiť daň za nehnuteľnosť, ktorá nie je vôbec malá a ani nezanedbateľná.

Prečítajte si tiež: Hmotná núdza a majetkové pomery

Slovenský Pozemkový Fond (SPF) a Nezistení Vlastníci

Slovenský pozemkový fond (SPF) zverejňuje aktualizované zoznamy, v ktorých si občania môžu overiť, či nie sú vlastníkmi pozemku, o ktorom možno ani nevedia. Údaje v tomto zozname pochádzajú priamo z katastra nehnuteľností a nájdete ich online na oficiálnej stránke SPF.

„Slovenský pozemkový fond tak koná kvôli zvýšeniu transparentnosti a v skutočnom záujme o ochranu práv nezistených vlastníkov pôdy,“ vysvetľuje fond na svojej webovej stránke.

Ak chcete zistiť, či sa v zozname nenachádza pozemok, ktorý by mohol byť vaším majetkom, môžete navštíviť oficiálnu stránku Slovenského pozemkového fondu. Ak nájdete v zozname zosnulých predkov, overte si, či sa po ich smrti uskutočnilo dedičské konanie. Ak áno, požiadajte príslušný súd o preverenie novoobjaveného majetku. Ak sa dedičské konanie neuskutočnilo, požiadajte o dodatočné konanie.

Dedenie Cenných Papierov

Počas kupónovej privatizácie si viacerí občania kúpili akcie, teda cenné papiere slovenských podnikov, firiem či spoločností. Mnohé cenné papiere časom stratili hodnotu a občania ich bezodplatne previedli na štát. Tie ostatné, často aj bonitné, sú však stále vedené na účtoch v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a.s. (CDCP). Keďže kupónová privatizácia prebehla pred tromi desiatkami rokov, mnohí z nás cenné papiere v nej získané, zdedili.

Ak majiteľ účtu zomrie, CDCP neumožní pozostalým disponovať s cennými papiermi zosnulého bez riadneho dedičského konania. Najskôr je vhodné preveriť, či váš zomrelý príbuzný mal účet vedený v CDCP. To môžete urobiť aj vy na web stránke centrálneho depozitára, stačí zadať rodné číslo zomrelej osoby. Ak CDCP účet zomrelého vedie, nedostanete informáciu, aké cenné papiere na účte sú. Takúto informáciu CDCP poskytuje formou výpisu z účtu, o ktorý môže požiadať iba notár.

Prečítajte si tiež: Majetok a účtovníctvo podnikov

Na základe informácie z centrálneho depozitára potom notár cenné papiere do dedičstva zahrnie. Notár v právoplatnom rozhodnutí o dedičstve určí kto a ako cenné papiere zdedil. Ak je cenných papierov málo alebo v nepárnom počte, dediči sa samozrejme môžu dohodnúť, že cenné papiere prejdú na jedného z nich a vzájomne sa vyplatia. Odborníci ďalej odporúčajú dôkladne si preveriť skutočnú trhovú hodnotu zdedených cenných papierov. Neraz sa totiž stáva, že notár cenné papiere zahrnuté do dedičstva ocení podľa menovitej hodnoty a nie podľa ich skutočnej trhovej hodnoty.

Ako právoplatný dedič teda musíte podať príkaz na registráciu prechodu zdedených cenných papierov z účtu poručiteľa (teda z účtu pôvodného majiteľa) na váš účet. Tento príkaz je možné podať iba u niektorého z členov centrálneho depozitára, ich zoznam nájdete na web stránke cdcp.sk. Na realizáciu tohto úkonu je vo všeobecnosti potrebné predložiť právoplatné rozhodnutie o dedičstve a podať písomný príkaz na registráciu prechodu cenných papierov.

Ak zistíte dodatočne, že váš zosnulý príbuzný vlastnil hodnotné cenné papiere, je potrebné ich zahrnúť do rozhodnutia o dedičstve a následne požiadať o registráciu prechodu cenných papierov z účtu zosnulého na vás ako dediča. Pokiaľ si dáte veci do poriadku, môžete spätne požiadať emitenta cenných papierov, aby vám vyplatil dividendy, pokiaľ samozrejme nie je tento nárok premlčaný. V zmysle Občianskeho zákonníka je premlčacia doba tri roky, ale viaceré firmy majú túto dobu stanovenú individuálne, aj na viac rokov.

Majetok Zdedený Štátom a LESY Slovenskej Republiky

LESY Slovenskej republiky, štátny podnik (ďalej len "štátny podnik") v zmysle § 6 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku spravuje veci a majetkové práva zverené mu pri jeho založení, ako aj veci a majetkové práva nadobudnuté v priebehu podnikania. Veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu. Štátny podnik má právo majetok, ktorý spravuje, držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi; podnik nemôže týmto majetkom zabezpečovať záväzky tretích osôb.

Štátny podnik predáva iba prebytočný majetok. Prebytočný majetok je majetok, ktorý neslúži štátnemu podniku a jeho organizačným zložkám na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním. Z hľadiska využitia v rámci činností zapísaných v obchodnom registri štátneho podniku je nevyužiteľný, a tým sa stáva prebytočným. Zoznam prebytočného majetku na základe kritérií prebytočnosti navrhuje príslušná organizačná zložka. Zoznam prebytočného majetku schvaľuje generálny riaditeľ štátneho podniku. Štátny podnik si vyhradzuje právo počas kalendárneho roka meniť a dopĺňať aktuálny zoznam prebytočného majetku z dôvodu jeho potenciálneho zaradenia do majetku potrebného pre hospodársku činnosť štátneho podniku.

Prečítajte si tiež: Dedenie majetku po moslimovi

Priamy predaj konkrétnemu záujemcovi realizuje štátny podnik za podmienok a z dôvodov taxatívne uvedených v smernici, pričom kúpna cena sa určí na základe znaleckého posudku a internej metodiky štátneho podniku. Štátny podnik predloží na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej tiež aj ako "MPRV SR") žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu, ktorá je predmetom rokovania rezortnej majetkovej komisie. Záver z rokovania komisie je pre ministra odporúčaním na udelenie alebo neudelenie predchádzajúceho súhlasu MPRV SR na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu. Po udelení prechádzajúceho súhlasu MPRV SR uzatvorí podnik s kupujúcim kúpnu zmluvu a po úhrade kúpnej ceny podá návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor.

Obchodnú verejnú súťaž štátny podnik vyhlasuje s odkazom na ust. § 281 Obchodného zákonníka a za podmienok stanovených smernicou MPRV SR, pričom minimálna východisková cena sa určí na základe znaleckého posudku a internej metodiky štátneho podniku. Cena ponúknutá víťazom súťaže je výslednou kúpnou cenou. Po zrealizovaní obchodnej verejnej súťaže podnik predloží na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu, ktorá je predmetom rokovania rezortnej majetkovej komisie.

Záujemca o kúpu prebytočného majetku štátu v správe štátneho podniku môže svoju písomnú žiadosť adresovať na miestne príslušnú organizačnú zložku štátneho podniku, ktorých územné rozčlenenie a kontaktné osoby nájdete TU alebo na generálne riaditeľstvo štátneho podniku LESY Slovenskej republiky, so sídlom: Námestie SNP č. 8 , Banská Bystrica. Právny nárok na uzatvorenie nájomného vzťahu, či predaj konkrétneho majetku zo zoznamu prebytočného majetku žiadateľovi o nájom alebo predaj nevzniká. Štátny podnik je oprávnený, nie povinný realizovať predaj majetku štátu.

Dedičské Skupiny a Dedenie zo Zákona

Dedenie zo zákona upravuje občiansky zákonník. Pozostalých rozdeľuje do 4 skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne. Dedenie v priamom rade má výhodu v podobe daňovej úľavy.

1. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Ak zomrelý nemal deti, prechádza dedenie na 2.
2. Osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. V 2. skupine dedičia dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.
3. Dedia rovnakým dielom.
4. Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou.

Závet a Jeho Platnosť

Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu. Ak poručiteľ tieto osoby v závete neuviedol a zároveň ich právne nevydedil, závet nie je automaticky neplatný celý, ale len relatívne neplatný - a to v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľného dediča. Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov:

• Poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov.
• Holografný závet - musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný.
• Alografný závet - poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
• Závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony.

Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane.

Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva. Závetom tiež nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny). Dedičské právo majú neopomenuteľní dedičia - potomkovia zomrelého. Pri dedení po otcovi či matke sa rozlišuje, či ide o deti maloleté alebo plnoleté. Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod.

Majetok a Dlhy v Dedičstve

Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. Dlhy zosnulého - voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod.

Priebeh Dedičského Konania

Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.

1. Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. Zabezpečuje majetok pred znehodnotením. Dedičské konanie môže byť zastavené už tu - ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty.
2. V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení). Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“.

Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.

3. Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Po právoplatnom uzavretí dedičského konania začínajú plynúť štandardné premlčacie lehoty.

Námietky a Odvolania v Dedičskom Konaní

Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia. Ak sa po skončení dedičského konania objaví osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale tvrdí, že je dedičom, nemôže podať odvolanie. Otvorenie dedičského konania.

Dodatočné Konanie o Dedičstve

K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič. Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur.

Poplatky za Dedičské Konanie

Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb.

Daňové Aspekty Predaja Zdedeného Majetku

Finančná správa upozorňuje daňovníkov na povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň z príjmu z predaja nehnuteľnosti. V určitých prípadoch môže byť príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti oslobodený od dane. Vtedy nevzniká povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň. Týka sa to napríklad prípadov, kedy človek nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov a nemal ju zaradenú v obchodnom majetku, alebo od jej vyradenia z obchodného majetku uplynulo viac ako päť rokov, prípadne ju zdedil po priamom predkovi alebo potomkovi a spolu ju vlastnili aspoň päť rokov.

Trestná Činnosť v Dedičskom Konaní

S páchaním majetkovej trestnej činnosti bojuje polícia Slovenskej republiky denno-denne. Špecifickým príkladom páchateľov majetkovej trestnej činnosti sú dedičia, prípadne iné osoby zasahujúce do dedičského konania. Ide o situácie verejnosti nie moc známe, nakoľko dedičské konanie je neverejným konaním, ľudia sa ho zúčastňujú zriedka najmä pri smrti blízkej osoby.

Ustanovenie § 460 Občianskeho zákonníka hovorí o tom, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. K tomu sa pripája potvrdenie dedičstva zo strany štátu, ktorý má účinok ku dňu smrti poručiteľa. Predmetom dedenia je všetok majetok, ktorý ku dňu smrti patrí poručiteľovi. Dedičia majú dedičské právo, ide o majetkové právo, ktoré má absolútnu povahu a pôsobí erga omnes-voči všetkým. Majetok poručiteľa môže prejsť na dedičov ako celok. Okamihom smrti poručiteľa sa dedičia stávajú spoluvlastníkmi celého majetku poručiteľa podľa výšky svojich dedičských podielov.

Počas dedičského konania dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas konania scudziť alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len so súhlasom súdu.

Medzi príklady trestnej činnosti v dedičskom konaní patrí:

• Predloženie falošného závetu za účelom získania majetku.
• Zatajenie dedičov pred súdom za účelom zvýšenia vlastného podielu na dedičstve.
• Výber finančných prostriedkov z účtu zosnulého bez súhlasu súdu.
• Predloženie falošného splnomocnenia na dedičskom konaní.
• Prisvojenie si finančnej hotovosti alebo iných cenností z dedičstva.

Nadobudnutie Vlastníctva Nehnuteľností

Nehnuteľnosťami sú podľa Občianskeho zákonníka pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana, to znamená bez ohľadu na to, či je vlastníkom štát, fyzická osoba, právnická osoba alebo obec. Zmluva, ktorou sa prevádza nehnuteľnosť, musí byť vždy písomná, pričom prejavy účastníkov vrátane ich podpisov musia byť na tej istej listine. Jednotlivé listy zmluvy musia byť pevné spojené (zošité).

Podpis prevodcu na zmluve o prevode nehnuteľností musí byť osvedčený. Podpis osvedčuje notár, obec alebo okresný úrad okrem prípadu, ak je zmluva o prevode nehnuteľností spísaná vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom. Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Súd začne konanie o dedičstve aj bez návrhu, len čo sa od matriky dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

Zdaňovanie Majetku Nadobudnutého Dedením

V prípade majetku nadobudnutého zdedením je práve hodnota tohto majetku v momente dedenia vymedzená ako výnimka z predmetu dane uvedená v § 3 ods. 2 písm. a) ZDP. Uvedené znamená, že v okamihu nadobudnutia vlastníctva dedením k nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty daňovník získal príjem (peňažný alebo nepeňažný), ktorý však v tomto momente nie je u daňovníka (dediča) predmetom dane.

Ak ale dedič dá túto zdedenú nehnuteľnosť do prenájmu, príjem, ktorý mu z prenájmu plynie, je už zdaniteľným príjmov. V prípade prenájmu nehnuteľnosti, kde dedič poskytuje len základné služby spojené s prenájmom (napr. zabezpečuje dodávku energií, upratovanie spoločných priestorov…), resp. nejde o prenájmom nehnuteľnosti, ktorú by dedič zahrnul do obchodného majetku v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, je tento príjem zdaniteľným príjmom zahrnovaným medzi príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP. K týmto príjmom sa viaže oslobodenie od dane, a to vo výške nepresahujúcej 500 eur ročne podľa § 9 ods. 1 písm.

tags: #majetok #ktorý #zdedil #štát #na #predaj