
Rozvod rodičov je náročná situácia pre všetky zúčastnené strany, vrátane starých rodičov. Tí často zohrávajú dôležitú úlohu v živote vnúčat a chcú s nimi naďalej udržiavať blízky vzťah. Čo však robiť, keď im rodičia v styku s vnúčatami bránia? Majú starí rodičia zákonný nárok na stretávanie sa so svojimi vnúčatami? Ako postupovať, keď rodičia vnúčat nechcú, aby sa s nimi starí rodičia stýkali? Na tieto a ďalšie otázky sa pokúsime odpovedať v tomto článku.
Právnu úpravu styku dieťaťa so starými rodičmi možno nájsť v § 25 ods. 5 Zákona o rodine. Toto ustanovenie hovorí: "Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami." Starí rodičia sú prirodzene blízkymi osobami dieťaťa.
Je dôležité si uvedomiť, že samotný Zákon o rodine striktne neupravuje a nehovorí o úprave styku starých rodičov s vnúčaťami. Smerodajný je §25 ods. 5 zákona o rodine, ktorý uvádza: „Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak si to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa s blízkymi osobami.“
Blízkou osobou je podľa § 116 Občianskeho zákonníka príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel. Iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Súd môže upraviť styk dieťaťa so starými rodičmi len za splnenia oboch podmienok súčasne, t.j. takáto úprava súdnym rozhodnutím musí byť v záujme dieťaťa a zároveň to musia vyžadovať pomery v rodine. Možnosť súdu upraviť styk blízkych osôb s dieťaťom je podmienená skutočnosťou, že takáto úprava je v záujme maloletého dieťaťa, a zároveň si to vyžadujú pomery v rodine.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre bezplatnú vlakovú dopravu ZŤP
Úprava styku maloletého dieťaťa s jeho blízkou osobou bude v jeho záujme za predpokladu, že takýto súdny zásah bude napĺňať požiadavku najlepšieho záujmu dieťaťa. Tento predstavuje nosný princíp a prvoradé hľadisko vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Ďalším predpokladom, pri súčasnom splnení ktorého je súd oprávnený rozhodnúť o úprave styku maloletého s jeho blízkou osobou, je skutočnosť, že takúto úpravu si vyžadujú pomery v rodine. Za predpokladu, že rodičia odmietajú akékoľvek stretávanie sa dieťaťa s blízkou osobou a s úpravou ich styku nesúhlasia, súd musí posúdiť všetky okolnosti konkrétneho prípadu.
Blízka osoba maloletého je teda oprávnená v zmysle Zákona o rodine podať na súd návrh na určenie styku maloletého dieťaťa s blízkou osobou, kedy súd môže určiť a vymedziť čas, v rámci ktorého je blízka osoba oprávnené na stretávanie sa s maloletým dieťaťom za predpokladu, že súd vyhodnotí na základe okolností konkrétneho prípadu, že takáto úprava styku naplní požiadavku najlepšieho záujmu dieťaťa, a zároveň si takúto úpravu vyžadujú pomery v rodine.
Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Súd prihliada na potreby dieťaťa, jeho citovú väzbu na starých rodičov, ale aj na prípadné riziká, ktoré by styk so starými rodičmi mohol pre dieťa predstavovať.
Dôvody ako zlá hygiena, neumývanie rúk, či ak dieťa od starých rodičov dostalo e-coli, sú dôvodom aby im to nepovolili? Ohrozovanie zdravia sa mi zdá dosť závažný dôvod na zamietnutie styku (ak zakladateľka tu ecoli vie aj doložiť.
Prečítajte si tiež: Porovnanie sociálnych systémov v Európe
V danej situácii sú z právneho hľadiska možné len dve možnosti.
Návrh na úpravu styku starých rodičov s vnúčatami sa podáva na súd (miestna príslušnosť), v obvode ktorého má maloletý (vnúčatá) v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
Ako už bolo uvedené vyššie, podstatou tohto súdneho konania je zistiť a preskúmať splnenie dvoch predpokladov, a síce:
Súd bude posudzovať vždy tú - ktorú rodinnú situáciu, rodinné vzťahy, okolnosti aj najmä osobnosť a najlepší záujem dieťaťa. Preto toto súdne konanie nemožno zovšeobecňovať ale naopak, aj samotný návrh na úpravu styku konštruovať výlučne individuálne podľa rodinnej situácie a okolností prípadu.
V situácii, keď zomrie rodič dieťaťa, je v najlepšom záujme dieťaťa, aby jeho vzťahy s rodinou zomrelého rodiča boli zachované, ak sú pre dieťa prínosom. V prejednávanom prípade je dôležité, že maloleté dieťa má iba jedného rodiča, a to otca. Sťažovatelia sú pritom najbližší príbuzní zo strany zomrelej matky. Preto je v najlepšom záujme dieťaťa, aby jeho vzťahy s rodinou matky boli zachované, ak sú pre dieťa prínosom. V situácii, keď je maloleté dieťa útleho veku a nie je schopné posúdiť, či o tieto vzťahy má alebo nemá záujem, je nutné chrániť možnosť existencie tohto vzťahu do budúcna. V tejto súvislosti bola relevantná najmä skutočnosť, že maloleté dieťa má už iba jedného rodiča a sťažovatelia sú jeho jedinými príbuznými zo strany zosnulej matky. Okrem toho, matka počas svojho života udržovala so svojimi rodičmi dobrý vzťah a preto možno očakávať, že pokiaľ by nezomrela, maloleté dieťa by svojich prarodičov určitú dobu vídala.
Prečítajte si tiež: Využitie edukačných materiálov pre seniorov
Aj v prípade rozvodu rodičov majú starí rodičia právo domáhať sa styku s vnúčatami. Súd prihliada na to, či bol vzťah starých rodičov s vnúčatami blízky a či by pretrhnutie tohto vzťahu malo negatívny dopad na dieťa.
Závisí od krajiny, kde dieťa žije a ktorej má občianstvo. Ak v nej takéto právo nie je zákonné ukotvené, tak smola. Presvedčiť súd, že je v prospech dieťaťa prevlacat ho cez pol zemegule je dosť náročné, takže zrejme by odklepli právo dieťa navštevovať v krajine pobytu.
Práva starých rodičov sa rozšírili aj v prípade zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Zákonodarca favorizuje starých rodičov ako osoby, ktorým možno dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti zveriť, z dôvodu že sa jedná o priameho príbuzného dieťaťa. Najdôležitejším kritériom pri rozhodovaní súdu je záujem dieťaťa a jeho právo na biologickú resp.
Nie sú to len koláče alebo bezplatné opatrovateľské služby, ktoré sa núkajú ako výhody blízkeho spolužitia troch generácií pokope. Deti vyrastajúce na skok od starých rodičov majú o niečo bohatší život, ale nielen preto, že ich teoreticky má kto rozmaznávať… v skutočnosti z nich môžu byť v dospelosti oveľa odolnejšie osoby.
Starí rodičia majú v rodine veľký význam. Rodičia, deti i starí rodičia môžu mať z úzkych vzájomných väzieb prospech a množstvo zážitkov. Starí rodičia sú bezpečnou oázou pre deti, ktoré neustále potrebujú istotu v tomto chaotickom a neistom svete. Starí rodičia často pomáhajú pri činnostiach a povinnostiach, ktoré pracujúci rodičia nestíhajú zrealizovať.
Štúdia Oxfordskej univerzity tvrdí, že vnúčatá, ktoré majú nablízku starých rodičov, majú menej emocionálnych problémov, úzkostí a problémov so správaním. Ľahšie sa vyrovnávajú s traumatickými životnými situáciami, ako je napríklad rozvod rodičov alebo aj šikanovanie v škole. Starí rodičia pomáhajú vnúčatám vidieť svet šťastnejšie a pozitívnejšie a vnúčatá im zase dávajú novú energiu, nádej a ako výskumy ukazujú, robia ich aj zdravšími.
Nie je to teda tak, že len starí rodičia sú obrovským darom pre svoje vnúčatá. Funguje to aj naopak. Napríklad táto štúdia ukazuje, že starí rodičia, ktorí sa starajú o svoje vnúčatá, majú o 37 percent nižšie riziko úmrtnosti, ako tí ľudia v rovnakom veku, ktorí nemajú za vnúčatá určitú zopdovednosť. Vedci sledovali výsledky v oblasti zdravia u vyše 500 ľudí vo veku nad 70 rokov. Účastníci výskumu boli pravidelne sledovaní v období rokov 1990 - 2009 a boli s nimi robené rozhovory každé 2 roky. Výsledok štúdie ukázal, že asi 50 percent ľudí, ktorí strážili svoje vnúčatá, bolo ešte nažive 10 rokov po prvom rozhovore a testovaní. Na rozdiel od nich, ďalších 50 percent ľudí v rovnakom veku, ktorí sa nestarali alebo nepomáhali so starostlivosťou o vnúčatá, umreli do 5 rokov od prvého stretnutia.
David Coall, jeden z autorov štúdie, uviedol: „Tento výskum zistil, že existuje pozitívna súvislosť medzi poskytovaním starostlivosti o vnúčatá a dlhším životom starších ľudí.“ Vedci sa domnievajú, že hlavný dôvod môže mať pôvod v našej minulosti. Pomoc s deťmi v minulosti totiž bola nevyhnutnotnou súčasťou prežitia ľudského rodu. David Coall tiež uviedol, že neexistuje žiadna zázračná dávka či dĺžka starostlivosti o vnúčatá, ktorá by najlepšie pôsobila na predĺženie veku. „Je veľmi dôležité, aby každý starý otec či stará mama sami rozhodli, čo pre nich znamená pojem primeraná pomoc. No väčšinou sa to dá zistiť podľa toho, že sa necítite stresovaní intenzitou pomoci, ktorú poskytujete,“ uviedol. Ak sa však starí rodičia nechcú podieľať na starostlivosti o svoje vnúčatá, nemali by, pretože ich to oveľa viac stresuje, ako prospieva. Nie je to ich povinnosť. Pomoc pri výchove vnúčat by malo byť dobrovoľné.
Mali by myslieť predovšetkým na to, že opatrovanie nie je povinnosť starých rodičov, a preto by sa nemali urážať, keď starí rodičia občas stráženie detí odmietnu. V dnešnej dobe pribúdajú aj starí rodičia, ktorí sú mimoriadne aktívni ešte aj na dôchodku. Mnohí podnikajú, ďalší navštevujú univerzitu tretieho veku alebo rôzne semináre či kurzy. Chodia cvičiť, plávať alebo na turistiku.
Predovšetkým by si mali uvedomiť, že vnúčatá nie sú ich vlastné deti, a tak aj napriek bohatým životným skúsenostiam by mali nechať dominantnými pri výchove rodičov detí. Určite nastane situácia, že sa prarodičom niektoré praktiky mladých rodičov nepozdávajú, ale mali by ich rešpektovať. Až v takom prípade, keď sú presvedčení o škodlivosti určitých postupov, by sa mali v súkromí bez prítomnosti vnúčat s rodičmi pokojne porozprávať.