Nárok na voľno pri sťahovaní: Podrobnosti pre zamestnancov a zamestnávateľov

Sťahovanie je komplexný proces, ktorý si vyžaduje čas a energiu. Slovenský Zákonník práce pamätá aj na túto životnú situáciu a upravuje nárok zamestnanca na pracovné voľno v súvislosti so sťahovaním. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o tom, kedy má zamestnanec nárok na voľno pri sťahovaní, či už s náhradou mzdy alebo bez nej, a aké povinnosti z toho vyplývajú pre zamestnanca aj zamestnávateľa.

Voľno na sťahovanie: Kedy má zamestnanec nárok?

Zamestnanci majú nárok na voľno v práci z dôvodu presťahovania sa do iného mesta alebo obce.

Sťahovanie v záujme zamestnávateľa: Ak je sťahovanie v záujme zamestnávateľa, napríklad pri zmene miesta výkonu práce, zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.

Sťahovanie z osobných dôvodov: V prípade, že ide o presťahovanie sa zamestnanca na osobné účely, má nárok na voľno bez náhrady mzdy, a to najviac na:

• Jeden deň: pri sťahovaní sa v tej istej obci
• Dva dni: pri sťahovaní sa do inej obce.

Povinnosti zamestnanca

„Podľa Zákonníka práce, ak zamestnanec vopred vie o prekážke v práci, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu a jej trvanie zamestnávateľovi aj preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní," uviedlo MPSVR.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Povinnosti zamestnávateľa

Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ mu musí umožniť odpracovať zameškaný čas, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

Ďalšie situácie, kedy má zamestnanec nárok na voľno

Počas trvania pracovného vzťahu dochádza k rôznym situáciám, počas ktorých zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu. Zamestnanec má v zmysle zákona štandardne nárok na dva základné druhy absencie v práci, a to voľno s náhradou mzdy a voľno bez náhrady mzdy. Pri niektorých prekážkach v práci má zamestnanec nárok na náhradu príjmu, ktorú poskytuje zamestnávateľ. Zákonník práce pritom upravuje aj ďalšie možnosti pracovného voľna a s nimi spojené podmienky.

Dovolenka

Zákonník práce zaraďuje medzi najzákladnejšie práva zamestnanca právo na odpočinok a právo na zotavenie sa po práci a toto právo sa premieta aj do nároku na dovolenku. Dovolenka však v zmysle zákona prislúcha len zamestnancovi v trvalom pracovnom pomere uzatvorenom na základe štandardnej pracovnej zmluvy. V období dovolenky nemá zamestnanec nárok na klasickú mzdu, má však na náhradu mzdy. Táto suma predstavuje výšku jeho priemerného zárobku. Zákonník práce pritom určuje minimálne sadzby na dovolenku v trvaní 4 týždňov pre ľudí do 33 rokov a 5 týždňov pre ľudí starších ako 33 rokov. Problematika dovolenky je upravená v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Dovolenku je možné ustanoviť aj celozávodne, takáto dovolenka však môže trvať len 2 týždne a vo výnimočných prípadoch maximálne 3 týždne.

Výmera dovolenky zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej 5 týždňov. Nárok na vyššiu výmeru dovolenky majú v zmysle zákona obaja rodičia, a to za predpokladu, že sa trvale starajú o dieťa. V praxi tak ide o rodičov, ktorí zabezpečujú výchovu dieťaťa, starajú sa o jeho zdravie, výživu a všestranný rozvoj bez ohľadu na to, či žijú v jednej domácnosti s dieťaťom. V prípade, ak súd rozhodol o úprave vzťahov rodičov k dieťaťu, kedy napríklad jednému z rodičov určil osobnú starostlivosť o dieťa a druhý má len právo styku s dieťaťom, tak tento druhý rodič, ktorý má len právo styku s dieťaťom (prípadne len platí výživné na dieťa) nevykonáva z pohľadu uvedenej právnej úpravy trvalú starostlivosť o dieťa a nemá preto ani nárok na rozšírenú dovolenku v zmysle citovaného ustanovenia. Pri striedavej starostlivosti o dieťa majú osobnú starostlivosť striedavo obaja rodičia, takže v takomto prípade sa obaja trvale starajú o dieťa. Nárok na vyššiu výmeru dovolenky majú aj zamestnanci, ktorí prevzali na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti. Zamestnanec je tým, kto musí zamestnávateľovi preukázať trvalú starostlivosť o dieťa a zamestnávateľ môže určiť, aké doklady bude od neho požadovať a aké doklady uzná za platné (napríklad rodný list, rozhodnutie súdu, čestné vyhlásenie zamestnanca, prípadne jeho manželky/manžela a iné). Konkrétne formy a spôsoby uplatňovania novej právnej úpravy si môže zamestnávateľ upraviť napríklad v pracovnom poriadku, vo vnútornom predpise alebo vnútropodnikových smerniciach.

Práceneschopnosť (PN-ka)

Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10 dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Výška náhrady príjmu je prvé tri dni 25 % denného vymeriavacieho základu a od štvrtého do desiateho dňa poskytuje zamestnávateľ 55 % denného vymeriavacieho základu. V kolektívnej zmluve možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu. Ďalšie náhrady mzdy už preberá Sociálna poisťovňa. Od 11. dňa práceneschopnosti vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Ošetrenie u lekára (maximálne 7 dní)

V prípade ošetrenia u lekára, ktoré nemožno vykonať mimo pracovného času, je zamestnávateľ povinný prisúdiť náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. Takéto ošetrenie však môže trvať najviac sedem dní v jednom roku. Zamestnávateľ môže pracovníkovi poskytnúť aj ďalšie voľno na ošetrenie, to však už bez náhrady mzdy. Zamestnanec môže čerpať aj neplatené voľno.

Neplatené voľno

Treba však povedať, že neplatené voľno nejde o štandardný typ dovolenky. V prípade tzv. tolerovaného neplateného voľna sa v praxi jedná o také situácie, ktoré sú presne definované v zákone. Ide o takú absenciu v práci, ktorá je spoločensky tolerovaná, niekedy aj nevyhnutná. Ak má zamestnanec napríklad odpracované nadčasy v práci, môže si čerpať náhradné voľno. Zamestnávateľ je zároveň povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy na dobu, počas ktorej zamestnanec:

• vykonáva verejnú alebo odborovú funkciu,
• plní si svoju občiansku povinnosť,
• vykonáva iné úkony vo všeobecnom záujme.

Zamestnanec môže zároveň písomne požiadať zamestnávateľa o čerpanie náhradného voľna. Zamestnávateľ však nemusí tejto žiadosti vyhovieť, ak to nedovoľujú jeho aktuálne možnosti. Je preto dobré podať takúto žiadosť dostatočne vopred, aby sa prípadne vedel zamestnávateľ zariadiť tak, že nahradí prácu zamestnanca iným spôsobom.

Zamestnávateľ ďalej poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na účasť na darovaní krvi, aferéze a darovaní ďalších biologických materiálov. Pracovné voľno patrí na nevyhnutne potrebný čas a to za čas cesty na odber a späť a za čas na zotavenie po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti zasahujú do pracovného času zamestnanca. Podľa charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že čas potrebný na jeho zotavenie sa predlžuje, najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber. Ak nedôjde k odberu, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v práci.

Voľno na rodinných príslušníkov a deti (OČR)

Platené voľno, respektíve náhradu mzdu je nutné akceptovať aj v prípade potvrdenia starostlivosti o rodinných príslušníkov. Rovnako maximálne v trvaní sedem dní. Takéto voľno je zamestnávateľ podľa zákona povinný udeliť na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Rodič s dieťaťom má nárok na ďalších desať dní náhrady mzdy v prípade zdravotne postihnutého dieťaťa, ktoré sprevádza do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. Ak ide o náhradu mzdy na dočasne choré dieťa, tu zamestnávateľ nemá žiadne povinnosti. Náhradu mzdy za ošetrenia člena rodiny (OČR) poskytuje od prvého dňa Sociálna poisťovňa. Aj tu však platí maximálna hranica OČR v trvaní 14 dní. Ak ochorenie dieťaťa presiahne túto hranicu, nemusí už zamestnávateľ rodičovi uznať žiadne iné voľno, do úvahy však prichádza klasické neplatené voľno bez náhrady príjmu.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Svadby a pohreby

V prípade svadby možno v zmysle zákona poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň, ak ide o vlastnú svadbu a pracovné voľno bez náhrady mzdy na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča. Podmienkou poskytnutia pracovného voľna s náhradou mzdy je, že vlastná svadba sa koná v deň, kedy zamestnanec mal v zmysle rozvrhnutia pracovného času vykonávať prácu. Táto podmienka platí aj pre poskytnutie pracovného voľna bez náhrady mzdy pri účasti na svadbe dieťaťa a rodiča.

V prípade úmrtia rodinného príslušníka je nárok na voľný deň podľa príbuzenského vzťahu. Dva dni voľna s náhradou mzdy sa poskytuje pri smrti manžela alebo dieťaťa. Ďalší deň voľna je v deň pohrebu. Na deň voľna je nárok v deň pohrebu aj v prípade úmrtia iných členov rodiny. V tomto smutnom prípade platí, že povinnosti nad rámec Zákonníka práce môže rozšíriť kolektívna zmluva.

Študijné voľno

Študijné voľno je špecifickou kapitolou a zamestnávateľ v nej dostáva má k dispozícii priestoru, aby sa rozhodol, či dá, alebo nedá zamestnancovi študijné voľno s náhradou mzdy. Platí, že ak rozšírenie alebo zvýšenie kvalifikácie zamestnanca nemá súvis s potrebami a požiadavkami zamestnávateľa, zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi študijné voľno. Ak je však zvýšenie kvalifikácie zamestnanca potrebné pre lepší výkon v jeho práci, zamestnávateľ môže poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca. V praxi ide o 2 až 40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky.

Klasické neplatené voľno

V zákone existuje aj možnosť umožniť zamestnancovi ostať doma mimo všetkých uvedených prípadov, čo znamená, že sa môžete s pracovníkom dohodnúť na neplatenom voľne. Ak zamestnanec čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy, teda neplatené voľno, neplatí za neho zamestnávateľ žiadnu mzdu, náhradu mzdy, dokonca ani povinné odvody. Tieto úhrady si musí zamestnanec v čase neplateného voľna hradiť sám. V období čerpania neplateného voľna pracovnoprávny vzťah nezaniká, zamestnancovi však nevzniká nárok na mzdu ani na náhradu mzdy.

Práca na doma je špeciálna kapitola

V súčasnosti je čoraz rozšírenejšou aj skupina ľudí, ktorí pracujú na trvalý pracovný pomer, ale vykonávajú prácu doma alebo v pracovnom čase, ktorý si určujú sami. Tu v zmysle § 52 Zákonníka práce ide o domácku prácu alebo teleprácu a takémuto zamestnancovi pri dôležitých osobných prekážkach v práci nepatrí od zamestnávateľa žiadna náhrada mzdy, s výnimkou situácie pri úmrtí rodinného príslušníka.

Zvyšovanie kvalifikácie zamestnanca

Okrem sťahovania sa majú zamestnanci za určitých podmienok aj nárok na voľno pri štúdiu a zvyšovaní si kvalifikácie. „Na uzatvorenie dohody o zvyšovaní kvalifikácie nemá zamestnanec zo zákona právo, je to len možnosť. Môže ísť o situáciu, keď si napríklad zamestnanec chce dorobiť vysokoškolské vzdelanie externe (prvý stupeň, druhý stupeň), a teda musí chodiť do školy aj počas pracovného času. Ak je to aj v záujme zamestnávateľa, napríklad budúca perspektíva získania kvalifikovaného zamestnanca, dohodnú sa príslušné podmienky v kontexte Zákonníka práce," spresnil rezort práce.

Zamestnávateľ môže umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytnutím pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrad ďalších nákladov spojených so štúdiom. Pracovník má zároveň povinnosť po skončení štúdia zotrvať u zamestnávateľa určitý čas alebo mu zaplatiť náklady spojené so štúdiom, a to aj v prípade, keď dá výpoveď v práci pred skončením štúdia. Uhradiť náklady nemusí zamestnanec napríklad, ak nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, na ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, alebo ak mu zamestnávateľ zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilým na vykonávanie práce spojenej s kvalifikáciou.

MPSVR dodalo, že voľno v práci a náhradu mzdy môže poskytnúť zamestnávateľ svojim pracovníkom v sume ich priemerného zárobku, najmä ak zvýšenie či rozšírenie kvalifikácie je v súlade s potrebami firmy.

tags: #nárok #na #voľno #pri #sťahovaní #zamestnávateľ