Mandátna Zmluva: Príručka pre Fyzické Osoby a Odvody

Mandátna zmluva je v slovenskom právnom systéme dôležitý nástroj, ktorý umožňuje flexibilnú spoluprácu medzi podnikateľmi a fyzickými osobami. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na mandátnu zmluvu, jej charakteristiky, využitie, daňové a odvodové povinnosti s ňou spojené. Cieľom je poskytnúť zrozumiteľné informácie pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po profesionálov.

Čo je Mandátna Zmluva?

Mandátna zmluva je pomenovaný zmluvný typ v Obchodnom zákonníku (§ 566 - § 576). Na základe mandátnej zmluvy sa mandatár zaväzuje obstarať pre mandanta určitú obchodnú záležitosť v jeho mene a na jeho účet. Podstatou mandátnej zmluvy je vykonanie určitej obchodnej činnosti mandatárom pre mandanta. Mandantom je preto vždy podnikateľ, teda fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba, ktoré podnikajú v zmysle Obchodného zákonníka. Obchodná záležitosť, ktorú mandatár obstaráva pre mandanta, musí súvisieť s podnikateľskou činnosťou mandanta.

Základné Charakteristiky Mandátnej Zmluvy

• Obchodný charakter: Mandátna zmluva sa používa výhradne v obchodných vzťahoch.
• Odplatnosť: Mandátna zmluva je vždy odplatná, aj keď odplata nie je dohodnutá. Ak odplata nie je dohodnutá, mandant musí uhradiť mandatárovi obvyklú trhovú cenu.
• Zastúpenie: Mandatár mandanta vždy zastupuje - to znamená, že mandatár koná v mene a na účet mandanta. Ide o rovnaké zastúpenie ako v prípade plnomocenstva.
• Forma: Vo všeobecnosti nemusí mať mandátna zmluva písomnú formu. Obchodný zákonník ju totiž nevyžaduje. Niektoré osobitné zmluvy - ako mandátna zmluva o obstaraní kúpy/predaja cenných papierov, pritom vyžadujú písomnú formu a podpornú aplikáciu Obchodného zákonníka.

Príklady Využitia Mandátnej Zmluvy

V praxi sa mandátna zmluva používa v rôznych situáciách, napríklad:

• Zastupovanie v súdnom konaní
• Uzatváranie zmlúv
• Zastupovanie mandanta pri rokovaní
• Pri uzatváraní akýchkoľvek iných zmlúv

Mandátna Zmluva verzus Iné Typy Zmlúv

Mandátna zmluva sa často zamieňa s príkaznou zmluvou (Občiansky zákonník, § 724 - § 732) alebo zmluvou o dielo (§ 631 OZ). Dôležité je rozlišovať medzi týmito zmluvami, pretože majú rôzne právne dôsledky. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že mandátna zmluva sa používa len medzi podnikateľmi (B2B, vrátane s.r.o.), zatiaľ čo príkazná zmluva sa môže používať aj medzi nepodnikateľmi.

Riziká a Nelegálne Zamestnávanie

Inšpektorát práce nemusí takýto zmluvný vzťah považovať za mandátnu zmluvu, ale za pracovný pomer. To má však ďalekosiahle následky. Mandant ako podnikateľ je zodpovedný za nelegálne zamestnávanie, musí doplatiť dane a odvody. Mandátna zmluva je flexibilný a častý nástroj v obchodnom styku.

Prečítajte si tiež: Mandátna zmluva a vlastníci bytov

Príležitostný Príjem a Mandátna Zmluva

Ktorákoľvek fyzická osoba - teda občan, SZČO či dokonca spoločník eseročky - si môže občas čosi privyrobiť. Takýto príjem sa podľa považuje za tzv. ostatný príležitostný príjem fyzickej osoby a uplatňuje sa naňho oslobodenie od dane z príjmov do sumy 500 EUR ročne. Príjem do tejto sumy sa nikde neuvádza (v daňovom priznaní ani v ročnom zúčtovaní dane), neplatí sa z neho daň z príjmov ani odvody. Na druhej strane podnikateľ, ktorý ho vyplatil, si za podmienky že ide o službu či činnosť, ktorá súvisí s jeho zdaňovaným príjmom, môže dať odmenu za príležitostnú prácu do daňových nákladov. Na tento účel sa v praxi vyhotovujú zmluvy podľa Občianskeho zákonníka - zmluva o dielo, príkazná zmluva a často napr aj tzv. nepomenované zmluvy v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, nazvané niekedy aj podľa skutočného obsahu: napr. zmluva o spolupráci. Podnikateľ totiž potrebuje účtovný doklad, resp.

Finančná správa - teda úrad, ktorý kontroluje dodržiavanie daňových a účtovných zákonov a rovnako ich vo svojich materiáloch vykladá - totiž pred niekoľkými dňami zverejnila informačný materiál “Zdaňovanie príležitostných príjmov”. Podľa neho je príležitostný príjem od dane oslobodený, len ak je dosiahnutý bez zmluvy resp. akéhokoľvek dokladu či vzťahu. Príjem dosiahnutý na základe zmluvného vzťahu nespĺňa definíciu príležitostného príjmu v zákone o dani z príjmov - podľa tohto výkladu všetky príjmy fyzických osôb, ktoré tieto dosiahli na základe napr. zmluvy o spolupráci podľa Občianskeho zákonníka (na základe ktorých si samozrejme tieto služby uviedli vyplácatelia-podnikatelia do daňových nákladov) nie sú oslobodené a ich príjemcovia by ich mali zdaniť v daňovom priznaní - tj zaplatiť z nich daň 19% a keďže ide o tzv. “ostatný príjem”, tak dokonca aj 14% zdravotné poistenie.

Daňové Hľadisko Príležitostných Príjmov

Zákon o dani z príjmov rozdeľuje príjmy fyzických osôb do 4 kategórií:

1. Príjmy zo závislej činnosti (zamestnanie a dohody)
2. Príjmy z podnikania, inej samostatnej činnosti a prenájmu (skrátene a nahrubo: SZČO)
3. Príjmy z kapitálového majetku
4. Ostatné príjmy sú skutočne všetky ostatné - napr. príjmy z predaja bytu, výhry či príjmy zo zdedených práv.

Medzi ostatné príjmy patria aj: “príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí”.

Podľa § 9 ods. 1 písm. g) je oslobodený aj “príjem podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a)”.

Prečítajte si tiež: Mandátna zmluva v stavebníctve

Problémy s Výkladom Zákona

V prípade, ak by podnikateľský subjekt, zisťujúci základ dane v zmysle § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov, vyplatil sumu za príležitostný príjem fyzickej osobe-občanovi a tento nie je zdokladovaný zmluvou prípadne iným účtovným dokladom, na základe akého dokladu by si mohol vyplatenú sumu za príležitostne obstarané služby od občanov uplatniť v daňových výdavkoch? Podmienkou uplatniteľnosti daňového výdavku je totiž v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov zaúčtovaný v účtovníctve, resp. zaevidovaný v daňovej evidencii, pričom podľa účtovných predpisov je podnikateľ “povinný vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje” (§ 10 ods. 2 zákona o účtovníctve) a rovnakoje povinný “doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi” (§ 6 ods.

Stanovisko Finančnej Správy

Podľa metodikov Finančnej správy ide o vyslovene o slovíčkárenie - zákon totiž nehovorí o príležitostných príjmoch, ale o príležitostných činnostiach a príležitostnou činnosťou nie je nič, čo ste si dohodli zmluvou, pravdepodobne musí ísť o niečo naozaj neplánované v zmysle “choď vyniesť odpadky” (?). Vaše vyjadrenie interpretujem tak, že pokiaľ podnikateľ vyplatí príjem za príležitostnú výpomoc (napr. vymaľovanie kancelárie, poskladanie nábytku, administratívne práce) občanovi-nepodnikateľovi, nepotrebuje to zdokladovať 2 dokladmi (1. zmluvou ako účtovným dokladom, preukazujúcim obsah účtovného prípade a vznik záväzku 2. dokladom o úhrade záväzku), ale iba 1 dokladom (napr. hotovostným dokladom o úhrade sumy resp. Uvedené je možné zdokladovať jedným dokladom, ak tento doklad bude mať náležitosti účtovného dokladu v súlade so znením § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, a to ak ide o podnikateľa, ktorý je účtovnou jednotkou, ako aj podnikateľa, ktorý vedie daňovú evidenciu [§ 6 ods. 11 ZDP písm.

Čiže finančná správa tvrdí, že ak si chceme dať príležitostný príjem do daňových nákladov ako podnikatelia-vyplácatelia, radšej to nerobme dôkladne, tj dvoma dokladmi - zmluvou a dokladom o úhrade odmeny - ale stačí vyhotoviť iba jeden pokladničný doklad. Iba takto totiž “nechajú na pokoji” príjemcu odmeny. Či to isté platí aj pri úhrade bankovým prevodom, nevedno - veď na položke v bankovom výpise je často uvedená len suma a názov príjemcu, nevojdú sa tam teda všetky náležitosti účtovného dokladu a ako doklad na preukázanie vynaloženého daňového výdavku to ani nemusí stačiť. V každom prípade by mal byť “výkon činnosti bez zmluvného vzťahu s fyzickou osobou skôr výnimočný”. Povedzme priamo, že ide o výklad Finančnej správy a nie citáciu zo zákona (ktorý je záväzný). Výklad a názor teda my - občania a podnikatelia - môžeme mať vlastný, s vierou, že ho presadíme, prípadne rizikom, že sa tak nestane. Podľa toho môjho ide o účelové ohnutie zákona s jediným cieľom - zoškrtať podnikateľské výdavky za príležitostné práce občanom, zdaniť aj drobné zárobky občanov a vybrať tak celkovo viac. Nič logickejšie ma nenapadá - teda okrem nadpráce metodikov počas leta. No a máme tu záver príbehu - od r.

Dôležitý Update pre Rok 2018

Od r. 2018 daniari vyššieopísanú schému jednoznačne škrtli. Ak má vyplácateľ vyplatenú odmenu za príležitostnú činnosť v daňových nákladoch na základe zmluvného vzťahu a existencie zmluvy ako účtovného dokladu, prijímateľ si nemôže uplatniť žiadne oslobodenie. Povinnosť postarať sa o správne zdanenie na svojej strane mal prijímateľ stále, no práve podpisom takejto zmluvy dostáva informáciu, že vyplácateľ si túto sumu uplatní v daňových nákladoch a on ju teda musí priznať v daňovom priznaní - samozrejme závisí od typu zmluvy a charakteru príjmu. No v prípade príležitostných ostatných príjmov fyzickej osoby ide o 19%-nú daň a 14%-né zdravotné odvody.

Mandátna Zmluva a "Zamestnanec"

Osoba, ktorá vykonáva prácu na základe mandátneho vzťahu, nemá status zamestnanca podľa Zákonníka práce. Ak máte osobu, ktorá má vytvorený mandátny vzťah s vašou spoločnosťou, nemôžete jej poskytovať napríklad stravné lístky alebo finančný príspevok na stravovanie. Takáto osoba nebude zodpovedať za škodu podľa Zákonníka práce, ktorú pri svojej činnosti spôsobí a, samozrejme, nevznikne jej ani nárok na dovolenku. Na druhej strane tu však máme čisto obchodnoprávny vzťah, konkrétne mandátnu zmluvu, ktorú uzatvára zamestnávateľ ako jeden podnikateľský subjekt s druhou osobou, ktorá je tiež podnikateľom.

Prečítajte si tiež: Mandátna zmluva alebo konateľ: Porovnanie

Definovanie základného obsahu mandátneho vzťahu vymedzuje znenie § 566 ods. Po prvotnom oboznámení sa s textom tohto ustanovenia je možné v ňom vypozorovať základné črty pracovnoprávneho vzťahu, kedy obdobne ako v prípade pracovnej zmluvy, aj mandátna zmluva je záväzok niečo vykonať pre mandanta (zamestnávateľa) a na druhej strane povinnosť za vykonanú prácu zaplatiť mandatárovi (zamestnanec) odplatu. Tieto základné kontúry vidíme tiež pri pracovnej zmluve, kedy zamestnanec má povinnosť vykonávať dohodnutú prácu pre zamestnávateľa a ten je rovnako ako mandant povinný zamestnancovi zaplatiť mzdu (v prípade mandátnej zmluvy je to odplata). Zamestnávatelia volia mandátnu zmluvu v mnohých prípadoch z dôvodu uvedenej blízkosti k pracovnoprávnemu vzťahu, avšak rovnako podstatná je tiež finančná otázka.

Rozdiely v Odvodoch a Daní

Významný prvok určujúci rozdiel medzi zamestnancom, ktorý má so svojím zamestnávateľom vytvorený pracovnoprávny vzťah, a osobou, ktorá sa síce de facto môže označovať za zamestnanca, avšak jej postavenie určuje Obchodný zákonník, je v platení odvodov a preddavkov na daň. V prípade, že máte „zamestnanca“ na mandátnu zmluvu, nevzniká vám povinnosť robiť úhrady do poisťovní a rovnako nevzniká povinnosť zrážať preddavky na daň z príjmu.

Štandardný model mandátneho vzťahu vychádza z uzatvorenej zmluvy, kde po splnení úlohy dostáva osoba (mandatár) pracujúca pre zamestnávateľa odplatu za svoju činnosť vo výške, ako je uvedená v zmluve.

Príklad

Fyzická osoba uzatvorila mandátnu zmluvu s podnikateľským subjektom, ktorej obsahom je dohoda na zastupovaní podnikateľa pri dohadovaní obchodných vzťahov s dodávateľmi. Ako odplata bola dojednaná suma 500 €/mesiac. Mandatár, teda náš kvázi zamestnanec dostane odplatu vo výške uvedenej v zmluve a musí ju ako príjem zahrnúť do daňového priznania spolu s ostatnými príjmami.

Ak by na rovnakom mieste nášho mandatára v príklade vyššie bol zamestnanec pracujúci titulom pracovnoprávneho vzťahu k svoju zamestnávateľovi (mal by pracovnú zmluvu), zamestnávateľ by musel z jeho mzdy vo výške 500 €/mesiac realizovať odvody a zrážky, a to vrátane tých, ktoré musí platiť ako zamestnávateľ s poukazom na výšku príjmu. Ak by sme brali za základ zamestnanca, ktorý nemá manželku a ani deti, bude pri tomto jednom príjme jeho čistý zárobok vo výške 408,43 € a odvody zamestnávateľa počítané z hrubej mzdy zamestnanca vo výške 500 € dosiahnu hodnotu 176 €.

Zodpovednosť za ŠKodu

Vznik škody na majetku zamestnávateľa býva častým javom, ktorý Zákonník práce upravuje a tiež nám táto norma určuje základné princípy jej náhrady. Pre zamestnávateľa je významným faktorom výška náhrady škody, za ktorú zamestnanec zodpovedá.

Príklad

Zamestnanec z nedbanlivosti zabudol zamknúť sklad zamestnávateľa, z ktorého bol odcudzený tovar za 10 000 €. Priemerná mesačná mzda zamestnanca je o výške 400 €, a teda zamestnávateľ sa vie domôcť náhrady škody, ktorú zavinil zamestnanec, v celkovej výške 1 600 €. V prípade, že by mal zamestnávateľ osobu pracujúcu na základe mandátnej zmluvy, nebol by pri vymáhaní náhrady škody od nej obmedzený štvornásobkom priemernej mzdy ako v našom príklade č. 2 vyššie.

Komunikácia a Príkazy

Nezanedbateľný rozdiel medzi zaradením osoby pod režim pracovnoprávneho vzťahu (napríklad pracovnou zmluvou) alebo pod režim vzťahu mandátneho spočíva aj v komunikácii s ostatnými zamestnancami a tiež so zamestnávateľom. Pri vytváraní vzťahov založených na základe pracovnej zmluvy tu máme totiž zamestnanca, ktorý je povinný sa riadiť Zákonníkom práce a v ňom definovanými pravidlami a povinnosťami.

Príklad

Zamestnávateľ vytvoril mandátny vzťah s osobou, ktorá je následne zaradená na ekonomický úsek, konkrétne na výpomoc pri spracovávaní účtovných podkladov. Tento úsek má svojho vedúceho a päť ďalších zamestnancov. Na základe vyššie citovanej normy zo Zákonníka práce je každý zamestnanec povinný plniť pokyn svojho nadriadeného, ak je vydaný v súlade s právnymi predpismi. Pri vytváraní mandátnych vzťahov je teda žiaduce si v mandátnej zmluve dohodnúť, kto je oprávnený dávať mandatárovi v mene mandanta (zamestnávateľa) pokyny. Ak však mandant nesplní pokyn určeného vedúceho, aj keď bude oprávnený v mene mandanta ho uložiť, nepôjde o porušenie pracovnej disciplíny.

Zdaňovanie Príjmu z Mandátnej Zmluvy

Príjem z mandátnej zmluvy sa zdaňuje ako ostatný príjem „iný“ podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Takýto príjem patrí medzi pasívne príjmy, preto z neho nie je možné uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane ani daňový bonus. Ak fyzická osoba dosahuje príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov, v zmysle zákona o zdravotnom poistení tento príjem podlieha zdravotným odvodom (na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia). Ak je príjem pravidelný, fyzická osoba by sa mala registrovať ako podnikateľ.

Podnikanie a Pravidelnosť Príjmu

Podľa Obchodného zákonníka sa podnikaním rozumie:„Sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.“ Nerozhoduje suma príjmu, ale jeho pravidelnosť a najmä cieľ.

Príjmy Členov Štatutárnych Orgánov

V rámci svojej činnosti uzatvárajú podnikateľské subjekty (obchodné spoločnosti a družstvá) s fyzickými osobami pracovnoprávne vzťahy podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ alebo len „ZP“) a obchodné vzťahy podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo len „OZ“). Na základe týchto vzťahov vzniká fyzickým osobám nárok na zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a príjmy zo zisku vyplácané v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) a zákona č. 43/2004 Z. z. preddavky na poistné a poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z.

Podnikateľské subjekty vznikajú podľa Obchodného zákonníka za účelom dosiahnutia zisku. Sú to: spoločnosť s ručením obmedzeným (ďalej len „s. r. o.“), akciová spoločnosť (ďalej len „a. s.“), verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť a družstvo.

Právne Postavenie Člena Štatutárneho Orgánu

Členovia štatutárnych orgánov môžu so spoločnosťou a družstvom uzatvoriť aj pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce ako zamestnanci. Pracovný pomer sa podľa § 42 ZP zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Funkcia člena štatutárneho orgánu nemôže byť vykonávaná na základe pracovnej zmluvy. Vzťah medzi spoločnosťou a členom štatutárneho orgánu upravuje zmluva o výkone funkcie.

Podľa § 66 ods. 3 OZ sa vzťah medzi spoločnosťou a členom štatutárneho orgánu pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve podľa § 566 až § 576 OZ, pokiaľ z ich dojednaní so spoločnosťou alebo iných ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich ich povinnosti nevyplýva iné určenie práv a povinností. Každá zmluva o výkone funkcie, či je už označená ako mandátna zmluva alebo inak, musí obsahovať ustanovenia, ktoré Obchodný zákonník určuje pre mandátnu zmluvu.

Príjmy zo Závislej Činnosti

Na účely ZDP, ZSP aj ZZP sú zdaniteľné príjmy plynúce z pracovnoprávneho aj obchodného vzťahu rovnocenné. Podľa § 5 ods. 2 ZDP platí, že príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 ZDP sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „ zamestnanec“) od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Podľa § 5 ods. 1 písm. príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov s. r. o. a konateľov s. r. o. Podľa § 5 ods. 1 písm. V § 5 ods. 1 písm. Podľa § 4 ods. Podľa § 4 ods.

Konateľ s. r. o. vykonáva pre spoločnosť funkciu konateľa s. r. o. Na účely ZDP, ZSP a ZZP sa obidvaja považujú za zamestnanca. Aj konateľ s. r. o., ktorý nemá pracovnoprávny vzťah a vykonáva iba funkciou konateľa s. r. o. Ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP na základe obchodnoprávneho zmluvného vzťahu upraveného podľa ustanovení § 567 ods.

Príklad Súbehu Funkcií

Ekonomický riaditeľ a. s. má na výkon tejto pracovnej pozície uzatvorenú s a. s. Zároveň je aj členom predstavenstva tejto a. s. Funkciu člena predstavenstva a. s. vykonáva na základe mandátnej zmluvy. V júni 2014 mal vyplatený nepravidelný príjem, odmenu za výkon funkcie člena predstavenstva a. s. V tomto prípade ide u tejto osoby o časový a vecný súbeh výkonu činností zamestnanca podľa Zákonníka práce a súčasne aj člena predstavenstva a. s. Odmena vyplatená v júni 2014 sa rozpočíta do 5 predchádzajúcich mesiacov (keďže ide o nepravidelný príjem), čo predstavuje 1 000 €/mesiac a pripočíta sa k mesačnému vymeriavaciemu základu v jednotlivých mesiacoch na účely starobného dôchodkového poistenia, invalidného poistenia a poistenia do rezervného fondu solidarity.

Podiely na Zisku (Dividendy)

Pojem dividendy používa ZZP. Podľa § 10b ods. 1 písm. e) ZZP, s odkazom na ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c) a § 5 ods. 7 písm. Pre podiely na zisku vyplatené členom predstavenstva a. s. a členom dozornej rady a. s. Zdaňovanie príjmu z podielov na zisku (dividend) sa u fyzických osôb zrušilo od 1. 1. 2004.

Zdaňovanie Dividiend po 1.1.2013

Od 1. 1. 2013 sa pre podiely na zisku (dividendy) podľa § 51d ZDP ustanovil samostatný základ dane vtedy, ak zisk z roku 2003 a skorších rokov rozdelí obchodná spoločnosť alebo družstvo, daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR registrovaný na príslušnom daňovom úrade ako platiteľ dane po 31. 12. V súlade s § 51d ZDP sa daň z vyplatených podielov na zisku (dividend) vyberie zrážkou podľa § 43 ZDP a uplatní sa sadzba dane 15 %.

Poistné z Podielov na Zisku podľa ZSP

Podľa § 138 ods. 1 ZSP vymeriavacím základom zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a) ZSP, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti a aj podiel na zisku § 5 ods. 7 písm. S. r. o. vyplatí spoločníkovi s. r. o. Keďže spoločník s. r. o. má majetkovú účasť v tejto s. r. o., sociálne poistenie z podielu na zisku neplatí.

Maximálny Vymeriavací Základ

Suma maximálneho vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne poistenie je pre poistenca v období od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 určená z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za rok 2012 vo výške 805 €/ mesiac. Poistné na sociálne poisteni z podielu na zisku zaplatí zamestnanec bez účasti na základnom imaní spoločnosti alebo družstva zo sumy, ktorá zodpovedá sume vyplateného podielu na zisku v príslušnom mesiaci, najviac zo sumy vo výške 5-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za rok 2012, čo predstavuje maximálny vymeriavací základ 4 025 €/mesiac (805 x 5).

Zdravotné Poistenie z Dividend zo Zisku z Roku 2013

Z dividend, teda z príjmu zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. e) ZZP, platí poistné na zdravotné poistenie každý poistenec, ktorý má príjem z dividend. Platiteľ dividend (právnická osoba, teda obchodná spoločnosť alebo druž­stvo) poistné z dividend neplatí. Je však povinný podľa § 16 ods.

Povinnosti Platiteľa Dividend

Ak platiteľ dividend vypláca dividendy najmenej 3 osobám, je povinný podľa § 20 ods. 6 a 7 ZZP výkaz platiteľa dividend zaslať len elektronicky, a to do 8.

Špecifické Situácie a Mandátna Zmluva

Mandátna Zmluva a Správa Obytných Domov

Správcovská firma, ktorá spravuje obytné domy a je platiteľom DPH, uzatvára mandátne zmluvy so Spoločenstvami vlastníkov. Niektoré činnosti si vykonáva spoločenstvo samé (napr. technickú činnosť). Niektoré činnosti vykonáva správcovská firma za nich (napr. mzdové povinnosti, ekonomické činnosti - činnosti dohodnuté v mandátnej zmluve).

Na základe dohody o pracovnej činnosti zazmluvnené napr. Zamestnávateľ: Spoločenstvo vlastníkov v zastúpení: SBYT, s. r. Na základe tejto dohody prihlási správcovská firma zamestnanca do SP, ZP - odvedie poistné odvody, zaplatí daň z príjmu, zašle mesačný výkaz - prehľad a pod. Následne jeho celú mzdu na základe nami vystavenej faktúry prefakturuje na objekt Dodávateľ SBYT, s. r. Odberateľ: Spoločenstvo vlastníkov…., ako správca si účtuje (máme príjem) iba za spracovanie mzdy, kde uvedie DPH, ktorú aj odvedie.

Mandátna Zmluva a Príležitostný Príjem

Občan SR uaztvorí pod svojím rodným číslom mandátnu zmluvu podľa § 566 Obchodného zákonníka s s.r.o. na sumu 2 500 €. Zmluva je uzatvorená 30. 9. 2014 na obdobie od 10/2014-09/2015 na činnosť producenta pri príprave a vývoji filmu. Následne uzatvori dna 1. 10. 2014 s tou istou s.r.o. zmluvu o vytvorení diela a udelení licencie na dramaturgiu diela na inom projekte. Občan nepredpokladá, že by sa do konca roka 2014 podieľal na nejakom projekte a uzatvoril ešte nejaký typ zmluvy podľa Obchodného alebo autorského zákona.

Mandátna Zmluva a Šofér s Živnostenským Listom

Spoločnosť dočasne prijala šoféra na základe mandátnej zmluvy, má živnostenský list na poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla. Nákladné vozidlo je v obchodnom majetku firmy, všetky náklady a výnosy pri prepravách znáša firma, šofér jej vystaví mesačne faktúru. Môže byť takýto pracovný vzťah na základe mandátnej zmluvy?

#

tags: #mandatna #zmluva #fyzicka #osoba #odvody