
Možnosti pôsobenia vlastníkov vo firmách sú rôznorodé. Spoločník môže byť zamestnancom a zároveň aj konateľom. Môže dostávať odmenu za svoju funkciu vo firme alebo si bude ako vlastník vyplácať len podiel na zisku. Tieto pozície vo firme majú rôzne výhody, ale aj úskalia. K najvhodnejšiemu spôsobu fungovania sa spoločník často dopracuje až po čase. Pravidlá však presne určujú zákon o sociálnom poistení, Zákonník práce a daňové zákony.
Článok sa zameriava na rozdiely medzi konateľom a mandátnou zmluvou v kontexte slovenského práva, pričom zohľadňuje daňové, odvodové a pracovnoprávne aspekty. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným (s.r.o.) a pomôcť im zorientovať sa v zložitej problematike zmluvných vzťahov a povinností.
Spoločník sa môže rozhodnúť, že bude vo firme zamestnancom. To znamená, že uzavrie s firmou riadny pracovný pomer podľa Zákonníka práce. Spoločnosť sa musí ako zamestnávateľ zaregistrovať na daňovom úrade, v Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni. Na daňovom úrade tak musí urobiť najneskôr do pätnástich dní od vzniku povinnosti zrážať daň alebo preddavky na daň.
Spoločník vo firme podpíše vyhlásenie, v ktorom uvedie, či si bude uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus. Príjem sa mu bude zdaňovať rovnako ako každému inému zamestnancovi.
Okrem dohodnutej odmeny v pracovnej zmluve môže spoločník ako zamestnanec dostávať aj iné peňažné aj nepeňažné príjmy. Podľa zákona o cestovných náhradách si môže účtovať náhrady pri pracovných cestách. Tie majú výnimku zo zdanenia, čo sa však netýka vreckového na zahraničných pracovných cestách. Má nárok aj na gastrolístky. Ak používa auto, ktoré je zaradené v majetku spoločnosti, aj na súkromné účely, čo je bežné, ide o jeho nepeňažný príjem. Ten sa zdaňuje sadzbou jedného percenta z obstarávacej ceny vozidla za každý aj začatý mesiac používania.
Prečítajte si tiež: Konateľ a sociálny fond
Na zdravotné odvody platí spoločnosť desať percent a zamestnanec štyri percentá, do Sociálnej poisťovne je výška odvodov 9,4 percenta pre zamestnanca a 25,2 percenta pre zamestnávateľa.
Výhodou takéhoto postavenia spoločníka vo firme je istota dôchodku v budúcnosti. Nevýhodou vysoké daňové a odvodové zaťaženie. Čiastočne sa to dá obísť tak, že spoločník bude vo firme pracovať len na kratší pracovný čas, pár hodín v mesiaci. Bude tak mať nízky vymeriavací základ a z neho bude platiť nižšie odvody.
Majiteľ nemusí byť vo svojej firme zamestnaný, ale môže tu figurovať ako konateľ a za svoju prácu bude dostávať odmenu. Právne sa takýto vzťah riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zamestnancom síce nie je, ale daniam, odvodom a iným povinnostiam sa nevyhne. Výška odvodov závisí od toho, či ide o pravidelný alebo nepravidelný príjem.
„Spoločník a zároveň konateľ môže mať so spoločnosťou obchodnoprávny vzťah založený mandátnou zmluvou alebo zmluvou o výkone funkcie. Aj tu však ide o príjem zo závislej činnosti, kde sa spoločnosť považuje za zamestnávateľa, a teda platiteľa príjmu zo závislej činnosti,“ vysvetľuje Vladislav Lichý, právny expert advokátskej kancelárie Soukeník - Štrpka.
Jednoduchšia je podľa neho zmluva o výkone funkcie, kde nie sú žiadne štandardné pracovnoprávne povinnosti spojené s evidovaním dochádzky, vyčerpanej a nevyčerpanej dovolenky, výpočtom priemerného zárobku, vedením sociálneho fondu či povinnosťou zabezpečenia stravovania zamestnanca.
Prečítajte si tiež: Odvodové povinnosti pri čiastočnom invalidnom dôchodku a konateľstve
Aby firma na odvodoch a daniach nezaplatila príliš veľa, odporúča V. Lichý majiteľovi príjmy nakombinovať. „Spoločník, ktorý je zároveň aj konateľom alebo zamestnancom v tej istej spoločnosti, si môže svoj čistý príjem skombinovať z dvoch základných druhov príjmu - vyplateného na základe zmluvy o výkone funkcie alebo pracovnej zmluvy a ako podiel na zisku spoločnosti.“ Z dividend sa totiž platia len zdravotné odvody.
Konečnú výšku čistého príjmu konateľa, respektíve zamestnanca a zároveň spoločníka jednoosobovej eseročky však ovplyvňuje viacero iných limitov. Treba tiež myslieť na existenciu dvoch sadzieb dane z príjmov fyzických osôb (19- a 25-percentnej), znižovanie výšky nezdaniteľnej časti dane na daňovníka a na manželku v závislosti od výšky základu dane, minimálne a maximálne vymeriavacie základy pri platení poistného, ročné zúčtovanie zdravotného poistenia a tiež na platenie zdravotného poistenia z dividend.
Optimálne nastavenie pomeru medzi príjmom konateľa, respektíve zamestnanca a príjmom z dividend môžu tiež ovplyvniť aj iné príjmy podnikateľa - napríklad z predaja cenných papierov či z prenájmu nehnuteľností.
Z daňového a odvodového pohľadu sa dajú zmluvné vzťahy vo firme ľahko odlíšiť, ale podľa riaditeľky daňového oddelenia spoločnosti Deloitte Ľubice Dumitrescu problémy bývajú pri samotnom zmluvnom nastavení. Vzťah medzi spoločnosťou a zamestnancom je pracovnoprávny, ale vzťah medzi spoločnosťou a konateľom je obchodnoprávny. A to je podstatný rozdiel.
„Stretávame sa s tým, že konateľ, ktorý je aj zamestnancom, má len jednu pracovnú zmluvu a v nej je napísané, že táto zmluva pokrýva aj jeho fungovanie a odmeňovanie ako konateľa. Funkcia konateľa však nemôže byť v nijakom prípade zahrnutá do pracovnej zmluvy zamestnanca.“
Prečítajte si tiež: Podmienky starobného dôchodku konateľa
Druhou možnosťou býva, že konateľ a zároveň zamestnanec má len pracovnú zmluvu, v ktorej sa však nerieši jeho pozícia konateľa. Takto sa pozícia konateľa nerieši „papierovo“.
Aj keď Obchodný zákonník nevyžaduje písomnú formu zmluvy medzi spoločnosťou a konateľom, Ľ. Dumitrescu upozorňuje, že problém môže vzniknúť, ak sa konateľ bude dožadovať odmeny, ktorá mu patrí za funkciu konateľa. Takáto situácia môže nastať, ak sa „lúči“ so spoločnosťou nedobrovoľne alebo nebodaj v konflikte.
Ľ. Dumitrescu odporúča, že najlepším riešením je vzťah medzi konateľom a spoločnosťou upraviť v písomnej zmluve. V nej treba dohodnúť, či a akú odmenu bude konateľ dostávať za konateľstvo.
Často sa stáva, že v slovenských obchodných spoločnostiach sú konateľmi aj zahraniční občania, pričom majú aj iné zmluvné vzťahy v iných štátoch.
„Tu treba riešiť najmä odvodovú otázku, pretože podľa legislatívy Európskej únie musí jej občan platiť odvody len v jednej krajine. Pravidlá, v ktorej krajine to bude, sú dané.
Spoločníkom sa stáva osoba, ktorá je určená v spoločenskej zmluve, a to dňom zápisu obchodnej spoločnosti do obchodného registra. Spoločníci vykonávajú práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Valné zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov.
Zo § 66 ods. 3 OZ vyplýva, že vzťah medzi spoločnosťou a spoločníkom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, tzn. že zmluva o zariaďovaní záležitostí sa vyžaduje vtedy, keď spoločník zariaďuje záležitosti spoločnosti. Vykonávaním činnosti tohto druhu vzniká medzi spoločníkom a spoločnosťou právny vzťah, ktorý je obchodnoprávnym vzťahom a riadi sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zároveň je potrebné uviesť, že typ zmluvy, na základe ktorej je upravený vzťah s právnickou osobou, a teda aj vyplácanie príslušnej odmeny, nemá vplyv na zaradenie odmeny medzi iné druhy príjmov, vždy pôjde o príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.
Základnou povinnosťou spoločníka je splnenie vkladovej povinnosti, t. j. splatenie vkladu, na ktorého vloženie sa zaviazal v spoločenskej zmluve. V zmysle § 113 OZ je spoločník povinný splatiť vklad do plnej výšky najneskôr však do piatich rokov od vzniku spoločnosti alebo od jeho vstupu do spoločnosti, alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto povinnosti nemožno spoločníka zbaviť.
V zmysle § 123 OZ majú spoločníci nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi spoločnosti s r. o. sa považuje za príjem, ktorý v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) ZDP nie je predmetom dane. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie (viac ďalej v samostatnej kapitole).
V prípade uzatvorenia mandátnej zmluvy, resp. obdobnej zmluvy na zariaďovanie záležitostí spoločnosti môže byť spoločníkovi vyplatená odmena, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Zákon nevylučuje, že spoločník môže mať v spoločnosti na výkon pracovných činností uzavretý pracovný pomer. Tento právny vzťah sa bude riadiť Zákonníkom práce a príjem vyplatený z titulu tohto právneho vzťahu sa bude považovať za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm.
Obchodné spoločnosti ako právnické osoby konajú navonok prostredníctvom štatutárnych orgánov. Bez existencie štatutárneho orgánu spoločnosť nemôže vykonávať činnosť, na ktorú bola založená. Konateľ spoločnosti s r. o. Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Fyzická osoba, ktorá sa stane štatutárnym orgánom spoločnosti, sa zapisuje do obchodného registra. Konateľské správanie môže obmedziť len spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Konateľom sa nemôže stať člen dozornej rady spoločnosti (§ 139 ods.
V zmysle § 133 OZ konateľom spoločnosti s r. o. môže byť len fyzická osoba, ale nemusí ísť o spoločníka. Vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločníkov, najvyššieho orgánu spoločnosti s r. o. Funkciu konateľa spoločnosti s r. o.
Treba rozlišovať konateľov a obchodné vedenie. Konateľ koná v mene spoločnosti voči tretím osobám a obchodné vedenie riadi vnútorný chod spoločnosti. Konateľ môže vykonávať aj funkcie obchodného vedenia, ale naopak to pravidlom nemusí byť. Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom (štatutárnym orgánom) sa riadi príslušnými ustanoveniami OZ o štatutárnych orgánoch a považuje sa vždy za obchodnoprávny vzťah [§ 261 ods. 3 písm. a) OZ].
Ak medzi spoločnosťou a konateľom nie je uzavretá zmluva o výkone funkcie (v tomto prípade dochádza v praxi k problémom týkajúcim sa výšky odplaty za výkon funkcie), práva konateľa sa posudzujú podľa ustanovení OZ, ktoré upravujú mandátnu zmluvu. Podľa § 566 ods. 1 OZ sa mandátnou zmluvou mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Ak je konateľ zároveň spoločníkom (má majetkovú účasť v spoločnosti), vzniká mu nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom jeho splateného vkladu, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi spoločnosti s r. o. sa považuje za príjem, ktorý v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) ZDP nie je predmetom dane. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie (viac ďalej v samostatnej kapitole).
Ak konateľ nie je súčasne spoločníkom (nemá majetkovú účasť v spoločnosti), tiež mu môže vzniknúť nárok na podiel zo zisku, ale v tomto prípade ide o príjem podľa § 5 ods. 7 písm. i) ZDP, ktorý je od dane oslobodený. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie (viac ďalej v samostatnej kapitole).
V prípade uzatvorenia mandátnej zmluvy, resp. obdobnej zmluvy na zariaďovanie záležitostí spoločnosti môže byť konateľovi vyplatená odmena, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Zákon nevylučuje, aby konateľ popri výkone funkcie konateľa vykonával v spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom, pracovnú pozíciu, na ktorú má uzavretý pracovný pomer. Tento právny vzťah sa bude riadiť Zákonníkom práce a príjem vyplatený z titulu tohto právneho vzťahu sa bude považovať za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm.
Podiel na zisku je finančným plnením, o ktorom pojednáva OZ vo viacerých ustanoveniach. Podiely na zisku sú vyplácané v obchodných spoločnostiach osobám nielen s majetkovou účasťou, ale aj bez majetkovej účasti. Záleží na tom, ako sú dohodnuté podmienky v spoločenskej, resp. Podiel na zisku je základným majetkovým právom každého spoločníka obchodnej spoločnosti.
Podmienkou vyplatenia podielu na zisku je rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti s r. o., že dosiahnutý zisk, resp. jeho časť sa použije na rozdelenie [§ 125 ods. 1 písm. b) OZ]. Valné zhromaždenie sa môže rozhodnúť, že dosiahnutý zisk nepoužije na rozdelenie, ale na iný účel, napr. zo zisku zvýši základné imanie spoločnosti, resp. zisk použije na financovanie ďalšieho rozvoja spoločnosti apod. Spoločníci spoločnosti s r. o. majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom.
Spoločnosť nemôže vyplácať podiely na zisku alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej uzávierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom, príp. ďalšími obligatórne tvorenými fondmi. Podiel na zisku vyplácaný spoločníkom a členom štatutárneho a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti nie je v zmysle § 3 ods. 2 písm.
Podiel na zisku môže byť vyplácaný aj členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady obchodnej spoločnosti. Ak je takýto druh plnenia vyplácaný členom predstavenstva a dozornej rady akciovej spoločnosti, v ustanovení OZ sa hovorí o tantiémach, nie o podieloch na zisku. Tantiéma je finančná odmena členov predstavenstva a dozornej rady, ktorú môže určiť valné zhromaždenie akciovej spoločnosti zo zisku určeného na rozdelenie. Tantiémy sa v bežnej praxi označujú aj ako odmeny zo zisku. Nárok na tantiému by mal byť vymedzený v stanovách spoločnosti. Nárok členov predstavenstva a dozornej rady na tantiému je samostatným nárokom, popri nároku za výkon funkcie (§ 66 OZ), prípadne nároku na mzdu vyplývajúceho z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý má člen orgánu spoločnosti uzavretý so spoločnosťou v zmysle Zákonníka práce (napr.
Podiely na zisku, ktoré sú vyplácané štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti (konateľovi), sa považujú za príjem podľa § 5 ods. 7 písm. O pojme podielu na zisku vo forme „dividendy“ pojednáva OZ v časti o akciovej spoločnosti, ktorou je spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Spôsob rozdelenia zisku v akciovej spoločnosti vyplýva z jej stanov [§ 173 ods. 1 písm. h) OZ], ktoré pravidlá deľby zisku vymedzujú vo vzťahu k akcionárom (dividenda), ďalej vo vzťahu k členom orgánov spoločností (tantiéma) a zamestnancom spoločnosti. V zmysle § 178 ods. 1 OZ akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie. Spoločnosť môže akcionárom vyplácať dividendu len pri splnení podmienok ustanovených v § 179 ods. 3 až 5 OZ, to znamená, že až do zrušenia spoločnosti môže byť vždy medzi akcionárov rozdelený len čistý zisk znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov a znížený o neuhradenú stratu minulých období. Tento zisk môže byť naopak zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a fondy tvorené zo zisku, ktorých použitie zákon nestanovuje.
Mandátna zmluva je jeden zo zmluvných typov obstarávateľského charakteru upravených v ustanoveniach § 566 a nasl. zákona č. 513/1993 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Právna úprava mandátnej zmluvy sa využíva aj pri iných zmluvných typoch, ktoré na ňu čiastočne odkazujú napr. pri komisionárskej zmluve, zmluve o obchodnom zastúpení či zmluve o inkase. Mandátnu zmluvu zaraďujeme medzi tzv. relatívne obchody, pôjde teda o záväzkovo-právne vzťahy v zmysle ustanovenia § 261 ods.
Takmer totožný predmet záväzku ako mandátna zmluva formuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) v ustanoveniach upravujúcich tzv.
Pri mandátnej zmluve rozlišujeme dve zmluvné strany, a to jednak osobu mandatára a osobu mandanta.
Mandátna zmluva vzniká už samotnou dohodou o podstatných náležitostiach, nevyžaduje sa jej písomné vyhotovenie. S výnimkou § 566 Obchodného zákonníka, ktorý považujeme za základné ustanovenie, je právna úprava mandátnej zmluvy dispozitívna, z čoho vyplýva, že účastníci záväzkovo-právnych vzťahov vedia jej obsah upraviť v závislosti od vlastných požiadaviek.
„Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti o odbornou starostlivosťou.“ (§567 ods.1 Obchodného zákonníka). Ako sme už vyššie spomínali, ide o dispozitívne ustanovenie, od ktorého je možné sa odkloniť dohodou zmluvných strán. Čo ale rozumieme pod pojmom „odborná starostlivosť“? Z hľadiska interpretácie možno v prvom rade poukázať na to, že bežná starostlivosť pri zariaďovaní záležitostí nebude postačujúca, pretože sa vyžaduje výrazne väčšia starostlivosť ako len starostlivosť bežná. Takýto vyšší stupeň starostlivosti by mal napĺňať obsahové požiadavky na tzv.
Z ustanovenia § 567 ods. Obchodný zákonník stanovuje aj podmienky, za splnenia ktorých sa môže mandatár odchýliť od pokynov mandanta. Môže tak urobiť len v prípade, že „je odklon pre zabezpečenie záujmov mandanta naliehavo nevyhnutný a zároveň nie je možné včas zabezpečiť súhlas. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.“ (M. Patakyová: Obchodný zákonník - komentár. 3 vydanie.
Vo všeobecnosti platí, že mandatár nemusí záležitosť zariadiť osobne, ale môže spôsobiť zánik záväzku splnením aj prostredníctvom tretej osoby. Uvedené neplatí v prípade, ak by mandátna zmluva obsahovala ustanovenie, ktoré by vylučovalo zariadenie záležitosti treťou osobou. Ak by mandatár porušil zmluvné ustanovenia, zodpovedal by za škody, ktorú svojim konaním spôsobil. „Aj napriek tomu, že mandatár v súlade so zákonom použil na plnenie záväzku iné osoby, jeho vzťah k mandantovi vrátane jeho právnej zodpovednosti sa tým nijako nemení.“ (O. Ovečková: Obchodný zákonník. Tretie doplnené a prepracované vydanie. Iura Edition.
Z ustanovenia § 568 ods. 4 Obchodného zákonníka vyplýva, že samotná mandátna zmluva nenahrádza plnomocenstvo ako také. Pokiaľ bude musieť mandatár zrealizovať úkony voči tretím osobám, bude na to potrebovať písomné udelenie plnomocenstva. Udelenie plnej moci je jednostranným právnym úkonom mandanta, v ktorom mandant vymedzení rozsah úkonov, ktoré je mandatár oprávnený v jeho mene a na jeho účet realizovať vo vzťahu k tretím osobám. Upozorňujeme, že udelenie plnomocenstva môže byť aj súčasťou mandátnej zmluvy.
Ustanovenie § 570 Obchodného zákonníka osobitne upravuje zodpovednosť mandatára za škodu na prevzatých veciach. Toto ustanovenie považujeme za „lex specialis“ vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Z uvedeného vyplýva jediný liberačný dôvod, ktorým je, že škodu nebolo možno odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Veci, ktoré boli mandatárovi zverené je možné dať v zmysle § 570 Obchodného zákonníka poistiť.
Záverečné ustanovenia mandátnej zmluvy upravujú spôsoby jej vypovedania:
Ustanovenia mandátnej zmluvy môžeme aplikovať aj na zmluvu o výkone funkcie konateľa. Vyplýva to z § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.“ Toto ustanovenie je len dispozitívne.
Zákon presne neustanovuje, čo musí obsahovať zmluva o výkone funkcie konateľa.
Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Obo 33/2007 sa zaoberal otázkou poskytnutia odmeny konateľovi za výkon jeho funkcie na základe mandátnej zmluvy bez rozhodnutia valného zhromaždenia a uviedol: „Ustanovenia mandátnej zmluvy majú subsidiárnu povahu pri posudzovaní vzťahu vzniknutého medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a konateľom pri zariaďovaní záležitosti spoločnosti, čo platí aj pre nárok na vyplatenie odplaty za túto činnosť. Právo na vyplatenie odplaty za výkon funkcie konateľa vznikne, ak sú splnené ďalšie zákonom požadované podmienky, čo je v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným rozhodnutie valného zhromaždenia o výške a spôsobe vyplatenia odmeny pre orgány spoločnosti - konateľa. Na výkon funkcie konateľa sa použije práve zmluva o výkone funkcie konateľa a nie zmluva pracovná, aj keď nič nebráni tomu, aby aj osoba vykonávajúca funkciu konateľa bola aj zamestnancom spoločnosti (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. decembra 2010, sp. zn.
„Odvolací súd mal za preukázané, že navrhovateľ ako konateľ spoločnosti nebol v čase úrazu zamestnancom spoločnosti, keďže „výkon funkcie konateľa“ ako druh činnosti nemohol byť dohodnutý pre vznik pracovného pomeru práve s poukazom na § 66 ods. 3 OBZ.“ (NS SR sp. zn.