Manipulácia s dieťaťom po rozvode: Psychologický pohľad

Rozvod je náročná životná udalosť, ktorá ovplyvňuje všetkých členov rodiny, najmä deti. Jedným z negatívnych javov, ktoré sa môžu vyskytnúť po rozvode, je manipulácia s dieťaťom jedným z rodičov proti druhému. Tento článok sa zaoberá psychologickými aspektmi manipulácie s deťmi po rozvode, jej prejavmi, dôsledkami a možnosťami riešenia.

Úvod do problematiky

Rodinné právo zahŕňa vzťahy v rodine, medzi manželmi, rodičmi, deťmi a inými členmi rodiny. Účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. V rodinnom práve sa zaoberáme aj úpravou rodičovských vzťahov po rozvode manželstva alebo rozchode rodičov k maloletému dieťaťu. Tu ide primárne o zverenie maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, o správu jeho majetku, či výživné. Pokiaľ to rodičia žiadajú, venujeme sa aj úprave styku rodičov a dieťaťa a pravdaže aj iným druhom starostlivosti. Ide napríklad o náhradnú osobnú starostlivosť, pestúnsku starostlivosť, ústavnú starostlivosť, či poručníctvo a opatrovníctvo a v neposlednom rade určenie alebo zapretie otcovstva.

Rozvod a jeho dôsledky na dieťa

Rozvod predstavuje formálno-právne ukončenie manželského vzťahu dvoch jednotlivcov. Rozvod, ako spoločenské opatrenie, ktoré zasahuje do života rodiny, prináša „celú radu negatívnych dôsledkov, ktoré sa prejavujú v najrôznejších oblastiach života“. Pozitívne aj negatívne podnety pôsobiace na rozpadnutú rodinu predstavujú psychický stres. Táto rozvodová adaptácia je relatívne dlhodobý proces, v ktorom by malo postupne dôjsť k obnove pocitu životnej spokojnosti a tiež vytvorenia nového životného štýlu. Adaptácia je subjektívna a závisí od viacerých faktorov, ako napr. od veku, osobného temperamentu či podpory sociálneho okolia.

Najzraniteľnejšie sú práve deti, pretože rodičia sú zárukou ich stability a bezpečia. Stres a negatívne aspekty rozvodu môžu pretrvávať u detí dlho po rozvode, a jeho dôsledky bývajú dlhotrvajúce. Jedným z negatívnych dôsledkov u detí, ktoré vyrastajú v rodinách charakterizovanými rodičovskými konfliktami a hroziacou možnosťou odchodu jedného z rodičov, je ich väčšia náchylnosť podľahnúť problémom týkajúcich sa mentálneho aj fyzického zdravia. Príčinou je problém s rozvíjaním ich sociálnej kompetencie a efektívnych emocionálnych a behaviorálnych regulačných schopností.

Reakcia dieťaťa na rozvod je v každom vekovom období rozličná, z hľadiska jeho emocionality, kognitívneho vývinu či sociálnych štruktúr. Počas adolescencie dochádza k fyzickým aj psychickým zmenám, „ktoré môžeme charakterizovať hlásením sa pudových tendencií a hľadaním spôsobov ich uspokojovania a kontroly, celkovou emočnou labilitou a zároveň nástupom vyspelého (formálne abstraktného) spôsobu myslenia a dosiahnutím vrcholu jeho rozvoja“. Adolescent je plný kritiky a prežíva disharmóniu, ktorá sa týka nielen jeho vlastných názorov. Niekedy je za jedno s jedným rodičom, inokedy stojí za druhým, niekedy môže začať kritizovať rozhádaných rodičov bez toho, aby chcel poznať dôvod.

Prečítajte si tiež: Aspekty trestného činu manipulácie s pozemkom

Formy manipulácie s dieťaťom

Stáva sa často, že jeden rodič manipuluje deti proti tomu druhému? Vyskytujú sa aj také prípady. Dôležité je, aby sa rodičia dieťaťa navzájom nevnímali ako bývalí partneri s nedoriešenými spormi, ale v prvom rade ako rodičia. Môže byť manipulácia aj nevedomá? Áno, neraz si to rodičia uvedomia až s odstupom času. Rodič sa napríklad prezentuje pred dieťaťom v lepšom svetle a dopraje mu takmer čokoľvek, čo si zažiada, čo môže znevýhodniť druhého rodiča.

Ako sa manipulácia prejavuje? Najbežnejšie nadmerným kupovaním vecí či dávaním peňazí, najmä ak je jeden rodič v lepšej finančnej situácii. Bežná je aj priveľká benevolentnosť voči dieťaťu, teda sa mu dovolí či odpustí viac ako iným deťom v kompletných rodinách, nemusí upratovať a podobne. Dôležitý je aj spôsob, ako sa rodič vyjadruje o svojom bývalom partnerovi pred dieťaťom. Rodičia by sa mali pokúsiť vyhnúť sa urážkam, zosmiešňovaniu a inému znevýhodňovaniu bývalého partnera. Toto všetko sú vplyvy cielenej manipulácie, ktoré môžu mať za následok, že si dieťa obľúbi jedného rodiča viac ako toho druhého.

Manipulácia s dieťaťom po rozvode môže mať rôzne formy, od jemných narážok až po otvorené očierňovanie druhého rodiča. Medzi najčastejšie prejavy patria:

• Očierňovanie druhého rodiča: Rodič hovorí o druhom rodičovi negatívne, zosmiešňuje ho, obviňuje ho z rôznych vecí, prípadne mu pripisuje negatívne vlastnosti.
• Vytváranie pocitu viny: Rodič sa snaží v dieťati vyvolať pocit viny, ak má rado druhého rodiča, alebo ak s ním trávi čas.
• Zakazovanie kontaktu: Rodič sa snaží zabrániť kontaktu dieťaťa s druhým rodičom, prípadne ho obmedzuje.
• Používanie dieťaťa ako prostredníka: Rodič využíva dieťa na prenášanie správ, vybavovanie záležitostí alebo na špehovanie druhého rodiča.
• Sľubovanie výhod: Rodič sľubuje dieťaťu rôzne výhody (napr. darčeky, peniaze, povolenie robiť veci, ktoré by inak nemohlo), ak bude stáť na jeho strane.
• Emocionálne vydieranie: Rodič sa snaží dieťa citovo vydierať, napr. hrozí mu, že ak nebude robiť to, čo chce, tak ho už nebude mať rád.
• Syndróm zavrhnutého rodiča: Neo­dôvod­ne­ne zľah­ču­je a urá­ža jed­né­ho z ro­di­čov.

Syndróm zavrhnutého rodiča

Syndróm zavrhnutého rodiča, ktorý vy­tvo­ril ame­ric­ký psy­chiater Ri­chard A. Gar­dner na za­čiat­ku 80. rokov, je stav, keď dieťa odmieta jedného z rodičov bez objektívneho dôvodu, často v dôsledku manipulácie zo strany druhého rodiča. JUDr. prís­pev­kom od­bor­nú dis­ku­siu o tzv. roz­vo­dom, resp. kto­rý vy­tvo­ril ame­ric­ký psy­chiater Ri­chard A. Gar­dner na za­čiat­ku 80. neo­dô­vod­ne­ne zľah­ču­je a urá­ža jed­né­ho z ro­di­čov.

BEDNÁROVÁ, Tatiana: Syndróm zavrhnutého rodiča, jeho stratégie, prejavy a potenciálne dôsledky. [Bakalárska práca]. - Trnavská univerzita v Trnave. Filozofická fakulta; Katedra psychológie. - Školiteľ: Mgr. Mário Schwarz, PhD. Bakalárska práca sa zaoberá problematikou syndrómu zavrhnutého rodiča, ktorý je častým dôsledkom rozvodových konfliktov medzi rodičmi. Cieľom práce je priniesť poznatky o tejto problematike. Teoretické pozadie približuje jeho prejavy u dieťaťa, stratégie a motívy programujúceho rodiča, jeho dôsledky na dieťa a kontroverznosť syndrómu.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a materská: Druhé dieťa

Syndróm zavrhnutého rodiča je psychická forma detského zneužívanie a jeho hlavným znakom je očierňovanie rodiča dieťaťom bez racionálnych dôvodov, za ktorým stojí programovanie druhého rodiča, resp. vedomé či nevedomé stratégie podnecujúce dieťa k zavrhnutiu druhého rodiča. Syndróm zavrhnutého rodiča je dodnes konfrontovanou tematikou, napriek jeho častému, avšak prehliadanému a neuvedomenému výskytu. Empirické výskumy týkajúce sa tohto fenoménu sú stále v začiatkoch, napriek tomu, ich zistenia poskytujú nový náhľad a hlbšie preskúmanie tohto syndrómu, najmä čo sa týka diagnostiky, prejavov, mechanizmov syndrómu, vlastností rodičov detí, u ktorých sa syndróm vyskytne.

Medzi prejavy syndrómu zavrhnutého rodiča patrí:

• Dieťa sa bráni vzťahu s druhým rodičom. Charakteristickým znakom zavrhovania rodiča je emocionálne a niekedy aj fyzické odlúčenie dieťaťa od rodiča. To sa môže vyskytnúť v rôznej miere. Dieťa môže tráviť čas v starostlivosti rodiča, ale odmieta s ním zmysluplne spolupracovať - zostáva odtiahnuté; odmietanie rodičovských pokusov o komunikáciu, interakciu alebo zdieľanie príjemných aktivít (dokonca aj jedál); pohŕdavé prejavy náklonnosti; a pohŕdavé správanie sa k rodičovi.
• Strata predchádzajúceho pozitívneho vzťahu k zavrhnutému rodičovi. Vo väčšine prípadov predtým, ako dieťa začalo odmietať cieľového rodiča, sa tešili normálnemu vzťahu. Súčasné odcudzenie dieťaťa ostro kontrastuje s minulosťou. Dieťa zvyklo rodičom prejavovať náklonnosť a pohodlie. Teraz dieťa tvrdí, že nenávidí alebo sa bojí zavrhnutého rodiča.
• Absencia zneužívania, zanedbávania alebo vážneho nedostatočného rodičovstva. Keď je odmietnutie dieťaťa oprávnenou reakciou na hrubé týranie rodiča alebo na to, že je svedkom domáceho násilia, nejde o prípad zavrhovania rodiča.
• Dehonestovanie postojov a správania voči rodičom. Podľa psychológov, ktorí pracujú so zavrhovaním rodiča, deti, ktoré sú bezdôvodne odcudzené, zdieľajú určité postoje a správanie. Odcudzené deti sú zaujaté očierňovaním rodiča, recitujú zoznam sťažností a správajú sa k rodičovi, ako keď nemá žiadnu hodnotu a ani nikdy nemal. Mnohé vážne odcudzené deti hovoria, že si želajú, aby rodič zomrel alebo jednoducho zmizol.

Trestnoprávne aspekty manipulácie

Ta­ké­ho­to ko­na­nia mu­sia byť sub­su­mo­va­né pod hypo­té­zu práv­nej nor­my v ust. 208 ods. 1 písm. a zve­re­nej oso­by. zneu­ží­va­né­ho a za­ned­bá­va­né­ho di­eťa­ťa, tzv. zlo­či­nu tý­ra­nie blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by pod­ľa § 208 ods.

Z hľa­dis­ka psy­cho­lo­gic­ké­ho po­sú­de­nia úz­ko spä­té s tzv. (z angl. Zá­sad­ným spô­so­bom oh­ro­zu­je zdra­vý psy­chic­ký vý­voj di­eťa­ťa a veľ­mi ne­ga­tívny vplyv na ci­to­vý vý­voj a sprá­va­nie di­eťa­ťa. tý­ra­nia ne­za­ne­chá­va na di­eťa­ti žiad­ne vi­di­teľ­né te­les­né po­ra­ne­nia.

Ak pá­cha­teľ napl­ní zna­ky tres­tné­ho či­nu, mu­sí v rám­ci tzv. vý­luč­ne len vo­či obe­ti toh­to tres­tné­ho či­nu. pod oso­bit­ný mo­tív ko­na­nia v pom­ste. chcem pou­ká­zať na sku­toč­nosť, že ap­li­ká­cia § 140 písm. vý­kla­du kva­li­fi­kač­né­ho poj­mu oso­bit­né­ho mo­tí­vu vo for­me poms­ty pod­ľa § 140 písm. roz­vod/roz­chod, resp. tres­ta­nia a poms­ty, je za­vr­hnu­tia­hod­né. uda­losť ale­bo okol­nosť sú­vi­sia­cu pria­mo s obe­ťou.

Prečítajte si tiež: Život s mentálne postihnutým dieťaťom

V ust. § 208 ods. 1 písm. zlo­či­nu tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­renej oso­by pod­ľa § 208 ods. 3 písm. pri up­lat­ne­ní § 140 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na. kva­li­fi­ko­va­ná skut­ko­vá pod­sta­ta toh­to tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 208 ods., te­da že na to vy­uži­je a zneu­ži­je vlas­tné di­eťa.

Dôsledky manipulácie na dieťa

Manipulácia s dieťaťom po rozvode má závažné negatívne dôsledky na jeho psychický vývoj. Dieťa sa môže cítiť:

• Zmätené a neisté: Dieťa nevie, komu má veriť a čo je správne.
• Vinné a úzkostné: Dieťa sa cíti vinné, ak má rado oboch rodičov, a úzkostné, že stratí lásku jedného z nich.
• Nahnevané a frustrované: Dieťa je nahnevané na rodičov, ktorí ho do manipulácie zaťahujú, a frustrované, že nemôže mať normálny vzťah s oboma rodičmi.
• Depresívne a izolované: Dieťa sa cíti osamelé a smutné, pretože stratilo kontakt s jedným z rodičov a s jeho rodinou.
• Problémy so správaním: Dieťa môže mať problémy v škole, s kamarátmi alebo s autoritami.
• Nízke sebavedomie: Dieťa si neverí a má pocit, že nie je dosť dobré.
• Emócií aj psy­cho­so­ma­tic­ké pre­ja­vy, ako napr. za­čne vy­vo­lá­vať dá­ve­nie.
• Zá­sad­ným spô­so­bom oh­ro­zu­je zdra­vý psy­chic­ký vý­voj di­eťa­ťa.

Prevencia a riešenie manipulácie

Prevencia manipulácie s dieťaťom po rozvode je kľúčová. Rodičia by sa mali snažiť:

• Komunikovať spolu konštruktívne: Aj po rozvode by mali rodičia komunikovať spolu slušne a s rešpektom, najmä v záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa.
• Rešpektovať právo dieťaťa na oboch rodičov: Dieťa má právo na lásku a kontakt s oboma rodičmi, pokiaľ to nie je v rozpore s jeho záujmami.
• Nezatahovať dieťa do konfliktov: Dieťa by nemalo byť svedkom hádok a sporov medzi rodičmi.
• Vyhnúť sa očierňovaniu druhého rodiča: Negatívne vyjadrenia o druhom rodičovi dieťaťu škodia.
• Podporovať vzťah dieťaťa s druhým rodičom: Rodič by mal podporovať dieťa v tom, aby malo dobrý vzťah s druhým rodičom.
• Byť si vedomý svojich vlastných emócií: Rodič by mal byť si vedomý svojich vlastných emócií a snažiť sa ich ovládať, aby neovplyvňovali jeho správanie voči dieťaťu.

Ak už k manipulácii došlo, je dôležité:

• Vyhľadať odbornú pomoc: Psychológ alebo psychoterapeut môže pomôcť dieťaťu a rodičom zvládnuť situáciu a nájsť zdravé spôsoby komunikácie.
• Zamerať sa na potreby dieťaťa: Všetky rozhodnutia by mali byť v najlepšom záujme dieťaťa.
• Stanoviť jasné hranice: Rodičia by mali stanoviť jasné hranice a pravidlá, ktoré budú rešpektovať obaja.
• Byť trpezlivý a vytrvalý: Zmena správania a postojov vyžaduje čas a úsilie.
• Využiť mediáciu: Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť, mediátor im môže pomôcť nájsť riešenie, ktoré bude vyhovovať obom stranám.

Striedavá starostlivosť ako riešenie?

Jednou z možností po rozvode rodičov, čo sa detí týka, je striedavá starostlivosť. Aj striedavá starostlivosť je jednou z foriem, ale tento druh starostlivosti považujem za taký fenomén. Mám skôr pocit, že striedavá starostlivosť je pre rodičov, lebo takto majú pocit, že je to spravodlivé a fér. Ak to takto vyhovuje aj dieťaťu, v poriadku, ale veľké percento detí z tejto formy starostlivosti po určitom čase začne pociťovať deficit domova, keďže zvyknú hovoriť, že idú buď k mame alebo k otcovi. Napokon si zvyknú, to áno, no je to najmä preto, aby nesklamali rodičov.

Existuje veková hranica, do ktorej sa striedavá starostlivosť neodporúča? Veková hranica v tomto prípade nie je presne definovaná. Samozrejme, nie je vhodné dávať dieťa do striedavej starostlivosti, pokiaľ si ešte stále vyžaduje celodennú opateru zo strany matky. Vtedy sa rodičia musia dohodnúť pre dobro dieťaťa na častých návštevách jedného z rodičov u toho druhého, aby dieťa bolo navyknuté od útleho veku na oboch rodičov.

Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti je potrebné zvážiť napríklad pracovnú zaneprázdnenosť rodičov. Inak by striedavá starostlivosť nespĺňala svoju úlohu a ani podstatu: zabezpečiť kontakt dieťaťa s jedným aj s druhým rodičom.

tags: #manipulácia #s #dieťaťom #po #rozvode #psychológia