
Spoločné bývanie s rodičmi alebo svokrovcami môže byť v určitých životných situáciách nevyhnutné. Či už ide o finančnú tieseň, starostlivosť o starších rodičov alebo iné okolnosti, viacgeneračné bývanie je realitou pre mnohé rodiny. Avšak, takéto spolužitie prináša so sebou aj špecifické výzvy a konflikty. Dôležité je uvedomiť si, že teória a rady odborníkov sú len jednou stranou mince a skutočný život prináša nepredvídateľné situácie. Prečo sa manželia rozhodnú žiť priestorovo oddelene a aké sú dôvody tohto rozhodnutia?
Prieskumy a ankety ukazujú, že väčšina ľudí preferuje samostatné bývanie pred spoločným bývaním so svokrovcami. V ankete Nového Času pre ženy sa až 59 % respondentov vyjadrilo proti bývaniu pod jednou strechou. Ako uviedla Marta zo Žiliny: „Svokrovci sa totiž zvyknú miešať do vecí, do ktorých ich nič nie je.“
Naopak, menšia časť, 41 %, so spoločným bývaním súhlasí, no často z dôvodov, ktoré nemožno označiť za príjemné. Nedostatok financií im nedáva inú možnosť a kým našetria, musia využiť teplo rodičovského kozuba. Konkrétne:
Príbeh pani Emílie (38) je typickým príkladom toho, ako sa ideálne predstavy o spoločnom bývaní môžu rýchlo rozplynúť. Počas prvých rokov manželstva bývali s manželom u svokrovcov z finančných dôvodov. Hoci mali samostatný vchod na poschodie, problémy sa začali veľmi rýchlo. Svokrovci chodili bez zaklopania, žiadali, aby im oznamovali, kedy opúšťajú dom, a svokra dokonca premiestňovala a presádzala kvety v ich izbách. Po narodení syna sa situácia ešte zhoršila, keď sa svokra začala miešať do výchovy a kritizovať Emíliu pred cudzími ľuďmi. Konflikty vyvrcholili hádkami a osočovaním, čo viedlo k rozhodnutiu odsťahovať sa. Emília konštatuje: „Keby sme vtedy neodišli, tak už by sme dnes boli rozvedení.“
Psychologička Mgr. Michaela Sokoliová zdôrazňuje, že ani jasné hranice nemusia zaručiť pokoj v dome, ak sa nedodržiavajú. V prípade Emílie bola svokra príliš zaťažená na syna a vyčítala partnerke, že naštrbila ich vzťah. Ideálnym riešením bolo odsťahovanie. Sokoliová dodáva, že je dôležité, aby bol syn schopný „prestrihnúť pupočnú šnúru“ a vymaniť sa spod matkinej nadvlády.
Prečítajte si tiež: Legislatívne zmeny vdovského dôchodku
Našťastie, existujú aj príklady, kde spoločné bývanie funguje. Andrea (28) sa po svadbe presťahovala k manželovi do Rakúska, kde bývajú v dome s jeho rodičmi. Na prízemí bývajú oni a na prvom poschodí rodičia. Podľa Andrey rodičia rešpektujú ich súkromie a oni zase nezasahujú do ich života. Pravidelne sa stretávajú na víkendových obedoch, kde preberajú rodinné záležitosti. Keď chceli zrekonštruovať svoje izby, narazili na odpor rodičov, no nakoniec ich presvedčili komunikáciou a kompromismi. Andrea zdôrazňuje, že všetky problémy riešia so svokrovcami komunikáciou a kompromismi.
Psychologička Mgr. Michaela Sokoliová hodnotí príbeh Andrey ako pekný príklad toho, ako môže spolužitie fungovať, ak sú definované hranice priestorovo aj vzťahovo. Riešenie problému s opravou domu je dôkazom, že pravidlá a hranice nielen rozdeľujú, ale majú silu aj spájať.
Pri viacgeneračnom bývaní je dôležité stanoviť si presné pravidlá a hranice, a to priestorové aj vzťahové, a následne ich dodržiavať.
Čo je dôležité pri bývaní pod jednou strechou? Najdôležitejšie je stanoviť si presné pravidlá a hranice, ako priestorové, tak aj vzťahové. Ideálne je, ak niektoré priestory nie sú spoločné, napríklad kúpeľňa a kuchyňa, pretože v týchto miestnostiach je najväčšie riziko konfliktov.
Čo robiť, ak manžel stojí na strane matky? V takom prípade je potrebné stanoviť si jasnejšie a výraznejšie hranice vo vzťahovej rovine. Nepúšťať rodičov do manželského vzťahu a neriešiť manželské problémy s nimi. Ak sa problém týka manželov, mali by ho riešiť spoločne.
Prečítajte si tiež: Manželské páry a domovy pre seniorov
A čo ak sa dohodnuté pravidlá porušujú? Porušovanie pravidiel prichádza častejšie zo strany svokrovcov, ktorí sa cítia skúsenejší a majú tendenciu zasahovať. Je dôležité im pripomenúť dohodnuté pravidlá a zdôrazniť, že ich dodržiavanie prinesie viac osohu ako škody. Otvorene povedzte, čo vám prekáža a čo by mali robiť inak.
A čo keď sa ani tak nič nezmení k lepšiemu? V takom prípade je najlepším riešením zaobstarať si vlastné bývanie. Ak rodič zasahuje do intímnej rodinnej zóny, radikálny krok musí urobiť manžel a postaviť sa za svoju manželku.
Existujú rôzne typy spoločného bývania, ktoré sa líšia svojím charakterom a motiváciou:
Sociologička Jarmila Filadelfiová z Inštitútu pre verejné otázky uvádza, že v rokoch 1990 až 2001 bol zaznamenaný takmer trojnásobný nárast zložených domácností a odborníci predpokladajú ďalší nárast. Podľa ankiet je dôležité vzájomné rešpektovanie, dohoda a jej dodržiavanie, ako aj vysoká miera tolerancie.
V situáciách, keď spoločné bývanie prináša viac problémov ako výhod, sa manželia môžu rozhodnúť pre priestorovú oddelenosť. Dôvody môžu byť rôzne, od snahy zachovať si súkromie a nezávislosť až po riešenie partnerských kríz. Priestorová oddelenosť neznamená automaticky rozchod alebo rozvod, ale môže byť dočasným alebo trvalým riešením, ktoré umožní partnerom prehodnotiť svoj vzťah a nájsť nové spôsoby fungovania.
Prečítajte si tiež: Nárok na vdovský dôchodok
tags: #manželia #žijú #priestorovo #oddelene #dôvody