Zdaňuje sa náhrada príjmu pri PN? Všetko, čo potrebujete vedieť o nemocenských dávkach

Dočasná práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu, karanténneho opatrenia alebo iných zdravotných komplikácií. V takomto prípade má zamestnanec, po splnení určitých podmienok, nárok na finančnú kompenzáciu, ktorá mu pomáha preklenúť obdobie bez príjmu. Tento článok sa zameriava na zdaňovanie náhrady príjmu pri PN a poskytuje komplexný prehľad o nemocenských dávkach na Slovensku.

Čo je to PN a ochranná lehota?

PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.

V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t. j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky

Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie.

Náhrada príjmu je vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 dní PN. Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa PN.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Nemocenské dávky a odmena

• Od 1. do 3. dňa PN: Náhrada príjmu od zamestnávateľa.
• Od 4. do 10. dňa PN: Náhrada príjmu od zamestnávateľa.
• Od 11. dňa PN: Nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne.

Je dôležité poznamenať, že na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské nevznikne nikdy nárok študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Výpočet náhrady príjmu a nemocenského

Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa). Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55% DVZ alebo PDVZ.

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto predchádzajúceho roka. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365. Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia. Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia.

Prečítajte si tiež: Poberanie rodičovského príspevku a podpory v nezamestnanosti

Príklady výpočtu náhrady príjmu

Príklad č. 1: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.

• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25 % DVZ.
• Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55 % DVZ (nemocenské od Sociálnej poisťovne až od 11. dňa).

Príklad č. 2: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.

• Zamestnanec dostane bude od 1. do 3. dňa PN 25 % DVZ.
• Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55 % DVZ (nemocenské od Sociálnej poisťovne až od 11. dňa).

Príklad č. 3: Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. použije sa táto suma).

• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25 % DVZ.
• Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55 % DVZ (nemocenské od Sociálnej poisťovne až od 11. dňa).

Príklad č. 4: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 dní).

• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25 % DVZ.
• Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55 % DVZ (nemocenské od Sociálnej poisťovne až od 11. dňa).

Príklad č. 5: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023, t.j. 101 dní).

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Pripoistenie a PN

• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25 % DVZ.
• Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55 % DVZ (nemocenské od Sociálnej poisťovne až od 11. dňa).

Legislatíva upravujúca vyplácanie PN

V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.

Elektronická PN (ePN)

Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.

Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.

Od 1. januára 2024 platí povinnosť vystavovať ePN pre všetkých lekárov:

• Všeobecní lekári
• Dorastoví lekári
• Ambulantní lekári - špecialisti
• Nemocniční lekári - špecialisti

Cieľom ePN je zjednodušenie a zefektívnenie procesu potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnanec nemusí lekára kontaktovať telefonicky len z dôvodu vystavenia ePN.

Ako funguje ePN?

ePN je elektronický záznam v Elektronickej zdravotnej knižke občana, ktorá je vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Vďaka ePN nie je potrebné papierové tlačivo doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni. Údaje z ePN sa automaticky prenesú do Sociálnej poisťovne, ktorá následne informuje zamestnanca aj jeho zamestnávateľa. ePN slúži ako potvrdenie o dočasnej PN a tiež ako žiadosť o nemocenskú dávku.

Povinnosti zamestnanca pri ePN

• Kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN.
• Dodržiavanie liečebného režimu.
• Prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

• Oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti.
• Poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN.
• Obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).

Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní. Zamestnávateľ môže sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.

Zdaňovanie náhrady príjmu pri PN

Medzi príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú od dane oslobodené a nie sú zdaniteľným príjmom, patrí od 1. januára 2004 aj náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom zamestnancom podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o náhrade príjmu“).

Podľa tohto zákona nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej práceneschopnosti.

Výška náhrady príjmu je od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca. Od štvrtého do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je to 55 % denného vymeriavacieho základu.

V kolektívnej zmluve uzatvorenej podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, možno podľa § 8 ods. 2 zákona o náhrade príjmu dohodnúť dennú výšku náhrady vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca určeného podľa zákona o sociálnom poistení. Možno teda povedať, že zamestnávateľ, ktorý poskytuje náhradu príjmu, je oprávnený poskytnúť aj vyššiu dennú výšku náhrady príjmu, avšak táto zvýšená suma musí byť dohodnutá v kolektívnej zmluve.

Príklad zdaňovania náhrady príjmu

Zamestnankyňa bola 6 dní práceneschopná. Pretože dĺžka práceneschopnosti nepresiahla 10 dní, náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti jej vyplatí zamestnávateľ. Ak zamestnávateľ poskytol náhradu príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, táto zvýšená suma nebola dohodnutá v kolektívnej zmluve, zamestnávateľom nie je poskytnutá podľa osobitného predpisu, zvýšená náhrada príjmu nie je od dane z príjmov oslobodená.

Ďalšie príjmy oslobodené od dane

Je dôležité vedieť, že okrem náhrady príjmu pri PN existujú aj ďalšie príjmy, ktoré sú oslobodené od dane. Medzi ne patria:

• Suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca: Toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem.
• Hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi: Oslobodenie od dane sa vzťahuje len na nepeňažnú formu poskytovania stravovania zamestnávateľom buď priamo v mieste pracoviska, alebo v rámci stravovania mimo pracoviska prostredníctvom iných subjektov.
• Hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku: Zákon o dani z príjmov neustanovuje žiaden právny predpis, ktorým by hodnotu nealkoholických nápojov limitoval.
• Nepeňažný príjem plynúci z možnosti použitia rekreačných, zdravotníckych, vzdelávacích, predškolských, telovýchovných alebo športových zariadení zamestnávateľa: Za príjmy oslobodené od dane sa považuje aj nepeňažný príjem plynúci z možnosti použitia uvedených zariadení samotným zamestnancom a aj príjem spočívajúci v možnosti použitia týchto zariadení manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi, ktoré sa považujú za vyživované osoby tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela) podľa zákona o dani z príjmov.
• Poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca: Zo znenia ustanovenia vyplýva, že oslobodenie sa týka jedine poistného a príspevkov, na úhradu ktorých je zamestnávateľ povinný z príslušných zákonov, ktoré je povinný platiť za zamestnanca.

Premlčanie nároku na dávku

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Povinnosť vrátiť neprávom vyplatené dávky

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť.

Osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy, ak si nesplnila povinnosť uloženú zákonom (napr. rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu, a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená) alebo ak prijímala dávku alebo jej časť, hoci vedela alebo mala z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr. vedome spôsobila, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila).

Ako postupovať pri PN vzniknutej v zahraničí

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ alebo zmluvného štátu, nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v danom štáte. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe.

Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

K žiadosti o nemocenské je potrebné priložiť:

• žiadosť o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom); Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
• predložením Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho mesiaca.
• predložením IV. iným dokladom, ktorý ovplyvňuje nárok na nemocenské a jeho sumu (napr. oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti).

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.

tags: #zdaňuje #sa #náhrada #príjmu #pri #PN