
Tento článok sa zaoberá problematikou výživného na Slovensku, pričom sa zameriava na faktory, ktoré ovplyvňujú jeho výšku, ako aj na právne aspekty súvisiace s jeho určovaním a prípadným zvyšovaním. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, ktorý bude zrozumiteľný pre širokú verejnosť.
Slovenský právny poriadok, konkrétne zákon o rodine č. 36/2005 Z. z., upravuje rôzne druhy vyživovacích povinností. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je jednou z najdôležitejších a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, ktorý je stanovený zákonom.
Za odôvodnené potreby oprávneného sa považujú nielen hmotné zabezpečenie jeho výživy, ale aj potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka. Patria sem ošatenie, bývanie, liečenie, výchovné pomôcky, kultúrne a športové potreby a pod.
Pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného sa zvažujú nielen jeho skutočné príjmy, ale aj stav, aký by mohol byť v prípade, že by sa povinný vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Ak je preukázaná spôsobilosť povinného na výhodnejšie zamestnanie, nerozhoduje jeho skutočný zárobok.
Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie súdu alebo dohodu o výživnom existuje v prípade zmeny pomerov na strane oprávneného i povinného. Môže pritom dôjsť nielen k zvýšeniu, ale aj k zníženiu rozsahu výživného, prípadne k jeho zrušeniu. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Prečítajte si tiež: Nárok na vdovský dôchodok pri ZŤP dieťati
Existuje niekoľko dôvodov, ktoré môžu viesť k zvýšeniu výživného. Medzi ne patrí najmä:
Rozsudkom Okresného súdu bola maloletá zverená do starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné. Po niekoľkých rokoch matka podala návrh na zvýšenie výživného, pretože náklady spojené s výchovou maloletej podstatne vzrástli. V čase pôvodného rozhodovania o výživnom chodila maloletá do 2. triedy základnej školy, teraz navštevuje 1. ročník gymnázia. V čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom pracoval otec vo firme s priemerným mesačným zárobkom a teraz tam dosahuje zárobok. Súd zmenil rozsudok a zvýšil výživné pre maloletú.
Súdne konanie o výživnom sa začína podaním návrhu na súd. Návrh musí obsahovať všetky potrebné údaje o účastníkoch konania, ako aj odôvodnenie, prečo sa navrhuje zmena výšky výživného. K návrhu je potrebné priložiť všetky relevantné dôkazy, ako sú potvrdenia o príjmoch, výdavkoch, zdravotnom stave a pod.
Dôkazné bremeno v konaní o výživnom spočíva na navrhovateľovi, teda na tom, kto žiada zmenu výšky výživného. Navrhovateľ musí preukázať, že nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného.
Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súd môže nariadiť aj dokazovanie, napríklad výsluch svedkov, znalecké posudky a pod. Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodne o výške výživného.
Prečítajte si tiež: Slobodné matky a invalidný dôchodok na Slovensku
Súdnym rozhodnutím možno priznať výživné len odo dňa začatia súdneho konania. Ak ide o výživné pre maloleté deti a sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, možno priznať výživné i za uplynulé obdobie, najdlhšie za tri roky späť od tohto dňa začatia konania o určenie výživného.
Za účelom pomoci oprávnenému dieťaťu v prípadoch, keď si povinná osoba neplní svoju vyživovaciu povinnosť, bol prijatý zákon č. 452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom. Náhradné výživné je suma poskytnutá štátom namiesto povinnej osoby na zabezpečenie výživy oprávneného dieťaťa, ktorému bolo priznané výživné právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou.
Náhradné výživné sa poskytne, ak sú splnené nasledovné podmienky:
Náhradné výživné sa poskytuje žiadateľovi vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo vo výške súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Rodinné vzťahy sa neobmedzujú len na rodičov a deti, ale zahŕňajú aj vzdialenejších príbuzných, a to potomkov a predkov v priamom rade. Kritériom pre určenie práva na výživné medzi ostatnými príbuznými je „nevyhnutná potreba“, na rozdiel od práva rodičov na zabezpečenie „výživy primeranej“ výžive povinných detí. Vyživovacia povinnosť potomkov predchádza vyživovacej povinnosti predkov a vyživovacia povinnosť bližších príbuzných predchádza vyživovaciu povinnosť vzdialenejších príbuzných.
Prečítajte si tiež: Nároky osamelej matky
Podľa zákona o rodine má byť životná úroveň oboch manželov počas trvania ich manželstva v zásade rovnaká. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah pre tohto manžela.
Po rozvode manželstva v prípade splnenia zákonných podmienok môže vzniknúť niektorému z manželov povinnosť prispievať bývalému manželovi na primeranú výživu. Podmienkou je, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a že neprešlo viac ako päť rokov od rozvodu. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Príspevok na výživu nevydatej matke je povinný poskytovať otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá. Príspevkom sa prispieva na úhradu primeraných nákladov na jej výživu a na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.