Čo je zakázané počas volebného moratória

Volebné moratórium je obdobie pred voľbami, počas ktorého platia určité obmedzenia týkajúce sa volebnej kampane a informovania o kandidátoch. Cieľom moratória je zabezpečiť voličom čas na rozmyslenie a nerušené rozhodovanie pred voľbami.

Začiatok a trvanie moratória

Volebné moratórium začína 48 hodín pred dňom konania volieb a trvá až do skončenia hlasovania. Napríklad, ak sa voľby konajú v sobotu, moratórium začína platiť od polnoci zo stredy na štvrtok. Presný dátum a čas začiatku moratória sú vždy stanovené v zákone o volebnej kampani.

Čo je zakázané počas volebného moratória?

Počas volebného moratória je zakázané:

• Vedenie volebnej kampane: Kandidujúce politické subjekty nemôžu viesť volebnú kampaň. To zahŕňa organizovanie mítingov, rozdávanie letákov, umiestňovanie reklám a iné formy propagácie. Počas moratória nemôžu kandidáti na prezidenta vykonávať žiadnu vlastnú propagáciu. Rovnako nesmú zverejňovať ani oni, ani nikto iný prieskumy verejnej mienky. Nesmie sa vysielať ani politická reklama, ani nejaké aktivity pri stretnutí s občanmi a tak ďalej.

• Zverejňovanie prieskumov verejnej mienky a volebných ankiet: Je zakázané zverejňovať výsledky prieskumov verejnej mienky a výsledky volebných ankiet. Aj toto platí do skončenia hlasovania.

  Prečítajte si tiež: Dovolenka so psom bez stresu

• Informovanie o kandidujúcich subjektoch: Zakazuje sa zverejňovať informácie o kandidujúcich politických subjektoch v ich prospech alebo neprospech v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v periodických a neperiodických publikáciách a v agentúrnom spravodajstve. RTVS a vysielatelia s licenciou majú počas moratória zakázané vysielanie politickej propagácie.

• Platená politická reklama na sociálnych sieťach: Platená politická reklama na sociálnych sieťach, ako aj sponzorované príspevky sa počas moratória nesmú zobrazovať. Bezplatné statusy na sociálnej sieti sa za volebnú kampaň nepovažujú.

• Presun dopravných prostriedkov s kampaňovým vizuálom: Za volebnú kampaň sa považuje aj presun dopravných prostriedkov s kampaňovým vizuálom.

• Prijímanie finančných prostriedkov: Počas moratória už nemôžu politické subjekty prijímať finančné prostriedky na osobitný transparentný účet. To neplatí v prípade, ak politická strana musí v tejto lehote uhradiť prípadné doručené faktúry za volebnú kampaň. Politická strana je povinná doručiť najneskôr v 30.

Čo nie je zakázané počas volebného moratória?

Počas volebného moratória nie je zakázané:

Prečítajte si tiež: Práceneschopnosť a invalidný dôchodok

• Výzvy na účasť vo voľbách: Výzvy na účasť vo voľbách nie sú porušením moratória.

• Bilbordy a volebné plagáty: Bilbordy a volebné plagáty, ktoré boli vylepené počas volebnej kampane, nie je potrebné odstrániť pred začiatkom volebného moratória. To znamená, že ak budú niektoré volebné miestnosti pre komplikácie otvorené dlhšie, aj volebné moratórium bude trvať dlhšie.

• Prieskum verejnej mienky v deň volieb: V deň volieb sa môže konať prieskum verejnej mienky, no len s voličmi, ktorí opustili volebnú miestnosť, a len tak, aby nemohlo dôjsť k ovplyvňovaniu voličov alebo narušovaniu priebehu hlasovania. Výsledky tohto prieskumu sa budú môcť zverejniť až po skončení hlasovania. Robí sa totiž pri odchode z volebnej miestnosti. Zúčastniť sa ho preto môžu iba tí, ktorí už odvolili a voláme ho exit poll.

• Osobné statusy politikov na sociálnych sieťach: Politici môžu naďalej pridávať osobné statusy, videá, aj fotografie. Ak ich nesponzorujú, teda nepriplatia si za to, aby ich videlo viac ľudí, nejde o porušenie zákona.

Internet a volebné moratórium

Právnik Martin Solík z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave vysvetlil, že „Žiaľ pokiaľ ide o internet, i napriek tomu, že správanie sa na internete je rovnaké ako každé iné správanie (v zmysle zásad občianskeho, či trestného práva), vysielanie na internete a statusy nevieme upraviť tak ako vysielanie v televízii, či v rozhlase. Iné by bolo, ak by v piatok niekto roznášal do schránok letáky. Takže na internete si politici a kandidáti môžu robiť čo chcú a nikto ich nevie adekvátne potrestať. Nastáva tak zvláštna situácia, kedy je na dva dni síce úplne zakázané, aby televízie vysielali a noviny písali čokoľvek v prospech či neprospech kandidátov. A ak sa práve vtedy niekto rozhodne šíriť falošné správy, aby vyprovokoval ľudí k nejakej voľbe?

Prečítajte si tiež: Prihlásenie na dôchodkové poistenie

Sankcie za porušenie volebného moratória

Za porušenie volebného moratória hrozia sankcie. V prípade vysielateľov (televízií, rádií, internetových vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie) sankcionuje porušenie zákonných pravidiel Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR). Rada uloží pokutu v prípade, že vysielateľ vysiela v rozpore s povinnosťami stanovenými vo volebnom zákone, čo zahŕňa aj porušenie volebného moratória. V prípade televízneho vysielateľa môže byť pokuta od 663 do 66 387 eur a v prípade rozhlasového vysielateľa od 99 do 19 916 eur.

V prípade ďalších foriem vedenia kampane rozhoduje štátna volebná komisia. Ako uviedla riaditeľka odboru volieb, referenda a politických strán Ministerstva vnútra (MV) SR Eva Chmelová, „za porušenie volebného moratória ukladá sankcie Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Ak kandidát na prezidenta SR poruší volebné moratórium, štátna komisia mu uloží pokutu od päťtisíc do 50-tisíc eur.

História a kontroverzie

Volebné moratórium je na Slovensku zavedené už dlhé roky. V minulosti sa viedli diskusie o jeho dĺžke a rozsahu. V roku 2019 bola poslanecká snaha o zavedenie 50-dňového moratória na zverejňovanie volebných prieskumov. Prezidentka Zuzana Čaputová zákon nepodpísala a vrátila ho do parlamentu, ktorý prelomil jej veto. Ústavný súd však platnosť 50-dňového moratória pozastavil. Čaputová vo svojom podaní upozorňovala, že napadnuté ustanovenie neprípustným spôsobom obmedzovalo právo každého slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie bez cenzúry.

tags: #čo #je #zakázané #počas #volebného #moratória