Materská a nemocenské poistenie na Slovensku: komplexný prehľad

Materská a rodičovská dovolenka predstavujú dôležitú etapu v živote mnohých rodičov, najmä matiek, kedy sa venujú starostlivosti o svoje deti. S rastúcimi nákladmi a potrebou udržať si odborné zručnosti, však čoraz viac žien zvažuje možnosti podnikania alebo práce počas tohto obdobia. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty materskej a rodičovskej dovolenky, vrátane nároku na materské, výpočtu jeho výšky, podnikania počas rodičovskej dovolenky a zmien v sociálnom poistení.

Materská a rodičovská dovolenka - rozdiely

Pre zamestnancov predstavujú materská a rodičovská dovolenka obdobie voľna od zamestnávateľa. Pre SZČO je kľúčové zabezpečiť, aby boli nemocensky poistené aspoň 270 dní v období dvoch rokov pred pôrodom.

Kedy vzniká nárok na materské?

Materské nedostane každý rodič automaticky. Pri materskom je dôležité, či ste poistencom, ktorý platí poistné na nemocenské poistenie a spĺňa podmienky ustanovené zákonom. Osoba, ktorá žiada o materské, musí byť v období vzniku dôvodu na poskytnutie materského nemocensky poistená, pričom toto poistenie musí trvať najmenej 270 dní počas posledných dvoch rokov pred pôrodom. Alebo jej musí trvať ochranná lehota, v prípade že nemocenské poistenie zaniklo.

Nárok na materské vzniká matke dieťaťa od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu stanoveným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. V prípade, že pôrod nastal skôr, nárok na materské vzniká dňom pôrodu. Matka dieťaťa má nárok na materské 34 týždňov od vzniku nároku. V prípade, že je matka osamelá, teda nežije v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa, nárok na poberanie materskej dávky má 37 týždňov od vzniku nároku. Najdlhšie materské 43 týždňov od vzniku nároku poberá matka, ktorej sa narodili dve a viac detí a aspoň o dve narodené deti sa stará.

Nárok na materské pre absolventky stredných a vysokých škôl

Do obdobia 270 dní trvania nemocenského poistenia, ktoré je potrebné na vznik nároku na materské (pri aktívnom nemocenskom poistení alebo v ochrannej lehote), sa môže započítať aj doba štúdia na strednej alebo vysokej škole. Platí to vtedy, ak išlo o štúdium považované za sústavnú prípravu na povolanie a poistenkyňa týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania.

Prečítajte si tiež: Odvody pri práci na invalidnom dôchodku: Kompletný sprievodca

Ak dôvod na poskytnutie materského vznikne v roku 2025, do obdobia 270 dní nemocenského poistenia sa môže zarátať aj obdobie štúdia. K žiadosti o materské je potrebné priložiť:

• potvrdenie školy o dobe štúdia,
• doklad o ukončení štúdia (napr. maturitné vysvedčenie, vysvedčenie o záverečnej skúške alebo vysokoškolský diplom).

Štúdium musí byť úspešne ukončené.

Príklad:

Poistenkyňa má očakávaný deň pôrodu stanovený na 11. február 2025 alebo skôr. V tomto prípade sa jej štúdium nezapočíta, pretože šesťtýždňová lehota pred očakávaným pôrodom začína ešte v roku 2024. Ak má však poistenkyňa očakávaný deň pôrodu 12. februára 2025 alebo neskôr a o materské požiada šesť týždňov pred termínom pôrodu, štúdium sa jej do 270 dní započíta.

Stále však platí, že základnou podmienkou nároku na materské je existencia nemocenského poistenia alebo plynutie ochrannej lehoty v deň vzniku dôvodu na poskytnutie materského. Podmienka 270 dní nemocenského poistenia sa sleduje až následne.

Výška materského v roku 2025 a ako sa počíta

U každej ženy je výška materského individuálna a odvíja sa od výšky jej príjmu, ktorý dosiahne v zamestnaní, prípadne v podnikaní.

Prečítajte si tiež: Povinnosti pri nemocenskom poistení

Výška materského v roku 2025 je 75 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ) za jeden kalendárny deň. V prípade zamestnanca sa DVZ vypočíta z hrubej mzdy, u SZČO sa berie do úvahy príjem z podnikania.

Na výpočet výšky materského je potrebné poznať rozhodujúce obdobie a vymeriavací základ.

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúcim obdobím pre výpočet materského je spravidla predchádzajúci rok - teda kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na materské (v roku 2025 je to rok 2024). Takéto rozhodujúce obdobie sa uplatňuje u osôb, ktoré dlhodobo pracujú u toho istého zamestnávateľa.

Predchádzajúci kalendárny rok ako rozhodujúce obdobie nie je vždy pravidlom. Zákon o sociálnom poistení pozná aj kratšie rozhodujúce obdobie, ktoré reflektuje na rôzne situácie, ako je napr. zmena zamestnávateľa. Podmienka 90 dní nového poistenia sa aplikuje v prípade, keď žena zmení zamestnanie a u nového zamestnávateľa je nemocensky poistená minimálne 90 dní pred dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky materské.

V takomto prípade je rozhodujúcim obdobím na zistenie DVZ obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského.

Prečítajte si tiež: Poistenie pre seniorov

V prípade, že by u nového zamestnávateľa bola poistená na nemocenské poistenie menej ako 90 dní, materské sa vypočíta z príjmov, ktoré mala v predchádzajúcom zamestnaní. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa vylučujú obdobia, kedy nebol poistenec povinný platiť poistné na nemocenské poistenie (napr. práceneschopnosť, ošetrovanie člena rodiny).

Denný vymeriavací základ v roku 2025 vypočítame ako súčet vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, delené počtom dní rozhodujúceho obdobia.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ na výpočet materského sa zisťuje v prípade, že materské sa počíta osobe, ktorá nemá v rozhodujúcom období vymeriavací základ - napríklad v prípade žien na rodičovskej dovolenke. PDVZ sa rovná jednej tridsatine vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Ako dosiahnuť maximálne materské v roku 2025?

Maximálna výška materskej dávky sa od 1. januára 2025 zvýšila zo sumy 1 993,60 eur z roku 2024 na sumu 2 135,30 eur (pri 31-dňovom mesiaci).

Kým v roku 2024 bola maximálna suma denného vymeriavacieho základu (DVZ) vo výške 85,7425 eur, pre rok 2025 je aktuálny maximálny DVZ vo výške 91,9676 eur.

Maximálna denná výška materského sa tak zvýši zo sumy 64,3068750 eur na sumu 68,9757 eur, čo predstavuje 75 % zo sumy 91,9676 eur.

Nárok na maximálne materské v roku 2025 má osoba, ktorej vymeriavací základ v rozhodujúcom období bol vo výške 2 796 eur mesačne. Uvedené však neznamená, že napríklad zamestnankyňa musí mať počas celého obdobia hrubú mzdu vo výške 2 796 eur. Úplne postačuje, ak bude priemer vymeriavacích základov za celé rozhodujúce obdobie v sume 2 796 eur. Napríklad: ak má zamestnankyňa hrubú mzdu 2 300 eur, zamestnávateľ mu môže v niektorých mesiacoch vyplatiť odmeny alebo prémie, čím sa priemer vyrovná na požadovanú výšku.

Ďalšou možnosťou, ako zoptimalizovať výšku materského, je zmena zamestnania. Žena môže ukončiť pracovný pomer, v ktorom má nižší vymeriavací základ (nižšiu hrubú mzdu), a uzatvoriť nový pracovný pomer s vyššou hrubou mzdou. Aby sa však nový príjem zohľadnil, musí byť v novom zamestnaní nemocensky poistená minimálne 90 kalendárnych dní pred vznikom nároku na materské.

Čo robiť v prípade nízkeho materského?

Aj keď minimálne materské nie je zákonom určené, nižšiu materskú dávku dostanú ženy, ktoré zarábajú minimálnu mzdu. Ešte nižšie materské môže získať žena, ktorá pracuje na dohodu a poberá odmenu nižšiu ako minimálnu mzdu - v tomto prípade je jej vymeriavací základ nižší, čo sa priamo odrazí na výške materského.

V prípade, že má žena nižšie materské ako je rodičovský príspevok, príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny jej doplatí rozdiel medzi materským a rodičovským príspevkom.

Od 1. januára 2025 platí, že rodičovský príspevok je vo výške:

• bežný rodičovský príspevok: 478,60 eur mesačne,
• zvýšený rodičovský príspevok (pri dvojičkách alebo pri predošlom poberaní materského): 597,30 eur mesačne.

Ak teda materské je nižšie ako 478,60 eur, štát doplatí rozdiel. V prípade, že sa žene narodia dvojičky, alebo ak splní zákonom stanovené podmienky na zvýšený rodičovský príspevok, môže byť tento doplatok až do výšky 597,30 eur.

Otec na materskej v roku 2025

Status „otec na materskej“ je čoraz bežnejší a medzi rodičmi získava na popularite. Podmienky na priznanie materského a výpočet jeho výšky sú u otca úplne rovnaké ako u matky - posudzuje sa výška vymeriavacieho základu, existencia nemocenského poistenia (alebo ochranná lehota) a splnenie podmienky 270 dní poistenia.

Rozdiel nastáva v dĺžke poberania materského:

• 28 týždňov pri bežnej situácii,
• 31 týždňov, ak ide o osamelého otca,
• 37 týždňov, ak sa stará o dve alebo viac detí naraz.

Otec si však nemôže požiadať o materské hneď po narodení dieťaťa - urobiť tak môže až po tom, ako matke uplynie jej nárok na materské, prípadne sa ho písomne vzdá. V praxi sa otcovia často rozhodujú pre materské po skončení materskej matky a pred začiatkom čerpania rodičovského príspevku. Výnimkou je situácia, keď každý z rodičov poberá materské na iné dieťa, napríklad matka na mladšie a otec na staršie.

Dôležité je však vedieť, že počas čerpania materského nemôže rodič súbežne poberať rodičovský príspevok.

Obmedzenia a možnosti práce počas materskej

Bez ohľadu na to, či na materskej ostáva otec alebo matka, môže mať pri poberaní dávky aj iný príjem, podnikať či pracovať. Má to však svoje podmienky. Tou prvou je, že nesmie mať príjem z pracovného pomeru, z ktorého sa vyplácajú materské dávky. Druhú podmienku určuje dôvod, pre ktorý sa materské ako dávka nemocenského poistenia poskytuje. Je ním starostlivosť o narodené dieťa. Musí teda sám naďalej poskytovať dieťaťu starostlivosť. Nemôže ju zabezpečiť inou osobou, napríklad opatrovateľkou, ani tým, že dieťa navštevuje škôlku či jasle.

Po skončení materskej dovolenky a pri poberaní rodičovského príspevku už nie sú pre matky ani otcov z hľadiska práce žiadne obmedzenia.

Podnikanie počas rodičovskej dovolenky

SZČO nemusí podnikanie pozastaviť ani zrušiť. Ak počas rodičovskej plánujete podnikať, odporúča sa nastaviť si podnikanie ako vedľajšiu činnosť.

Sociálne poistenie

Povinnosť platenia sociálneho poistenia závisí od toho, či SZČO vykonáva činnosť.

Praktické tipy pre SZČO počas materskej a rodičovskej

Starostlivosť o dieťa a podnikanie sa nemusia navzájom vylučovať. Aby ste zvládli obe oblasti bez zbytočného stresu, oplatí sa pripraviť si plán a nastaviť procesy tak, aby podnikanie fungovalo aj v období materskej alebo rodičovskej.

Ak chcete mať počas materskej alebo rodičovskej viac pokoja, využite digitálne nástroje - online fakturačné systémy, cloudové úložiská či aplikácie na správu úloh. Vďaka nim môžete podnikanie riadiť z domu alebo dokonca z mobilu počas prechádzky s dieťaťom.

Dĺžka materskej dovolenky

Materská dovolenka je obdobie, počas ktorého poberáte dávku nemocenského poistenia poskytnutú štátom v prípade tehotenstva a starostlivosti o narodené dieťa. Dĺžka materskej dovolenky je zákonom stanovená na 34 týždňov, pre osamelé ženy je to 37 týždňov a ženy, ktoré zároveň porodili dve a viac detí, majú nárok na 43 týždňov. Ak na „materskej“ ostáva muž a stará sa o narodené dieťa, prináleží mu materská dovolenka v rozsahu 28 týždňov.

Dôležitá poznámka: Ak žena požiada o materskú neskôr ako 6 týždňov pred pôrodom, neznamená to, že ju bude poberať dlhšie.

Ako požiadať o materské?

Lekár vystavuje žiadosť o materské spravidla na začiatku ôsmeho až šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Ak si nárok na materské uplatňujete z viacerých nemocenských poistení, žiadosť je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne alebo vám formulár žiadosti poskytne Sociálna poisťovňa. Na žiadosti uveďte dátum, odkedy si uplatňujete nárok na materské a jeho výplatu.

K žiadosti doložte potvrdenie školy o obdobiach štúdia a fotokópiu dokladu o ukončení štúdia, ak žiadate o zohľadnenie doby štúdia na strednej alebo vysokej škole.

Žiadosť o materské odporúčame predložiť ihneď po vystavení žiadosti lekárom, resp.

Zmeny v sociálnom a zdravotnom poistení

Sociálne poistenie

Na účely sociálneho poistenia sa zamestnanci na materskej a rodičovskej dovolenke považujú za osobitnú skupinu. Ich osobitosť spočíva v tom, že v období, kedy zamestnanec poberá materské (a je stále v pracovnoprávnom vzťahu) je platiteľom poistného na dôchodkové poistenie štát a zostáva ním stále aj zamestnávateľ. Za zamestnanca skutočnosť, že sa platiteľom poistného za zamestnanca stáva aj štát, oznamuje zamestnávateľ.

Po ukončení poskytovania dávky materské a nástupu na rodičovskú dovolenku dochádza k prerušeniu povinného sociálneho poistenia, a platiteľom poistného na dôchodkové poistenie už zamestnávateľ nie je, a neplatí zaňho poistné ani štát. Štát sa stane platiteľom poistného za obdobie čerpania rodičovskej dovolenky len vtedy, ak sa sám zamestnanec prihlási na dôchodkové poistenie na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne ako fyzická osoba, za ktorú platí poistné štát.

• Obdobie, kedy sa poberá materské: platiteľom poistného je zamestnávateľ + štát, pričom oznamovaciu povinnosť plní za zamestnanca zamestnávateľ.
• Čerpanie rodičovskej dovolenky: platiteľ poistného zamestnávateľ zaniká a platiteľom poistného sa stáva štát, ale len v prípade, ak sa zamestnanec prihlási ako poistenec štátu.

Od nového roku má poistenec, a to zamestnanec a SZČO, vylúčenú povinnosť platiť poistné. To znamená, že nemusí platiť poistné na sociálne poistenie v období, v ktorom poberá materské dávky.

Zdravotné poistenie

Zamestnávateľ je platiteľom poistného za tú fyzickú osobu, ktorá sa na účely zdravotného poistenia považuje za zamestnanca. Za zamestnanca sa na účely zdravotného poistenia považuje fyzická osoba v tých dňoch príslušného kalendárneho mesiaca, počas ktorých:

• poberá príjem zo závislej činnosti, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, nemocenské, ošetrovné alebo materské, náhradu služobného platu policajta, profesionálneho vojaka alebo
• je fyzickou osobou, ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia, a dočasnej pracovnej neschopnosti trvá alebo ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí 10. dňa a ošetrovanie člena rodiny stále trvá alebo
• je fyzickou osobou, ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, ošetrovanie člena rodiny, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, a ktorej nevznikol nárok na nemocenské, ošetrovné, materské (nakoľko ide o zamestnanca s odvodovou úľavou).

Za zamestnanca, ktorý poberá materské (a je stále v pracovnoprávnom vzťahu) je platiteľom poistného na zdravotné poistenie zamestnávateľ. Štát sa však stáva platiteľom poistného nielen v období, kedy zamestnanec poberá nemocenskú dávku „materské“, ale ak zamestnanec poberá aj štátnu sociálnu dávku „rodičovský príspevok“, príp. ak trvá starostlivosť o dieťa aj dlhšie a bez nároku na rodičovský príspevok, najdlhšie však do 6 rokov veku dieťaťa, ale v tomto prípade musí poistenec splniť ďalšie zákonné podmienky.

tags: #matwrskapovinnost #a #nemocenske #poistenie