Dôležitosť nemocenského poistenia: Nárok na dávky a povinnosti

Každý zamestnanec, ktorý si poctivo platí odvody do Sociálnej poisťovne, uvažuje, či ich v prípade potreby efektívne využije. Okrem sporenia na dôchodok sa z odvodov hradia aj dávky nemocenského poistenia či poistenia v nezamestnanosti. Príspevok dostanete aj vtedy, ak ochoriete na viac ako desať dní. Pre oblasť sociálnych dávok platia pravidlá určené v zákone o sociálnom poistení, no oblasti dočasnej práceneschopnosti sa týka aj zákon o náhrade príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

Kto má nárok na nemocenské dávky?

Pre zamestnanca a povinne nemocensky poistené osoby platí, že majú nárok na dávku nemocenského poistenia vtedy, keď boli pre úraz alebo chorobu uznaní za dočasne práceneschopných alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu. Na získanie nároku na dávku platí pre obe skupiny poistencov povinnosť, aby boli v posledných dvoch rokoch najmenej 270 dní nemocensky poistení. Nárok na dávku sa končí po 52 týždňoch.

Podmienky nároku na materské

Najdôležitejšia podmienka, ktorú treba splniť pri žiadosti o materské, je zistiť si, či máte dostatočný počet dní poistenia. Potom je možné o materské požiadať najskôr šesť až osem dní pred predpokladaným termínom pôrodu. Tiež musí byť splnená základná podmienka, že matka musí byť tehotná.

Žiadosť o materské vystavuje gynekológ. Následne žiadosť poistenka vyplní, podpíše a ak treba, doloží aj potvrdenie o návšteve školy. To je tá novinka, o ktorej sa rozpráva tiež od roku 2024, že aj obdobia ukončeného buď stredoškolského, alebo vysokoškolského štúdia sa zarátajú do obdobia nemocenského poistenia.

V prípade, že poistenka ukončí školu, nastúpi do zamestnania, otehotnie, ale nemá dostatočný počet dní nemocenského poistenia, tak aj to obdobie ukončeného štúdia sa v Sociálnej poisťovni zaráta a nárok na dávku materskej vznikne.

Prečítajte si tiež: Príspevok na rekreáciu

Následne, pokiaľ je poistenka alebo poistenec zamestnaný, dá túto žiadosť potvrdiť zamestnávateľovi a prídu s ňou do pobočky Sociálnej poisťovne.

Dĺžka vyplácania materského

Pri materskej dávke sa rozprávame z pravidla o 34 týždňoch. Z pravidla preto, lebo existujú aj výnimky. Napríklad pokiaľ je matka osamelá, tak to môže byť až 37 týždňov a pokiaľ matka porodí dve a viac detí a minimálne o dve z týchto detí sa stará, tak ide až o maximálne 43 týždňov.

Náhrada príjmu počas práceneschopnosti

Zamestnanec dostáva prvých desať dní náhradu príjmu od zamestnávateľa a od jedenásteho dňa dočasnej práceneschopnosti má nárok na dávku nemocenského poistenia. Podnikateľ má nárok na dávku už od prvého dňa svojej práceneschopnosti. Zamestnávateľ uhradí zamestnancovi za prvé tri dni choroby 25 percent denného vymeriavacieho základu, za ostatných sedem dní je náhrada príjmu 55 percent. Sociálna poisťovňa začne zamestnancovi vyplácať dávku až od jedenásteho dňa maródky, a to vo výške 55 percent denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pre ostatných poistencov, napríklad podnikateľov, je dávka počas prvých troch dní dočasnej peenky vo výške 25 percent denného vymeriavacieho základu.

Výpočet nemocenskej dávky

Výšku dávky, ktorú dostanete od Sociálnej poisťovne počas choroby, si môžete vypočítať aj sami. Pomôže vám pomerne jednoduchý vzorec. Podmienkou výpočtu je niekoľko údajov. Ak ochoriete v tomto roku, rozhodujúcim obdobím na výpočet dávky je predchádzajúci kalendárny rok. Podľa Lýdie Výbornej zo Sociálnej poisťovne sa z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie (napríklad obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti) a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.

Príklad výpočtu

Zamestnanec mesačne zarába 24-tisíc korún, túto sumu vynásobíme počtom mesiacov v roku a vydelíme počtom dní. Výsledná suma 789,0411 koruny je denný vymeriavací základ. Dávka nemocenského poistenia je 55 percent z tejto sumy. Zamestnanec za jeden deň dostane od Sociálnej poisťovne po zaokrúhlení 434 korún. Ak nárok trvá 20 dní, namiesto tradičného platu dostane iba 8 680 korún a náhradu príjmu za prvých desať dní od svojho zamestnávateľa. Čo je v tomto prípade 591 korún za prvé tri dni a za ostatných sedem dní 3 038 korún.

Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre seniorov na dovolenke

Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca

Okrem výplaty náhrady mzdy je povinnosťou zamestnávateľa postúpiť potvrdený druhý diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca pobočke Sociálnej poisťovne. Ďalšou povinnosťou zamestnávateľa je potvrdiť údaje potrebné na posúdenie nároku na nemocenské a jeho výšku na tlačive Sociálnej poisťovne Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely nároku na nemocenskú dávku. Doklady treba poslať poisťovni okamžite, najneskôr však do uzávierky príjmu dokladov, ktorá je spravidla najneskôr do tretieho dňa nasledujúceho mesiaca.

Podľa Lýdie Výbornej zo Sociálnej poisťovne musí zamestnanec okrem dodržiavania liečebného režimu počas dočasnej pracovnej neschopnosti doručiť pobočke Sociálnej poisťovne pravidelne ku koncu každého kalendárneho mesiaca trvania dočasnej pracovnej neschopnosti Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti. Tento doklad mu vystaví ošetrujúci lekár a slúži na preukázanie nároku na výplatu nemocenského v kalendárnom mesiaci.

Kombinácia zamestnania a podnikania

Odlišná je situácia vtedy, ak máte uzavretý klasický pracovný pomer a ste zároveň aj podnikateľ. Odvody do Sociálnej poisťovne z pracovného pomer odvádza váš zamestnávateľ. Poistné zo samostatnej zárobkovej činnosti odvádzate vtedy, keď dosiahnete určitú hranicu hrubého príjmu v predchádzajúcom období. Ak máte pomerne vysoký príjem z oboch činností, až vtedy môžete uvažovať, či aj dávka nemocenského poistenia bude dvojnásobná. Zákon o sociálnom poistení hovorí, že nárok na nemocenské dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. Ak vznikne nárok na dávku z viacerých nemocenských poistení, tá sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov a v konečnom dôsledku sa vypláca iba jedna dávka. Vymeriavacím základom na platenie poistného a výpočet dávky je príjem poistenca.

Príklad kombinácie príjmov

Jozef Šikovný pracuje sedem rokov ako učiteľ anglického a nemeckého jazyka. Jeho mesačný príjem je 20-tisíc korún. Pre dvoma rokmi si založil živnosť a prekladá z oboch jazykov odborné texty pre súkromné spoločnosti. Mesačne tak zarobí 15-tisíc korún. Náhle ochorel a bol práceneschopný 17 dní. Jozef si platil poistné z oboch príjmov, no keďže ich úhrn presiahol maximálny vymeriavací základ, odvody na nemocenské poistenie platí od 1. júla iba zo sumy 30 219 korún. Pri výpočte je však rozhodujúcim obdobím minulý kalendárny rok, preto sa prihliada na maximálny vymeriavací základ, ktorý bol vtedy platný. Od 1. januára do konca júna 2007 išlo o sumu 25 911 korún, od 1. Dávka nemocenského poistenia na jeden deň PN je 55 % z DVZ = 488,6983 Sk. Nemocenská dávka za sedem dní práceneschopnosti je vo výške 3 420,8881 korún.

Zmeny v zákone o sociálnom poistení od 1.1.2023

V zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení došlo od 1.1.2023 k viacerých komplikovaným zmenám. Jednou z nich, ktorá vyplýva zo zákona č. 125/2022 Z. z., je zmena v posudzovaní vylúčených dôb, ktorá sa týka matiek a otcov (resp. iných osôb, ktoré sa starajú o dieťa). Vylúčenou dobou už nie je obdobie, za ktoré sa poberá dávka materské, ale vzťahuje sa na obdobie tehotenstva a materstva resp. § 140 ods. 1 písm. b) od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, alebo ak pôrod nastal skôr, odo dňa pôrodu, do nástupu na rodičovskú dovolenku, najdlhšie do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, alebo ak pôrod nastal skôr ako šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, do konca 43. týždňa odo dňa pôrodu, alebo ak je iným poistencom podľa § 49, odo adňa, od ktorého sa stará o dieťaťa do nástupu na rodičovskú dovolenku, najdlhšie do konca 37. Pri žene sa obdobie vylúčenia spravidla aj naďalej vzťahuje na obdobie, kedy poberá dávku materské (okrem obdobia 6 - 8 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu).

Prečítajte si tiež: Podmienky pre materskú a rodičovský príspevok

Vylúčenie povinnosti platiť poistné

Od nového roka má poistenec (zamestnanec a SZČO) vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie v období, v ktorom poberá dávku materské, alebo by mu trval nárok na materské (ak tento nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia). Sociálna poisťovňa pripomína, že zmeny týkajúce sa vylúčenia platenia poistného nemajú vplyv na hodnotenie obdobia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky na dôchodkové účely. Toto obdobie sa aj po 31. decembri 2023 naďalej hodnotí ako obdobie dôchodkového poistenia.

Kto má vylúčenú povinnosť platiť poistné?

Poistenec má vylúčenú povinnosť platiť poistné, ak by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. Vylúčenie povinnosti platiť poistné bude trvať rovnaké obdobie a za rovnakých podmienok ako by inak trval nárok na materské, t. j. podmienky trvania nároku na materské sú podmienkami trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné.

Automatické vylúčenie povinnosti

Zamestnancom, ktorým sa vyplácalo materské k 31. decembru 2023 a materské sa im bude vyplácať aj po 31. decembri 2023, majú automaticky od 1. januára 2024 vylúčenú povinnosť platiť poistné. Taktiež zamestnanci, ktorí mali k 31. decembru 2023 vylúčenú povinnosť platiť poistné, pričom materské nepoberali a nebudú ho poberať ani od 1. januára 2024, bude trvať vylúčená povinnosť platiť poistné aj od 1. januára 2024 počas obdobia, v ktorom by im trval nárok na materské.

Kto nemá vylúčenú povinnosť?

Zamestnanci - iní poistenci, ktorí do 31. decembra 2023 nemali vylúčenú povinnosť platiť poistné z dôvodu, že si čerpali rodičovskú dovolenku a nepoberali materské, ako aj SZČO - iní poistenci, ktorí rovnako do 31. decembra 2023 nemali vylúčenú povinnosť platiť poistné a nepoberali materské, nebudú povinní od 1. im bolo materské priznané od 1. 07.

Zmeny v posudzovaní rozhodujúceho obdobia

Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ sa posúdi podľa bodov:

1. Ak nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december), rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok.
2. Ak nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka nie je splnené, rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 3 a 4.
3. Ak nemocenské poistenie vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka.
4. Ak nemocenské poistenie vzniklo v aktuálnom kalendárnom roku, rozhodujúce obdobie je obdobie od 1. januára aktuálneho kalendárneho roka do dňa, ktorý predchádza dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

Rovnaké pravidlá platia pre PNP SZČO a DNPO.

Prerušenie povinného nemocenského poistenia

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia, t. j. (§ 54 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Vylúčenie povinnosti platiť poistné pre zamestnanca od 1.1.2024

Od 1.1.2024 nadobúda účinnosť novela č. 210/2023 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá opätovne mení právnu úpravu vylúčenia povinnosti platiť poistné. Presne po roku sa právna úprava vylúčenia povinnosti platiť poistné pre zamestnanca opäť mení. Od 1.1.2024 je účinná novela č. 210/2023 Z. z. zákona o sociálnom poistení, ktorá sa „vracia“ k právnemu stavu (s drobnými zmenami), ktorý platil pred 1.1.2023. Od 1.1.2024 platí, že vylúčenie povinnosti platiť poistné uvedené v § 140 ods. 1 písm.

Podľa § 140 ods. 1 písm. b) bod 1 novely č. 210/2023 Z. z. zákona o sociálnom poistení: „Zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom poberá materské.“

Podľa § 140 ods. 1 písm. b) bod 2 novely č. 210/2023 Z. z. zákona o sociálnom poistení: „Zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods.“

Materské a rodičovská dovolenka

Poistenkyne s dieťaťom sú doma po dobu troch rokov.

Vplyv na dôchodkové účely

Zmeny týkajúce sa vylúčenia platenia poistného nemajú vplyv na hodnotenie obdobia materskej a rodičovskej dovolenky na dôchodkové účely. Toto obdobie sa aj po 31. decembri 2023 naďalej hodnotí ako obdobie dôchodkového poistenia.

Zvýšenie nemocenských dávok od nového roka

Výšky dávok nemocenské vzrástli od nového roka. Súvisí to s tým, že rástol vymeriavací základ, tým pádom rástli aj odvody do Sociálnej poisťovne. Pri dávke tehotenské sa môžu matky pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci dostať na 398,80 eura. Čo sa týka nemocenských dávok, tam je to maximálne 1 462 eur za 31 dní a pri dávke ošetrovné, teda za tých 14 dní to môže byť maximálna suma 660,30 eura.

tags: #dovolenka #a #povinnosť #platiť #nemocenské #poistenie