Maximálny Súdny Poplatok v Občianskom Práve: Komplexný Prehľad

Súdne poplatky predstavujú významnú súčasť občianskeho súdneho konania na Slovensku. Táto oblasť práva je upravená zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o súdnych poplatkoch v občianskom práve, ich výške, spôsobe výpočtu, oslobodení od poplatkov a ďalších relevantných aspektoch.

Právny Rámec Súdnych Poplatkov

Právna úprava súdnych poplatkov je obsiahnutá v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý bol od jeho prijatia až do súčasnosti novelizovaný. Posledná novela prijatá ako zákon č. 621/2005 Z. z. nadobudla účinnosť 1. januára 2006. Platenie súdnych poplatkov predstavuje dôležitú súčasť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorého si tak podnikatelia, ako aj nepodnikateľské subjekty uplatňujú svoje oprávnené nároky. Z tohto dôvodu je potrebné pri hľadaní odpovedí na otázky súvisiace so súdnymi poplatkami vychádzať aj zo zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý taktiež obsahuje vo viacerých svojich ustanoveniach úpravu súdnych poplatkov.

Poplatkové Úkony a Konania

Podľa § 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konania súdov, ak sa tieto vykonávajú na návrh účastníkov konania. Pritom treba dôrazne rozlišovať úkony, ktoré sa spoplatňujú, od konaní súdov. Konaním na návrh sa rozumie predovšetkým konanie podľa Občianskeho súdneho poriadku. Konaním sa pre účely platenia súdnych poplatkov považuje nielen konanie pred súdom prvého stupňa, ale rovnako i odvolacie konanie a dovolacie konanie. Úkony a konania, ktoré majú byť spoplatnené a sú obsiahnuté v jednotlivých typoch konaní tak, ako ich upravujú procesnoprávne predpisy, predpokladajú ich výslovné zaradenie do sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Sadzobník súdnych poplatkov sa s touto problematikou vysporiadal tak, že vytvoril štyri časti, z ktorých I. časť upravuje poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní, II. časť poplatky za úkony súdov, III. časť sa zaoberá poplatkami orgánov štátnej správy súdov, no a posledná IV. Taktiež konania a úkony bez návrhu môžu podliehať poplatkovej povinnosti iba v tom prípade, ak sú výslovne uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov. Musí však ísť o úkon alebo konanie v prospech účastníka poplatníka (napr. - konkurzné konanie podľa osobitného predpisu (položka č. - za podanie námietky zaujatosti v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu, ktorá bola uplatnená na príslušnom súde do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok (položka č. - za podanie námietky zaujatosti v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu, ktorá bola uplatnená na príslušnom súde po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok (položka č. - z návrhu na zníženie výživného medzi manželmi, z návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými (položka č. - za konanie o určenie a zapretie rodičovstva [položka č. - za konanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky [položka č. 10 písm. - za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania (položka č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov).

Poplatník Súdneho Poplatku

Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka súdnych poplatkov ustanovený poplatok z návrhu. Ide o toho, kto podal návrh na začatie konania (žalobu) podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku. Pôjde teda o navrhovateľa (žalobcu), ktorý sa domáha ochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov na súde v základnom konaní. Tu patria aj návrhy na vydanie platobného rozkazu a návrhy na konania vo veciach upravených v piatej hlave tretej časti ako osobitné druhy konania (napr. Súčasne so zmenami, ktoré nastali v súvislosti s poslednou novelou zákona o súdnych poplatkoch v sadzobníku súdnych poplatkov došlo logicky k rozšíreniu okruhu poplatníkov, a to napríklad o účastníka konania, ktorý podal námietku zaujatosti, o navrhovateľa v konaní, ktorého predmetom je zníženie výživného medzi manželmi, prípadne zníženie vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými atď.

Výpočet Súdnych Poplatkov

Ak sa uplatňuje viac nárokov určených percentnou sadzbou, platí sa súdny poplatok zo základu, ktorý je daný súčtom základov jednotlivých nárokov. Ak je kumulácia nároku, pri ktorom sa platí poplatok z pevnej sadzby a nároku podľa pevnej alebo percentnej sadzby, platí sa súdny poplatok za obe zvlášť. Pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Cena je najčastejšie charakterizovaná ako peňažná suma dojednaná pri predaji a nákupe tovaru alebo vytvorená pre ocenenie tovaru na iné účely. Z toho by mal navrhovateľ poplatkového úkonu vychádzať pri platení súdneho poplatku. Ak nie je možné základ poplatku zistiť takýmto spôsobom, je základom poplatku cena obvyklá v mieste a čase podania návrhu na vykonanie poplatkového úkonu. Osobitným prípadom je situácia, ak je predmetom konania nehnuteľnosť (určenie vlastníckeho práva k nej a pod.). V takýchto prípadoch súd zvyčajne aj požaduje od navrhovateľa poplatkového úkonu, aby mu predložil znalecký posudok vyhotovený na predmetnú nehnuteľnosť a na základe posudku súd vypočíta výšku samotného poplatku. Zákon o súdnych poplatkoch však v sadzobníku ustanovuje niektoré výnimky, keď určuje nevyvrátiteľnú domnienku, že pri návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, nemožno cenu predmetu konania určiť. Poplatok sa preto vyberá podľa písmena b) tejto položky vo výške 3 000 Sk v občianskoprávnych veciach a 10 000 Sk v obchodnoprávnych veciach. Ak však ide o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti alebo vypratanie, táto domnienka neplatí, lebo poplatok sa vyrubí z ceny predmetu, ku ktorému sa má vlastníctvo určiť alebo ktorý sa má vypratať. Dalo by sa teda povedať, že aj vtedy, ak možno pri určovacích návrhoch zistiť cenu predmetu poplatkového úkonu, platí sa pevná sadzba, čo ale neplatí pre konanie o určenie, či tu je alebo nie je vlastnícke právo. Poplatok tu súd vyrubí z ceny toho, čo robí navrhovateľ poplatkového úkonu sporným, teda, ak určitý podiel odporca uznáva, o čom navrhovateľ podáva v návrhu na začatie konania popis, platí navrhovateľ súdny poplatok len zo sporného podielu. Ak by však navrhovateľ v konaní žiadal o určenie celej veci a odporca až v priebehu konania po začatí vo veci samej uzná sčasti nárok, poplatok sa nemôže sčasti vrátiť. V takomto prípade za predpokladu úspechu má však navrhovateľ právo na náhradu celého poplatku. Cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je sama predmetom poplatkového úkonu. S príslušenstvom sa v praxi možno najčastejšie stretnúť práve u bežných pohľadávok vzniknutých z nesplneného záväzku. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky je širší pojem než sú trovy súdneho konania, ktoré sú jedným z druhov týchto nákladov. V konaní možno uplatniť tiež náklady spojené s uplatnením pohľadávky pred podaním žaloby na súde. Tie ale musia byť však v priamej súvislosti s uplatnením pohľadávky pred podaním žaloby na súde a taktiež zrejme primerané samotnej povahe pohľadávky. Odlíšenie istiny od príslušenstva neprináša v praxi problémy. Poplatník je povinný uviesť cenu predmetu poplatkového úkonu. Ak tak neurobí alebo ak uvedie cenu zjavne nízku, cenu určí súd. Ak určuje cenu súd, tak nevykonáva dokazovanie, ale podľa okolnosti prípadu môže vykonať šetrenie, ktoré však nie je konaním vo veci samej. Týka sa to predovšetkým konaní, ktorých predmetom je nehnuteľnosť. V praxi sa vyskytujú aj také prípady, kde súd nepožaduje predloženie znaleckého posudku, ale cena nehnuteľnosti je určená podľa odhadu. Netýka sa to pravdaže konaní, kde je predmetom nehnuteľnosť (najmä určenie vlastníckeho práva k nej) s vysokou trhovou hodnotou. Stanovenie tohto medzníka však viac-menej ostáva na súde. Nie je vôbec vylúčené, že neskôr súd môže podľa dokazovania vykonaného v konaní korigovať výšku súdneho poplatku. Ďalším v praxi sa pomerne často vyskytujúcim prípadom sú opakujúce sa plnenia. Opakujúce plnenia sa týkajú práv, ktoré sa plnia pravidelne v určitých intervaloch. Najčastejšie sa s nimi stretávame pri plnení zo zmlúv, ale môže byť ním aj poplatok z omeškania, prípadne úroky z omeškania, ak sú samé predmetom poplatkového úkonu. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, znamená to, že treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými. Ak výška opakujúceho sa plnenia je známa, súdny poplatok sa potom vyrubí zo súčtu jednotlivých plnení, pokiaľ nejde o čas presahujúci tri roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia. To isté platí o cene práv, ktoré možno vykonávať opätovne. Ak teda ide o čas dlhší ako tri roky, na dobu života alebo na neurčitý čas, stanovuje sa základ poplatku tak, ako že je ním trojnásobok ceny ročného plnenia. Tento odsek obsahovo vzťahujúci sa k právu, ktoré možno vykonávať opätovne, sa používa predovšetkým pri rozhodovaní o právach, ktoré zodpovedajú nájomnému pomeru alebo vecnému bremenu k nehnuteľnosti. Rozšírenie návrhu znamená zároveň aj rozšírenie predmetu poplatkového úkonu. Toto je relevantné vtedy, ak súd pripustí zmenu návrhu v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní. Cena nároku bude v takomto prípade zistiteľná podľa toho, aká časť rozsudku je napadnutá a aký je rozsah prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu. Môže dôjsť aj k takej situácii, že v priebehu odvolacieho konania bude odvolateľ svoj návrh meniť. Vtedy bude súdny poplatok odvolateľovi vrátený alebo dokonca dovyrubený. Poplatok zaplatený za odvolanie alebo presnejšie povedané jeho časť možno vrátiť iba vtedy, ak k zmene odvolacieho návrhu v súvislosti s rozsahom prieskumnej povinnosti došlo ešte pred začatím odvolacieho konania vo veci samej. Inak sa už súdny poplatok odvolateľovi nevráti. Základ súdneho poplatku sa zaokrúhľuje na celé stokoruny dolu a vyrubený poplatok zas na celé koruny nahor.

Prečítajte si tiež: Gastrolístky – čo by ste mali vedieť

Sadzby Súdnych Poplatkov

Sadzby súdnych poplatkov za konanie a jednotlivé úkony sú stanovené v sadzobníku buď pevnou čiastkou v korunách, alebo percentom zo základu. Pevnou čiastkou je stanovená zároveň najnižšia sadzba poplatku, ktorá je 500 Sk v občianskoprávnych a v obchodných veciach je to 2 000 Sk a aj najvyššia sadzba poplatku, ktorá je 500 000 Sk v občianskoprávnych veciach a 1 000 000 Sk v obchodnoprávnych veciach. Základ percentného poplatku tvorí cena predmetu konania alebo úkonu, prípadne v odvolacom konaní cena nároku uplatňovaného v odvolaní. Ako zákon uvádza, rozsah poplatkovej povinnosti sa určuje relatívne zo základu (pri percentnej sadzbe) alebo absolútnym číslom (pri pevnej sadzbe). Jednotlivé prípady už ďalej podrobnejšie upravuje samotný sadzobník. Výška súdneho poplatku predstavuje tak v občianskoprávnych, ako aj obchodnoprávnych veciach 6 % z ceny predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu, najmenej však 500 Sk v občianskoprávnych veciach a 2 000 Sk v obchodnoprávnych veciach. Ako už bolo uvedené, rozdielne sú aj horné hranice výšky poplatku pre občianskoprávne a obchodnoprávne veci. Ak je ustanovená sadzba za konanie, rozumie sa tým konanie na prvom stupni. Odvolacie konanie je konanie o riadnom opravnom prostriedku, dovolanie zas znamená mimoriadny opravný prostriedok. Súdny poplatok za odvolanie sa platí iba vtedy, ak je odvolateľ poplatníkom.

Oslobodenie od Súdnych Poplatkov

Ustanovenie § 138 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku len dopĺňa oslobodenia, ktoré uvádza zákon o súdnych poplatkoch. Priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 138 Občianskeho súdneho poriadku predpokladá návrh účastníka konania, teda inými slovami - o oslobodenie od súdnych poplatkov je potrebné požiadať. Oslobodenie od súdnych poplatkov nemôže súd priznať účastníkovi z úradnej moci bez návrhu (ex offo), a to ani v prípade, ak by na oslobodenie od súdnych poplatkov boli splnené podmienky a splnenie týchto podmienok by bolo možné vysloviť z údajov z dokladov predložených žiadateľom (napr. daňového priznania). Súd voči účastníkovi v tomto smere má poučovaciu povinnosť. Návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov môže účastník podať spolu s návrhom na začatie konania, ale aj v priebehu konania, a to ako prvostupňového, tak aj odvolacieho, aj dovolacieho. Keďže v konaní platí zásada rovnosti účastníkov, je isté, že návrh na oslobodenie môže úspešne podať aj právnická osoba. Do roku 1990 a do rozvoja trhovej ekonomiky sa táto možnosť nepripúšťala a vlastne ani nejudikovala. V nových podmienkach je len samozrejmé, že oslobodenie môže žiadať napríklad obchodná spoločnosť, ktorá je sekundárne zadlžená a nemá na vysoké súdne poplatky. V praxi sa ale priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov obchodnej spoločnosti vyskytuje len veľmi zriedka. Oproti predchádzajúcej právnej úprave z hľadiska vecného oslobodenia od súdnych poplatkov už nie je oslobodené konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím štátu alebo nesprávnym úradným postupom. V oblasti osobného oslobodenia od súdnych poplatkov došlo k tým zmenám, že podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona sú oslobodené popri nadáciách a charitatívnych, humanitárnych a ekologických organizáciách aj združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov, v písm. f) bol nahradený už zjavne zastaralý výraz „zľahnutie“ výrazom „pôrod“, v písm. - správca podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 7/2005 Z. z. - navrhovateľ v konaní o vylúčení majetku zo súpisu majetku podstát podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 7/2005 Z. z. - navrhovateľ v konaní o vylúčení majetku zo súpisu podstaty podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/1991 Zb. - navrhovateľ v konaní o vylúčení veci z exekúcie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 233/1995 Z. z. - navrhovateľ v konaní o určení popretej pohľadávky podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 7/2005 Z. z.

Vznik a Zánik Poplatkovej Povinnosti

Vznik a zánik poplatkovej povinnosti upravuje zákon v § 5 zákona o súdnych poplatkoch. Poplatková povinnosť vzniká v tom okamihu, keď nastanú právne skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik tejto povinnosti. Vznik poplatkovej povinnosti znamená vlastne vznik povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Vznik poplatkovej povinnosti sa časovo však nezhoduje s okamihom vyrubenia súdneho poplatku. V praxi sa často stávajú prípady, kedy súd vyrubuje súdny poplatok (prípadne ho následne aj vymáha) až po vzniku poplatkovej povinnosti. Tu však zákon limituje súd lehotou troch rokov od splatnosti poplatkovej povinnosti, po ktorej márnom uplynutí už súdny poplatok nemožno vyrubiť. Ak by sa rozhodovalo po uplynutí tejto zákonnej trojročnej lehoty, neostávalo by totiž nič iné, ako rezignovať na vyrubenie alebo vymáhanie súdneho poplatku. Právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik poplatkovej povinnosti, sú výlučne procesnoprávneho charakteru. Najzákladnejšou právnou skutočnosťou zakladajúcou povinnosť zaplatiť súdny poplatok je podanie návrhu, a to v prvom rade návrhu na začatie konania. - procesné podania, ktorými sa rozširuje návrh. Žiadosti o vykonanie procesného úkonu majú rozmanitý charakter, najčastejšie ide o žiadosti adresované orgánom štátnej správy súdov a obchodnému registru. Vznik povinnosti zaplatiť poplatok je podmienený tým, že poplatníkom je navrhovateľ, t. j. žalobca, odvolateľ a dovolateľ. Presné zistenie, či došlo k vzniku poplatkovej povinnosti, determinuje celý rad ďalších postupov.

Spôsoby Úhrady Súdnych Poplatkov

Spôsoby úhrady prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému sú hotovosť, platobná karta, poštový poukaz, bezhotovostný prevod z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb. Na vykonanie platby sa použije technické zariadenie prevádzkovateľa systému, platobná brána alebo platobný predpis. Poplatky sa platia na účet prevádzkovateľa systému. Platbu v hotovosti alebo platobnou kartou na súde, orgáne štátnej správy súdov alebo orgáne prokuratúry možno vykonať, ak tento orgán má na tento spôsob platby vytvorené technické podmienky.

Následky Nezaplatenia Súdneho Poplatku

Ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom alebo ak sú na to dôvody.

Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje maximálny denný vymeriavací základ vašu podporu v nezamestnanosti?

Vrátenie Súdnych Poplatkov

Poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov.

Súdne Poplatky pri Vyporiadaní Bezpodielového Spoluvlastníctva Manželov (BSM)

Právna úprava súdnych poplatkov, ktoré strany sporu platia v súvislosti s konaním o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je pomerne stabilná. V súčasnej podobe bola zavedená dnes už zrušeným zákonom o súdnych poplatkoch (zákon č. 140/1984 Zb.), ktorého právnu úpravu účinný zákon o súdnych poplatkoch (zákon č. 71/1992 Zb.) prevzal a zachoval tak rozdelenie platenia súdneho poplatku v tomto konaní do dvoch fáz - poplatok ex ante a poplatok ex post. Napriek tomu, že od účinnosti spomínaného zákona uplynulo viac než 35 rokov, stále sa v praxi opakujú prípady, keď súdy vyrubujú súdne poplatky nesprávne, pričom rozdiel často predstavuje tisíce eur.

Poplatok Ex Ante

Pri podaní žaloby o vyporiadanie BSM sa platí súdny poplatok 66 eur. V prípade podania žaloby elektronickými prostriedkami sa platí polovica, teda 33 eur. Tento poplatok sa platí ex ante. V prípade, ak poplatok nebude zaplatený spoločne s podaním žaloby, súd žalobcu na jeho zaplatenie vyzve, pričom mu určí lehotu, spravidla 10 dní od doručenia výzvy.

Poplatok Ex Post

Druhým druhom súdneho poplatku, ktorý sa platí v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je poplatok za vyporiadanie. Tento poplatok prvoinštančné súdy vyrubujú spravidla v meritórnom rozsudku alebo po jeho vyhlásení osobitným uznesením. Jeho právny základ spočíva v § 2 ods. 1 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch a v sadzobníku súdnych poplatkov [položka 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch]. Inak sa tento poplatok vyrubuje a platí len raz, a to v súvislosti s meritórnym rozhodnutím vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak dôjde ku skončeniu konania nemeritórnym rozhodnutím (späťvzatie žaloby), poplatok súd nemôže vyrubiť, a to ani v prípade, ak späťvzatiu predchádzalo siahodlhé dokazovanie a množstvo pojednávaní.

Spôsob Výpočtu Poplatku za Vyporiadanie BSM

Pri výpočte poplatku za vyporiadanie BSM je potrebné vychádzať z § 7 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch, ktorý hovorí, že základom poplatku je hodnota majetku patriaceho do BSM. Do úvahy sa berú aktíva, teda veci a hodnoty, ktoré tvoria majetok manželov. Pasíva, teda dlhy a záväzky, sa do základu nezahŕňajú. Súdny poplatok sa potom vypočíta ako percento z hodnoty aktív. Ak sa konanie skončí rozsudkom, platí sa 3 % z hodnoty aktív, ak sa skončí súdnym zmierom, platí sa 1 % z hodnoty aktív. Minimálna výška poplatku je 66 eur a maximálna výška je 16 596,50 eur.

Prečítajte si tiež: Posudková komisia: Maximálny príspevok

Problémy v Praxi pri Vyrubovaní Poplatkov za Vyporiadanie BSM

V praxi sa vyskytujú problémy pri vyrubovaní poplatkov za vyporiadanie BSM, najmä pokiaľ ide o určenie základu poplatku a rozdelenie povinnosti zaplatiť poplatok medzi manželov. Niektoré súdy ukladajú každému z bezpodielových spoluvlastníkov povinnosť uhradiť 3 % z toho, čo sa rozsudkom vyporiadalo (spolu teda 6 %). Iné súdy ukladajú obom manželom spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť 3 % z hodnoty vyporiadavaného majetku ako celku.

Odporúčania pre Zjednotenie Praxe

Vzhľadom na nejednotnú prax súdov pri vyrubovaní poplatkov za vyporiadanie BSM je potrebné, aby zákonodarca spresnil zákon o súdnych poplatkoch v položke 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov (a inde, kde sa spomína konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Zákon by mal jednoznačne uviesť, že poplatníkom v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je každá zo strán sporu, ktorá zaplatí za vyporiadanie sumu 1,5 % zo základu poplatku, minimálne 66 eur a maximálne 16 596,50 eur.

tags: #maximalny #sudny #poplatok #občianske #právo