Medzinárodná Adopcia a Slovenská Legislatíva: Komplexný Pohľad

Úvod

Medzinárodná adopcia predstavuje komplexnú oblasť práva, ktorá sa dotýka nielen vnútroštátnych právnych predpisov, ale aj medzinárodných dohovorov a judikatúry. Na Slovensku je táto oblasť upravená zákonom o rodine a ďalšími súvisiacimi predpismi. Tento článok sa zameriava na slovenskú právnu úpravu medzinárodnej adopcie, jej historický vývoj, porovnanie s inými právnymi systémami a relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Osobitná pozornosť je venovaná problematike osvojovania deťmi osobami rovnakého pohlavia.

Aktuálna slovenská právna úprava osvojenia

Súčasná slovenská právna úprava osvojenia je obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon preferuje osvojovanie detí do úplnej tradičnej rodiny. Podľa zákona sa môže stať osvojiteľom:

• manžel rodiča dieťaťa,
• manželia spoločne,
• pozostalý manžel po rodičovi dieťaťa,
• pozostalý manžel po osvojiteľovi,
• osamelá osoba (vo výnimočných prípadoch, ak je to v záujme dieťaťa).

Zákonodarca teda preferuje osvojenie dieťaťa do štandardnej rodiny tvorenej dvomi manželmi. V zmysle Ústavy SR, konkrétne článku 41 ods. 1, je manželstvo zväzok muža a ženy. Cieľom právnej úpravy je vytvorenie klasického modelu rodiny - otec, matka, dieťa (deti). V nevyhnutných prípadoch môže vzniknúť model osamelého rodiča a dieťaťa.

Historický vývoj právnej úpravy osvojenia

Vývoj právnej úpravy osvojenia na Slovensku prešiel niekoľkými fázami.

Obdobie do roku 1964

Zákon č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve v znení účinnom od 1. januára 1950 do 28. mája 1958 uvádzal, že ako spoločné dieťa môžu osvojiť len manželia. Ak bol osvojiteľom manžel, mohol osvojiť len so súhlasom druhého manžela, s výnimkou prípadov, keď bol druhý manžel celkom pozbavený svojprávnosti alebo ak bolo získanie jeho súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

Prečítajte si tiež: Legislatíva medzinárodnej adopcie

Zmena nastala zákonom č. 15/1958 Zb., ktorý doplnil § 68 o odsek 4. Umožnil osvojenie dieťaťa mužom, ktorý žil s matkou v druhovskom pomere. Toto bolo možné len v prípade zrušiteľného osvojenia, pri ktorom sa osvojiteľ nezapisoval do matriky na miesto rodiča dieťaťa.

Obdobie 1964 - 1983

Zákon č. 94/1963 Zb. o rodine, účinný od 1. apríla 1964, potvrdil, že nezrušiteľne môžu dieťa osvojiť buď len manželia, alebo jeden z manželov, ktorý žije s rodičom dieťaťa v manželstve. Súdy v tomto období preferovali osvojovanie detí do úplnej rodiny.

Obdobie po roku 1983

Novela zákona o rodine č. 132/1982 Zb. zaviedla možnosť, že výnimočne môže dieťa osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že toto osvojenie bude plniť svoje spoločenské poslanie. V takom prípade súd rozhodol, aby sa z matriky vypustil zápis o druhom rodičovi dieťaťa.

Osvojenie deťmi osobami rovnakého pohlavia

Otázka osvojenia deťmi osobami rovnakého pohlavia je na Slovensku veľmi aktuálna a diskutovaná. Slovenská právna úprava neumožňuje priame osvojenie dieťaťa párom rovnakého pohlavia. Manželstvo je v Ústave SR definované ako zväzok muža a ženy. Slovenské rodinné právo nepozná inštitút registrovaného partnerstva ani iného podobného zväzku.

Napriek tomu zákon o rodine vo svojich základných zásadách chráni všetky formy rodiny bez ohľadu na ich konkrétny model. Zákaz diskriminácie na základe pohlavia je uvedený v antidiskriminačnom zákone. Fakticky teda môže existovať rodina, v ktorej žijú dve osoby rovnakého pohlavia a dieťa, avšak táto rodina nemá reálnu možnosť získať od štátu výhody poskytované manželom.

Prečítajte si tiež: Budúcnosť medzinárodnej zdravotníckej spolupráce

Možnosti vzniku takejto rodiny

Existujú dve faktické možnosti vzniku rodiny, kde dieťa vychovávajú dve osoby rovnakého pohlavia:

1. Rodič dieťaťa začne žiť so svojím partnerom/partnerkou rovnakého pohlavia: O zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o zmene rozhodnutia rozhoduje vždy súd.
2. Jeden z partnerov si osvojí dieťa ako osamelá osoba: V takomto prípade sa vymaže zápis o druhom rodičovi z matriky.

Judikatúra k osamelej osobe

Judikatúra uvádza, že za osamelú osobu nemožno považovať osobu, ktorá žije v manželstve v čase, keď súd rozhoduje o osvojení. Vzniká otázka, či za osamelú osobu možno považovať osobu, ktorá žije s partnerom/partnerkou, ktorí nebudú osvojiteľmi. K tejto otázke zatiaľ súdy nezaujali stanovisko. Ak by vyšlo najavo, že budúci osvojiteľ zdieľa domácnosť s inou osobou, posudzuje sa táto osoba a jej správanie podľa § 98 ZR pri rozhodovaní o tom, či sú hmotnoprávne predpoklady osvojenia splnené alebo nie.

Skutočnosť, ak by budúci osvojiteľ žiadajúci o osvojenie ako osamelá osoba priznal v konaní o osvojenie svoju sexuálnu orientáciu a svoj vzťah s osobou rovnakého pohlavia, nemôže byť sama osebe dôvodom, aby súd návrh na osvojenie zamietol. Skúma sa najlepší záujem dieťaťa.

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP)

ESĽP sa zaoberal niekoľkými prípadmi, ktoré sa týkali práv osôb rovnakej sexuálnej orientácie v oblasti rodinného života.

Prípad Salgueiro de Silva Mouta proti Portugalsku

V tomto prípade ESĽP rozhodoval o sťažnosti muža, ktorému portugalský súd odmietol zveriť dcéru do starostlivosti z dôvodu jeho sexuálnej orientácie. ESĽP konštatoval, že odmietnutie zveriť dieťa do starostlivosti otca z dôvodu jeho homosexuálnej orientácie predstavuje porušenie zákazu diskriminácie v súvislosti s právom na rodinný život.

Prečítajte si tiež: Medzinárodné jednotky

Prípad X. a ostatní proti Rakúsku

Toto rozhodnutie ESĽP ovplyvnilo zmenu Ústavy SR v článku 41 v prospech manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy. V súčasnosti je judikatúra ESĽP v otázke legalizácie zväzkov osôb rovnakého pohlavia naklonená skôr v prospech ich práv.

Komparácia s inými právnymi úpravami

V Európskej únii existujú rôzne právne úpravy týkajúce sa manželstiev a registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia. Z 28 členských štátov EÚ umožňuje manželstvá osôb rovnakého pohlavia dvanásť krajín. Päť krajín pozná registrované partnerstvá. Ostatných 11 krajín (vrátane Slovenska) žiadny takýto zväzok nelegitimizovalo.

Medzinárodná adopcia

Medzinárodná adopcia sa riadi Dohovorom o ochrane detí a spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z roku 1993. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPc) je ústredný orgán pre medzištátne osvojenia na Slovensku. Spolupracuje len s krajinami, ktoré sú signatármi tohto dohovoru.

Slovenská republika doteraz pôsobila predovšetkým ako krajina pôvodu, čo znamená, že CIPc spolupracovalo pri medzištátnych osvojeniach zo SR do zahraničia. Medzištátne osvojenie je administratívne, časovo a finančne náročný proces.

Novela Ústavy SR z roku 2025

V septembri 2025 schválila Národná rada SR novelu Ústavy SR, ktorá uznáva len dve pohlavia - muža a ženu, zakazuje osvojenia dieťaťa nezosobášeným párom, ako aj náhradné materstvo. Táto novela bola kritizovaná za to, že je v rozpore s medzinárodným právom a môže viesť k diskriminácii.

Obsah novely

• Uznanie len dvoch pohlaví: Ústava uznáva len pohlavie muža a ženy.
• Osvojenie dieťaťa: Osvojiť dieťa si môžu len zosobášené páry.
• Náhradné materstvo: Zavádza sa zákaz náhradného materstva.
• Rovnosť v odmeňovaní: Zaručuje sa rovnosť mužov a žien pri mzde za vykonanú prácu.
• Rodičovské práva: Posilňujú sa práva rodičov rozhodovať o výučbe nad rámec štátneho programu.

Kritika novely

Novela sa stretla s kritikou zo strany opozície, odborníkov a medzinárodných organizácií. Benátska komisia Rady Európy upozornila na vážne právne riziká a na možný konflikt s medzinárodnými záväzkami Slovenska.

Podmienky pre adopciu na Slovensku

Kto môže adoptovať dieťa?

Dieťa môžu adoptovať manželia spoločne, jeden z manželov (ak žije s rodičom dieťaťa v manželstve alebo je pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi dieťaťa), alebo osamelá osoba, ak je to v záujme dieťaťa. Osvojiteľ musí mať plnú spôsobilosť na právne úkony a spĺňať osobnostné, zdravotné a morálne predpoklady. Musí tiež preukázať, že svojím spôsobom života zaručuje, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.

Postup pri adopcii

1. Získanie informácií: Zhovárajte sa s ľuďmi, ktorí majú skúsenosti s adopciou (adoptované deti, adoptívni rodičia, odborníci).
2. Návšteva Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR): Navštívte oddelenie sociálnoprávnej ochrany v mieste vášho bydliska.
3. Podanie žiadosti: Žiadosť podáte na Krajskom ÚPSVaR.
4. Sociálne šetrenie: Sociálny pracovník uskutoční návštevu vo vašej rodine, aby zistil vaše bytové, rodinné a sociálne pomery.
5. Sociálno-psychologická príprava: Absolvujete prípravu, ktorá vás má pripraviť na situácie, ktoré môžu nastať v súvislosti s príchodom dieťaťa do vašej rodiny.

Vekový rozdiel medzi osvojiteľom a osvojencom

Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel, ktorý zodpovedá približne jednej generácii.

Adopcia bez partnera

Áno, je možné adoptovať dieťa aj bez partnera, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Avšak, osvojenie manželmi má prednosť.

Pestúnska starostlivosť ako alternatíva

Pestúnska starostlivosť je forma náhradnej rodinnej starostlivosti, kde pestúni preberajú zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o dieťa, ale právne rodičovstvo zostáva biologickým rodičom alebo štátu. Pestúnska starostlivosť je vytvorenie náhradného rodinného zázemia (krátkodobého, strednodobého alebo dlhodobého) pre dieťa, ktoré nemôže byť vychovávané svojimi rodičmi.

Podmienky pre pestúnsku starostlivosť

• Plnoletosť a spôsobilosť na právne úkony.
• Osobná spôsobilosť.
• Zdravotná spôsobilosť.
• Bydlisko a materiálne zabezpečenie.
• Absolvovanie prípravy.

Práva a povinnosti pestúna

• Starostlivosť o zdravie a vývoj dieťaťa.
• Výchova dieťaťa.
• Zastupovanie dieťaťa.
• Hospodárenie s finančnými prostriedkami.

tags: #medzinarodna #adopcia #legislativa #Slovensko