
Adopcia predstavuje historicky najstaršiu formu náhradnej starostlivosti a trvalé riešenie pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej biologickej rodine. Tento článok sa zameriava na legislatívny rámec a proces medzinárodnej adopcie dieťaťa na Slovensku, ponúka pohľad na historický vývoj, súčasné postupy a výzvy, ktorým čelia budúci adoptívni rodičia.
Vývoj adopcie úzko súvisí s kultúrnym vývojom v európskej spoločnosti. Od Starého Ríma, cez stredovek s kresťanskými útulkami pre opustené deti, až po osvietenstvo a vznik sirotincov, sa postoj k deťom neustále menil. Romantizmus priniesol citovosť a v období prvej republiky sa adopcia začala upravovať osobitnými zákonmi. Po roku 1989 sa do tejto oblasti zapojil aj tretí sektor, ktorý vypĺňa medzery v sociálnej sieti.
Právny rámec adopcie na Slovensku je primárne definovaný Zákonom o rodine (č. 36/2005 Z. z.) a Zákonom o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele (č. 305/2005 Z. z.). Tieto zákony upravujú podmienky, postupy a práva súvisiace s adopciou. Dôležitým medzníkom bol rok 2005, kedy bol prijatý zákon č. 305/2005 Z. z.
Zákon o rodine nezačleňuje adopciu k formám náhradnej starostlivosti, pretože adopciou dieťa nadobúda právne postavenie, akoby bolo vlastným dieťaťom osvojiteľov. Osvojitelia majú rovnaké práva a povinnosti voči dieťaťu ako biologickí rodičia, pričom rodičovská zodpovednosť pôvodnej rodiny zaniká. Dieťa dostáva nový rodný list s menami osvojiteľov ako rodičov.
K osvojeniu dieťaťa môže dôjsť len so súhlasom oboch biologických rodičov, pričom zákon o rodine uvádza výnimky, kedy sa súhlas nevyžaduje (§ 102, zákona č. 36/2005 Z. z.).
Prečítajte si tiež: Budúcnosť medzinárodnej zdravotníckej spolupráce
Maloleté dieťa musí byť pred rozhodnutím súdu o osvojení najmenej 9 mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa (tzv. predosvojiteľská starostlivosť). Počas tohto obdobia sa osvojitelia lepšie spoznávajú s dieťaťom a overujú si silu svojej motivácie.
Adopcia je nezrušiteľná, ale vo výnimočných prípadoch môže súd rozhodnutie do 6 mesiacov zmeniť.
Od roku 2001 sa medzinárodné adopcie realizujú podľa Haagského dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z roku 1993. Slovenská republika doposiaľ pôsobila predovšetkým ako krajina pôvodu, čo znamená, že Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže spolupracovalo pri medzištátnych osvojeniach zo SR do zahraničia.
Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej len „Centrum“) sa pri medzištátnych osvojeniach riadi Dohovorom o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z roku 1993. Centrum ako ústredný orgán pre medzištátne osvojenia spolupracuje len s krajinami, ktoré sú signatármi tohto Dohovoru.
V prípade osvojenia zo zahraničia môže Centrum kontaktovať ústredný orgán inej signatárskej krajiny Dohovoru a informovať sa, za akých podmienok by bolo možné osvojiť si dieťa z danej krajiny. Je pritom potrebné špecifikovať, o ktorú krajinu má ísť.
Prečítajte si tiež: Medzinárodné jednotky
Medzištátne osvojenie je administratívne, časovo a finančne náročný proces. Potencionálni adoptívni rodičia si musia hradiť cestovné náklady, náklady spojené s pobytom v cudzine, prekladateľské služby a pod. Budúci osvojitelia sa musia zaručiť, že poskytnú dieťaťu riadnu adaptáciu v novom jazykovom a kultúrnom prostredí.
Osvojiteľom môže byť len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a má osobnostné predpoklady, najmä zdravotné a morálne, pričom je zapísaná do zoznamu žiadateľov. Medzi osvojiteľmi a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Dôležité je, aby noví rodičia vyhovovali dieťaťu svojimi povahovými aj morálnymi vlastnosťami, svojimi záujmami aj inteligenciou.
Osamelými osvojiteľmi sú častejšie ženy. Osamelý osvojiteľ obvykle nemá rovnaké možnosti na vhodné dieťa, ako páry. Je to kvôli tomu, že záujemcov o adopciu je viac, ako detí, ktoré sú právne voľné.
Podmienky adopcie sú podrobne uvedené v § 45 zákona č. 36/2005 Z. z. Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Zákon neupravuje hornú vekovú hranicu pre osvojiteľov, ale vyžaduje, aby vekový rozdiel zodpovedal približne jednej generácii.
Pri posudzovaní žiadosti o adopciu sa berú do úvahy aj majetkové pomery žiadateľov. Musíte preukázať, že máte dostatočný finančný základ na zabezpečenie potrieb dieťaťa. Ak váš príjem klesol pod úroveň životného minima, môžete dokladovať príjem aj majetkovými skutočnosťami, ako sú výpisy z účtov, majetok v nehnuteľnostiach a hnuteľných veciach, alebo majetok firmy vo vašom vlastníctve.
Prečítajte si tiež: Definícia medzinárodnej zdravotnej starostlivosti
Áno, je možné adoptovať dieťa aj bez partnera. Zákon to umožňuje, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Avšak, osvojenie manželmi má prednosť.
Vek žiadateľov o adopciu nie je prekážkou, ak je medzi osvojiteľom a osvojencom primeraný vekový rozdiel.
Cesta žiadateľov o adopciu sa začína na ÚPSVR v mieste bydliska. Tam budúci rodičia dostanú potrebné informácie a vyplnia dotazník. Potom musia absolvovať lekárske vyšetrenie. Po absolvovaní všetkých vyšetrení, sa dostávate do evidencie osôb, ktoré žiadajú o osvojenie dieťaťa.
Hneď ako túto žiadosť aj s príslušnými dokladmi odovzdáte, máte rok na to, aby ste absolvovali prípravu na NRS. Počas tohto obdobia vás navštívi sociálny pracovník, ktorý zistí aké sú vaše sociálne, bytové a rodinné pomery.
Následne budete musieť absolvovať prípravu na NRS. Trvá minimálne 26 hodín a je zamerané hlavne na psychologicko - sociálne posudzovanie. Táto príprava môže prebiehať individuálne, skupinovo, alebo kombináciou individuálnych a skupinových sedení. Výsledkom sedení je záverečná správa, v ktorej je posúdená vaša spôsobilosť stať sa náhradným rodičom. Ide o jeden z najdôležitejších dokumentov v celej žiadosti o adopciu. Na jej základe vám adopciu, či pestúnsku starostlivosť môžu odobriť, ale aj zamietnuť.
Pred podaním žiadosti na súd o zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti potrebujete absolvovať stretnutia s dieťaťom. Tieto stretnutia prebiehajú spravidla v detskom domove, spočiatku s prítomnosťou pracovníkov, neskôr aj súkromne. Spravidla pred podaním žiadosti na súd o zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej/pestúnskej starostlivosti potrebujete absolvovať tri stretnutia s dieťaťom.
Samotná interakcia s dieťatkom sa spravidla uskutočňuje v detskom domove, spočiatku s prítomnosťou pracovníkov, neskôr Vám nechajú, ak je to možné, aj priestor na súkromný čas s dieťatkom. Dĺžka a priebeh interakcií je po dohode s detským domovom (CDR), podľa veku a režimu dieťatka, možností profesionálneho rodiča (ten sa o dieťa stará doma a dieťa na interakciu dovezie do domova).
Generálna skúška nastáva, keď pre vás nájdu vhodné dieťa. Prítomný psychológ hodnotí váš prístup k dieťaťu a vzájomnú interakciu. Stretnutia sa neskôr opakujú, až kým si na seba nová rodina nezvykne.
Ak je váš manžel cudzinec, ale máte obvyklý pobyt na Slovensku, môžete si adoptovať dieťa. Pri adopcii/náhradnom rodičovstve je rozhodujúci tzv. obvyklý pobyt, nie trvalý pobyt.
Ak sa dieťa nemôže vrátiť do svojej biologickej rodiny, sociálny pracovník zvolí jednu z možností náhradnej rodinnej starostlivosti:
Adopciou získate dieťa, ktoré sa stáva členom vašej rodiny. Postup je rovnaký ako pri adopcii s tým rozdielom, že v prvej žiadosti uvediete záujem o pestúnsku starostlivosť. Podstatným rozdielom medzi adopciou a pestúnskou starostlivosťou je povinnosť pestúna poskytnúť dieťaťu kontakt s biologickou rodinou (ak je to v prospech dieťaťa). Posledným dôležitý rozdielom je fakt, že ako pestún nie ste zákonným zástupcom dieťaťa. Dieťa má svoje priezvisko. Pri adopcii sa zákonným zástupcom dieťaťa stávate. Pestúnom dieťaťa môžete byť maximálne do jeho plnoletosti.
Po adopcii dieťaťa majú rodičia nárok na rôzne príspevky, ktoré im pomáhajú pokryť náklady spojené so starostlivosťou o dieťa.
Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 22 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z týchto detí sa stará, a iný poistenec, ktorý je osamelý a ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, majú nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Adoptívne rodičovstvo je náročnejšie ako rodičovstvo biologické. V pozadí každej adopcie je minulosť dieťaťa, resp. minulosť jeho biologických rodičov. U adoptovaného dieťaťa treba rátať s rôznymi genetickými činiteľmi. Deti, ktoré u nás prichádzajú do adopcie, sú často z jednej sociálnej vrstvy, žijúcej na okraji spoločnosti. Najčastejším rizikom je vrodený nižší intelektový rozvoj dieťaťa.
Každé dieťa, ktorého sa vlastní rodičia vzdajú, ostáva touto skúsenosťou navždy poznačené.
tags: #medzinárodná #adopcia #dieťaťa #legislatíva #Slovensko