
V súčasnom svete, kde obchodné a občianskoprávne vzťahy prekračujú hranice štátov, sa čoraz viac do popredia dostáva alternatívne riešenie sporov - medzinárodný rozhodcovský súd. Táto forma riešenia sporov ponúka efektívnejšiu a flexibilnejšiu alternatívu k tradičným súdnym konaniam.
Rozhodcovský súd nie je všeobecný súd, ale stály orgán, ktorý rozhoduje spory vzniknuté z tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike. Rozhodcovské súdy existujú popri všeobecných súdoch a ich cieľom je poskytnúť rýchle a efektívne riešenie sporov.
V rozhodcovskom konaní je možné rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je.
Existujú však aj určité výnimky, kedy nie je možné riešiť spor prostredníctvom rozhodcovského konania. Medzi tieto výnimky patria spory:
Základom pre rozhodcovské konanie je rozhodcovská zmluva, ktorá predstavuje dohodu medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva sa môže vzťahovať aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
Prečítajte si tiež: Právny kontext arbitráže
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Celý priebeh rozhodcovského konania je riadený rokovacím poriadkom, záväzným pre konkrétny rozhodcovský súd. Proces začína podaním žaloby, ktorá je doručená na rozhodcovský súd. Ak si účastníci sporu vybrali jedného rozhodcu, žaloba je doručená aj jemu. Na súde sa nevyžaduje prítomnosť advokátov, ba dokonca celé súdne konanie sa môže uskutočniť v písomnej forme.
Podaná žaloba je doručená druhej strane, ktorá má priestor na vyjadrenie. Žalobu je možné kedykoľvek meniť a dopĺňať, až do momentu vynesenia rozsudku. Hneď ako sa druhá strana vyjadrí k žalobe, nariadi rozhodcovský súd ústne pojednávanie alebo vynesie rozsudok bez toho, aby k pojednávaniu vôbec došlo.
Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Za rozhodcovský súd koná jedna osoba alebo viac osôb, závisí to od dohody zúčastnených strán, počet rozhodcov však musí byť vždy nepárny. Zástupcovia rozhodcovských súdov sa nazývajú rozhodcovia. Rozhodcom sa môže stať každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú. Rozhodca musí splniť len tri podmienky - plnoletosť, bezúhonnosť a spôsobilosť na právne úkony.
Prečítajte si tiež: História Medzinárodného dňa seniorov
Ako každá forma riešenia sporov, aj rozhodcovský súd má svoje výhody a nevýhody.
Medzi popredné medzinárodné rozhodcovské súdy patrí aj Rozhodcovský súd Medzinárodnej obchodnej komory (ICC). Tento súd bol založený v roku 1923 a jeho úlohou je rozhodovať medzinárodné obchodné spory. ICC arbitráž je uznávaná ako jedna z najefektívnejších metód riešenia medzinárodných obchodných sporov.
ICC Súd zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní spravodlivého a nestranného rozhodovania sporov. Organizácia ICC arbitráže nadobúda centralizovanejšiu formu s posilnenou pozíciou ICC Súdu.
Nové Rozhodcovské pravidlá Rozhodcovského súdu ICC nadobudli účinnosť 1. januára. Tieto pravidlá predstavujú zlepšenie oproti staršej verzii z roku 1998 a zohľadňujú požiadavky v súvislosti s prípravou novej verzie ICC Pravidiel.
Kľúčové zmeny v ICC Pravidlách sa týkajú:
Prečítajte si tiež: História Futbalu pre priateľstvo
Stály rozhodcovský súd (PCA) bol zriadený v roku 1899 a je najstarším súdom tohto typu na svete. PCA rieši spory medzi krajinami a ďalšími stranami, ktoré sa týkajú zmlúv, akou je napríklad Dohovor OSN o morskom práve.
Príkladom aktuálneho sporu, ktorý PCA rieši, je spor medzi Ruskom a Ukrajinou o prístup k pobrežným vodám okolo anektovaného polostrova Krym.
Uznávanie a výkon cudzích rozhodcovských rozsudkov je dôležitou súčasťou medzinárodného rozhodcovského konania. Právna úprava uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozhodnutia je v slovenskom zákone o rozhodcovskom konaní vymedzená v § 46 až § 50.
Subjekt, ktorý žiada o uznanie rozhodcovského rozhodnutia z iného štátu, musí podať na všeobecný súd návrh na uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, k nemu pripojiť aj originálny cudzí rozhodcovský rozsudok a originálnu rozhodcovskú zmluvu.
Súd môže odoprieť uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku, ak je rozpor s verejným poriadkom.
Newyorský dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí je dôležitým medzinárodným dokumentom, ktorý upravuje uznávanie a výkon rozhodcovských rozsudkov vydaných v inom štáte.
Prednostne sa použije všeobecná medzinárodná úprava, a to v podobe Newyorského dohovoru, ak je jeho úprava odlišná od úpravy prameňa národnej úrovne.
tags: #medzinarodny #rozhodcovsky #sud #co #to #je