Medzinárodný obchodný rozhodcovský súd v Bratislave: Informácie a právny kontext

Rozhodcovské konanie je alternatívou k štandardnému súdnemu konaniu a v medzinárodnom obchode zohráva kľúčovú úlohu. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na medzinárodný obchodný rozhodcovský súd v Bratislave, jeho právny rámec a dopad na rozhodcovské konania so zameraním na slovensko-švajčiarske vzťahy.

Úvod do rozhodcovského konania

Rozhodcovské konanie je proces, v ktorom strany sporu predložia svoj prípad rozhodcovi alebo rozhodcovskému tribunálu, ktorý rozhodne spor záväzným rozhodnutím. Rozhodcovské konanie je často uprednostňované v medzinárodných obchodných sporoch, pretože je rýchlejšie, menej formálne a dôvernejšie ako súdne konanie.

Miesto arbitráže a jeho význam

Pojem "miesto konania" (Schiedsverfahrens Ort, Place of arbitration) je jedným z kľúčových pojmov rozhodcovského práva, najmä v súvislosti s miestom vydania rozsudku. Určenie miesta konania má vplyv na právomoc všeobecných súdov a na aplikovateľné procesné právo.

Určenie miesta konania

Podľa slovenského Zákona o rozhodcovskom konaní (ZRK) sa rozhodcovské konanie uskutoční na mieste dohodnutom účastníkmi. Ak k dohode nedôjde, miesto určí rozhodcovský súd so zreteľom na povahu sporu a záujmy strán. Zákon umožňuje, aby sa jednotlivé úkony konania uskutočnili na akomkoľvek mieste, ktoré rozhodcovský súd považuje za vhodné, napríklad na konzultácie, vypočúvanie svedkov alebo preskúmanie tovaru.

Miesto konania mimo územia Slovenskej republiky

ZRK pripúšťa, aby si strany dohodli miesto konania aj mimo územia Slovenskej republiky. V prípade sporu s medzinárodným prvkom sa aplikuje platné medzinárodné právo súkromné, pričom majú prednosť medzinárodné zmluvy pred kolíznymi normami vnútroštátneho pôvodu.

Prečítajte si tiež: História Medzinárodného dňa seniorov

Vývoj názorov na dojednanie fóra v cudzine

Názor na súlad dojednania fóra v cudzine prešiel vývojom od primárnej neprípustnosti cez váhanie až po postupnú akceptáciu. Prvým dohovorom, ktorý riešil otázku uznávania rozhodcovských rozsudkov, bol Ženevský dohovor o doložkách o rozhodcovi z roku 1923.

Ženevský dohovor a obmedzenia

Ženevský dohovor o doložkách o rozhodcovi v čl. 1 umožňoval uznanie rozhodcovských doložiek len medzi zmluvnými stranami z rozličných členských štátov. V roku 1952 sa v Národnom zhromaždení ČSR prejednával návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorý obmedzoval možnosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu len na prípady, ak aspoň jednou zo strán bola československá právnická osoba, s výnimkou prípadov, ak ani jedna zo strán nebola československým občanom alebo právnickou osobou.

Dôvodová správa k tomuto návrhu uvádzala, že cieľom bolo zabrániť obchádzaniu rozhodnutí zľudovených súdov dvoma československými občanmi. Nemal však vylučovať možnosť, aby sa dvaja cudzinci podrobili výroku československých rozhodcov.

Newyorský dohovor a jeho úprava

Úprava Newyorského dohovoru o uznaní a výkone rozhodcovských rozhodnutí je odlišná. Článok II, ods. 3 zaväzuje zmluvné štáty uznať rozhodcovské zmluvy, a článok V umožňuje odopretie uznania rozsudku na základe rozporu s verejným poriadkom.

Platnosť rozhodcovskej zmluvy a voľba práva

ZRK v čl. 5, ods. 1 vymedzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak sa strany v rozhodcovskej zmluve výslovne dohodli na uzavretí rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu, nespôsobuje to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade sa posudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku, podľa ktorého sa uzavrela. Zákon pripúšťa, aby si strany aj v prípade miesta konania na Slovensku, a to aj v prípade, že sú obe strany slovenskými subjektami, dojednali pre platnosť rozhodcovskej zmluvy cudzie právo.

Prečítajte si tiež: História Futbalu pre priateľstvo

Výkladom a contrario, pokiaľ sa na iné právne otázky nevzťahuje možnosť voľby práva na spory, kde sú všetci účastníci slovenské subjekty, vzťahuje sa na voľbu práva platnosti doložky.

Švajčiarske medzinárodné právo súkromné

Švajčiarska vnútroštátna úprava kolíznych noriem je obsiahnutá v Spolkovom zákone o medzinárodnom práve súkromnom (IPRG). Čl. 176 - 194 IPRG upravujú medzinárodnú arbitráž.

Sídlo rozhodcovského súdu vo Švajčiarsku

Rozhodcovský súd má sídlo vo Švajčiarsku vtedy, ak tak určia strany (dohoda o mieste konania), rozhodcovská inštitúcia alebo ustanovený rozhodcovský tribunál. Právomoc na zrušenie rozhodcovského rozsudku má výlučne švajčiarsky najvyšší súd.

Dohovor medzi Československom a Švajčiarskom o uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí

Dohovor medzi Československou republikou a Švajčiarskou konfederáciou o uznaní a výkone súdnych rozhodnutí s dodatkovým protokolom, podpísaný v Berne 21. júna 1927, upravuje uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí. Podľa čl. 1, ods. 2 písm. e) sa tento dohovor nevzťahuje na rozhodcovské konanie.

Konflikt právomocí a miesto vydania rozsudku

Môže dôjsť ku konfliktu v právomoci dvoch konajúcich súdov, ak je uzavretá dohoda o mieste konania, ktorá určuje miesto konania vo Švajčiarsku, pričom fyzickým miestom vydania rozsudku je miesto na území Slovenskej republiky. Švajčiarsky súd bude vychádzať zo sídla rozhodcovského súdu, a slovenský súd z vydania rozsudku na území SR.

Prečítajte si tiež: Podujatia pre seniorov

Formálne miesto vydania

Podľa § 34, ods. 3 ZRK sa neprihliada na to, kde bol rozhodcovský rozsudok podpísaný, odoslaný, pre účely určenia miesta konania. Výklad, že pri mieste konania dojednanom, alebo určenom mimo SR (konkrétne vo Švajčiarsku) a fyzickom mieste vydania (odoslania, doručenia, podpísania) v Slovenskej republike, ide o tuzemský rozsudok, je neprípustný už z ústavného hľadiska.

Zásada pacta sunt servanda a Nový Lugánsky Dohovor

Zásada pacta sunt servanda sa vzťahuje aj na Nový Lugánsky Dohovor, a rovnako aj na Dohovor medzi Švajčiarskom a (Česko-) Slovenskom o uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí.

Režimy vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu

V prípade cudzích exekučných titulov rozoznávame niekoľko režimov vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu na území SR. Mimo režimu vyplývajúceho zo sekundárnych noriem EÚ ako je Nariadenie Rady č. 44/2001 a Nariadenie Parlamentu a Rady č. 1215/2012, ide o:

• Uznanie vykonateľnosti podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ZMPSP).
• Uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozhodnutia podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZRK).

Odopretie uznania a verejný poriadok

V režime ZRK sú samostatne dôvody odopretia na návrh účastníka (§ 50, ods. 1 ZRK) a dôvody odopretia bez návrhu. Tieto dva dôvody odopretia bez návrhu (ak výkon rozhodnutia je v rozpore s verejným poriadkom, a ak vec nemohla byť predmetom rozhodcovského konania) sú ďalej obmedzené znením čl. I. ods. 1 Dohovoru. Podľa neho je prípustné odopretie uznania v prípade ak je výkon rozhodnutia v rozpore s verejným poriadkom, ale nie je prípustné odoprieť uznanie pre nearbitrabilitu.

Rozhodcovský arbitrážny dvor a.s.

Medzinárodný obchodný rozhodcovský súd v Bratislave, známy aj ako Rozhodcovský arbitrážny dvor a.s., sa zameriava na rozhodovanie sporov o majetkových nárokoch z obchodných a občianskoprávnych vzťahov nezávislými rozhodcami podľa predpisov o rozhodcovskom konaní.

tags: #medzinarodny #obchodny #rozhodcovsky #sud #v #bratislave