Mestá, kde sú veľké plemená psov zakázané: Komplexný prehľad

Hoci sú psy obľúbenými spoločníkmi, niektoré krajiny zaviedli zákazy alebo obmedzenia na určité plemená psov z dôvodu obáv o bezpečnosť verejnosti. Tieto zákazy sú upravené osobitnými zákonmi. V Poľsku existuje zoznam plemien psov, ktoré sú považované za nebezpečné a ich chov je zakázaný. Podobne, aj iné krajiny majú svoje vlastné zoznamy zakázaných plemien. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zozname zakázaných plemien psov v Poľsku a na Slovensku, ako aj o dôvodoch, ktoré vedú k takýmto obmedzeniam.

Dôvody pre zákazy plemien psov

Milovníci psov každého plemena by nemohli porozumieť tomu, prečo má takmer každá krajina svoj zoznam plemien, ktoré považuje za natoľko nebezpečné, že je ich chov zakázaný. Mnohé plemená vznikli zámerným krížením a šľachtením pod dohľadom skúsených ľudí, s cieľom vytvoriť plemeno s požadovanými vlastnosťami. Vďaka tomu máme aktuálne na svete viac ako 400 plemien. Každé je niečím výnimočné a u každého by sme mohli nájsť mnoho pozitívnych opisových vlastností, ale nepochybne zopár aj tých negatívnych. Je však nefér označiť akéhokoľvek psa za nebezpečného len na základe jeho plemena, pretože najdôležitejšiu rolu hrá výchova, tréning a majiteľ. Nemôžeme ale poprieť, že niektoré plemená majú predispozície na to, aby ublížili človeku (v prípade, že ich majiteľ nesprávne vychová, samozrejme).

Zoznam zakázaných plemien psov v Poľsku

Poľsko prijalo „Zákon o nebezpečných psoch“ v roku 1991, ktorý bol upravený v roku 1997. Od roku 1999 krajina zaviedla obmedzenia týkajúce sa vlastníctva nebezpečných psov. Tieto plemená boli rozdelené do dvoch typov.

Príklad zákazu v Taliansku

V septembri 2003 Taliansko prijalo zoznam 92 plemien, ktorých chov bol zakázaný alebo obmedzený. Patrili medzi ne dokonca aj bežné plemená ako je border kólia a waleský corgi.

Voľný pohyb psov na Slovensku

Voľný pohyb psov upravuje na Slovensku viacero zákonov. Napríklad zákon o lesoch, o poľovníctve, o ochrane prírody a krajiny či špeciálne zákon, ktorým sa upravuje držanie psov. Vychádzka so psom mimo chovný priestor, či obec nie je právom, ale najmä povinnosťou pre majiteľov psov. Neznamená to, že pokiaľ v obci psa z vôdzky nepustím, za obcou už môžem, nech sa “vybehá”. Majiteľka psa sa svojim konaním, alebo aj ľahostajnosťou, dopustila priestupku podľa ustanovení zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú podmienky držania psov. Navyše podľa vyhlášky č.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Nové Mesto nad Váhom

Alternatívny pohľad na chov psov

Ten pes netrpí. Keby niekto kupíroval čivavu, asi by mi to prišlo neetické týranie. Ale kľudne si treba kúpiť papagáje, o ktoré sa ľudia nevedia postarať, mačku, ktorej nečistia hajzel, rybičky, ktoré skapú lebo ľudia nevedia čo je to PH, psov, ktorý sú oslepnutý a hluchý, lebo im nestrihajú chlpy na hlave a v ušiach. Nevedieť sa o zviera starať je absolútne etické a v poriadku, "ale pozor, tu sa kupíruje, to je týranie, neviem si predstaviť keby mi okupírovali môjho kokršpaniela". Sú rasy psov, ktoré majú uši sklopené nadol…

Kupírovanie psov na Slovensku

Pokusy o „skrášlenie psíka“ kupírovaním na Slovensku zo zákona nemajú žiadne opodstatnenie. Kupírovanie, teda skracovanie uší alebo chvosta psov, bolo kedysi bežnou praxou či dokonca pýchou a patrilo skôr k prestíži v domnienke, že kupírovaný pes vyzerá ušľachtilejšie a povedzme si úprimne, jeho majiteľovi to pridávalo na sebavedomí. Išlo zväčša o estetické dôvody, hoci v niektorých prípadoch mohlo ísť aj o praktickú stránku. Dnes je však na Slovensku tento zákrok vo väčšine prípadov zakázaný. Podľa zákona o veterinárnej starostlivosti, je kupírovanie považované za neopodstatnený zásah do tela zvieraťa, ak sa nevykonáva zo zdravotných dôvodov. Z pohľadu zdravia tam spadá napríklad odstránenie nádoru, ošetrenie ťažkého poranenia či zdravotný problém, ktorý nemožno riešiť inak. Veterinárny lekár môže zákrok vykonať aj v rámci prevencie pred chorobou, ale nie z hľadiska „krásy“ alebo tradície.

Kupírovanie vyplývajúce zo štandardu plemena

Niektoré plemená mali v minulosti povolené kupírovanie chvosta alebo ušníc, ale v súčasnosti zákon kupírovanie zakazuje. Výnimkou v zákone je kupírovanie časti chvosta psov v súlade s uznanými plemennými znakmi do veku 14 dní od narodenia. Uši psov sa nesmú kupírovať ani v prípade, že by to povoľoval plemenný štandard. Ak štandard plemena povoľuje, môžu sa psom kupírovať chvosty - ide o praktickosť vo výkone činnosti napríklad pri poľovačke. Štandard plemena schvaľuje FCI.

Psy, ktoré sa rodia bez chvosta

Výhodu majú psy, ktoré sa už narodia so skrátenými ušnicami alebo zakrpatenými, resp. chvostami. Tieto zvieratá majú vrodené plemenné znaky, ktoré nemajú plne vyvinuté ušnice alebo chvost v dôsledku genetických mutácií. Nie je to teda výsledok kupírovania, ale prirodzený jav. Medzi plemená so skráteným, resp. rudimentárnym chvostom alebo žiadnym chvostom patria napr. francúzsky buldoček, anglický buldog, boston teriér, austrálsky ovčiak. Plemená zvierat, ktoré sa rodia s neúplne vyvinutými ušnicami, sú napr. Shar Pei, Chow-Chow.

Na kráse sa nič nemení

Módnym trendom nedávnej minulosti bolo kupírovanie uší či chvosta u psov plemien ako doberman, nemecká doga, bradáč, kokeršpaniel, cane corso, rotweiler a podobne. Išlo viac-menej o módny výstrelok, ktorý však z krásy či povahy psom ani nepridáva, ani neuberá. Ak kupírovanie uší alebo chvostov u psov nie je nevyhnutný zdravotný zákrok, ale zákrok estetický, psom spôsobuje bolesť a stres.

Prečítajte si tiež: Mestská jednota dôchodcov: Prehľad aktivít

Stopka na výstavách

Mnohé kynologické organizácie už dnes odmietajú registrovať alebo vystavovať takto upravené zvieratá. Uši a chvost často dodávajú jedinečnú eleganciu aj na výstavách. Prirodzený stav je rovnocenný a preferovaný. Podľa rozhodnutia Generálneho výboru FCI od 1. januára 2025 nie je možné vystavovať na výstavách pod záštitou FCI kupírované jedince plemien, ktoré možnosť kupirácie uší alebo chvosta nemajú uvedenú v štandarde plemena.

Zoznam plemien psov, ktorých sa týka nariadenie FCI

Nariadenie je záväzné pre:

• FCI č.144 Boxer
• FCI č.183 Bradáč malý
• FCI č.182 Bradáč stredný
• FCI č.181 Bradáč veľký
• FCI č.343 Cane Corso
• FCI č.143 Doberman
• FCI č.185 Malý hladkosrstý pinč
• FCI č.197 Neapolský mastin
• FCI č.235 Nemecká doga
• FCI č.184 Pinč
• FCI č.147 Rottweiler

Cieľ legislatívy

Cieľom legislatívy je zvýšiť ochranu zvierat a podporiť humánny prístup k nim. Kupírovanie dnes väčšina veterinárov aj verejnosti vníma ako zbytočne bolestivý a zastaraný zákrok, ktorý nemá miesto v modernej starostlivosti o psy. Rovnako ako súkromní veterinárni lekári, ktorí z estetického hľadiska nevykonávajú kupírovanie ušníc alebo časti chvosta, tak sú aj takí, ktorí takýto zákrok vykonajú a skryjú sa za medicínske odôvodnenie. Ide o etickú záležitosť vo veterinárnej oblasti.

Zákon na Slovensku

Zákon na Slovensku hovorí jasne: kupírovanie uší je úplne zakázané a kupírovanie časti, prípadne celého chvosta je povolené, len ak to FCI štandard plemena povoľuje. V prípadoch novovzniknutých plemien neuznaných FCI si kluby stanovujú vlastné pravidlá a usporiadavajú vlastné klubové výstavy, aby sa vyhli reštrikciám.

Priestor na diskusiu

Priestor na diskusiu: kupírovať áno, či nie, už vo vyspelých krajinách nemá opodstatnenie. Na pôde Európskej únie je jednoznačná zhoda v prospech pohody zvierat a to jednoznačne hovorí, že mrzačenie psov sa zakazuje.

Prečítajte si tiež: Zmeny v poplatkoch za odpad

Zoznam plemien psov, ktoré sú často považované za nebezpečné alebo rizikové

• Tosa inu (alebo tiež japonská doga)
• Cane Corso
• Bulteriér
• Argentínska doga
• Búrsky buldog
• Gull dong
• Brazílska fila
• Vlčiaky
• Doberman
• Rotvajler
• Pitbull

Zimná starostlivosť o psov a vyhýbanie sa ľadovej vode

Keď prichádza zima, všetko sa zmení. Ráno, kedy ostrý vzduch a praskajúci ľad pod našimi nohami nás oboje naplňa radostí a obavou. Prechádzky so psom v mraze nás bavia, ale sme si vedomí rizík. Ľadová voda je pre naše štvornohé priatele viac než len nepríjemnosť. Pád do studenej vody, kde teplota nepresiahne 10 °C, môže ohroziť psa podchladením. Telesná teplota rýchlo klesá, objavujú sa kŕče, arytmie a zhoršuje sa koordinácia pohybov.

Riziká spojené s ľadovou vodou

Voda odníma teplo oveľa rýchlejšie ako vzduch. To spsobuje, že teplota psa klesá veľmi rýchlo a nemôže sa efektívne brániť chladu. Keď sa pes pohybuje vo vode, môže ho prekvapiť chladný šok. To vyvoláva rýchle dýchanie, zrýchlený pulz a v extrémnych prípadoch vedie k nepravidelnému rytmu srdca. Po výstupe z vody je pes stále vystavený chladu. Veterný chlad dodatočne znižuje teplotu mokrej srsti. Chlad spôsobuje svalové kŕče a stuhnutosť kĺbov. To znamená, že pes má problém plávať alebo vyliezť na breh. Studený vzduch môže dráždiť dýchacie cesty. To môže zhoršiť stav pri bronchitíde alebo spôsobiť laryngospazmus. Pri pobyte v ľadovej vode hrozia aj ďalšie nebezpečenstvá. Roský ľad a prúdy pod ľadom môžu spôsobiť rezné zranenia. Nebezpečenstvo zamrznutej vody sa netýka len otužilých plemien alebo pracovných psov. Ovplyvňuje ho teplota vody, dĺžka expozície, veterný chlad a zdravotný stav psa.

Plemená psov obzvlášť náchylné na chlad

V zime by sme mali byť ostražití voči šteniatkam a seniorom. Ich mladé či staré organizmy si s chladom poradia horšie. Či už pre slabú termoreguláciu alebo cirkuláciu, aj stuhnutejšie kĺby prispievajú k ich náchylnosti. Greyhound, whippet či doberman patria medzi plemená, na ktoré by sme nemali zabudnúť. Spolu s malými plemenami ako čivava a toy pudel majú problémy uchovať teplo kvôli veľkému pomeru povrchu tela k hmotnosti. Problémy so srdcom zasävujú u psov počas zimných mesiacov viac problémov. Ťažkosti sa ešte zvýraznia pri ochoreniach štítnej žľazy či oslabenej imunite. Brachycefalické plemená ako mops či anglický buldog majú problémy s dýchaním chladného vzduchu. Psy s amputáciou alebo neurologickými problémami si nevedia na ľade poriadne držať rovnováhu. Rýchlejšie sa unavia a zvyšuje sa riziko ich pádu.

Kedy sa vyhnúť kontaktu so studenou vodou

Keď teplota vody klesne pod 10 °C, je zakázané kúpať psa v zime. V mrazoch sa vyhýbame vstupu do vody a držíme sa ďalej od brehov. Na jazierkach, riekach a kanáloch je nutné používať pevný postroj a vodítko. Vyvarujeme sa pohybu na tenkom ľade a obchádzame odtoky, prielomy aj miesta s prúdom. Zimnú trasu volíme mimo zamrznutých plôch a brehov riek. Prednosť dávame krátkym, ale častejším výletom po suchom. Reflexné prvky a čelovka sú nevyhnutné pre viditeľnosť počas krátkych dní. Nezabudneme na uterák, termofóliu a náhradné oblečenie pre psa, ktoré si pribalíme do batohu. Naučme psa poslúchať povely ako „stoj“ a „čakaj“. To môže zabrániť nechcenému priblíženiu sa k vode.

Rozpoznanie príznakov podchladenia

Medzi počiatočné príznaky patrí trasenie, stuhnuté svaly, studené uši a labky. Pes tiež prejavuje zníženú pozornosť a neochotu pohybovať sa. Kontrola slizníc je dôležitá. Bledé alebo modré ďasná sú varovným signálom. Keď podchladenie zasiahne stredný štádium, silný tras sa zmení na letargiu. U psa môžeme zaznamenať nekoordinovaný pohyb a spomalený dych. Jeho pulz je slabý, spomalený. Ťažká hypothermia môže spôsobiť svalovú rigiditu a arytmie. Dýchaniu dominuje extrémna pomalosť a môže dôjsť k bezvedomiu. Príznakom kritického podchladenia je telesná teplota pod 37,2 °C. Ak nie sme si istí, neváhajme. Merajme teplotu psa a zavolajme veterinára. Pri spomalenom pulze a pretrvávajúcom tresu neodkladajme vyhľadanie pomoci.

Bezpečnosť na ľade

Keď s psom vyrazíme na ľad, držíme sa pevných a overených ciest. Existuje pravidlo: pokiaľ nie sme presvedčení o hrúbke ľadu, radšej na neho nevstupujeme. Bezpečnosť našej štvornohého priateľa je na prvom mieste, a preto uprednostňujeme pokojné tempo. Pre bezpečnosť je kľúčové používať pevný vodítko a postroj vhodný pre zimné počasie. Vyhýbame sa miestam, kde by ľad mohol byť tenší, ako sú ústia prítokov či okolie mostov. Pri známkach praskania alebo viditeľnej vlhkosti na ľade okamžite meníme trasu. Vyberáme si trasy vzdialené od brehu a prednostne vyvýšené, kde je lepšia trakcia. Ak viditeľnosť nie je dobrá, volíme kratšiu trasu. Zostaňme v blízkosti osvetlených ciest. Ak by pes zamieril k nebezpečnému ľadu, zostaneme na pevnej pôde. Radšej nevstupujeme na neistý ľad, ale okamžite voláme o pomoc. Použijeme dlhý popruh alebo konár, vždy ale s dôrazom na vlastnú bezpečnosť i bezpečnosť psa.

Starostlivosť o labky v zime

Domov prichádzajúceho psa je dôležité osušiť a preveriť, či nemá odreniny. Používame balzam na vankúšiky a pri opakovaných vychádzkach topánky na ochranu labiek. Pred tým, ako sa vyberieme von, je dôležité natrieť labky našeho psíka balzamom. Tým ochránime vankúšiky a priestor medzi prstami. Pri rozhodovaní o výbere topánok pre zimnú sezónu je dôležité zvážiť dĺžku prechádzok. Taktiež úvahy o povrchu, kde bude chodiť. Keď sa vraciame späť, dôkladne umyjeme labky vlažnou vodou. Dočista odstránime nečistoty, ako sú kryštáliky ľadu a zvyšky posypu spomedzi prstov. Tieto totiž môžu spôsobiť štípanie a vysušenie pokožky našich psíkov. Zároveň by sme nemali zabudnúť na pravidelné zastrihávanie srsti medzi vankúšikmi. Tým predchádzame tvorbe ľadových guličiek, ktoré môžu byť pri chôdzi bolestivé. Na mraze sa nám osvedčili zimné topánky od renomovaných značiek ako Ruffwear alebo Non-stop dogwear. Pre dlhšie zimné túry si pripravíme uterák a náhradné ponožky pre psie topánky, aby boli stále v suchu. V prípade vetra a hlbokého snehu je treba aplikovať balzam na labky častejšie.

Hydratácia v zime

V zime sa psy smäd necítia tak intenzívne. Napriek tomu studený vzduch a suché kúrenie zapríčiňujú zvýšené straty tekutín. Aby sme udržali pitný režim psa počas zimy v optimálnej kondícii, je dobré ponúknuť im čerstvú vlažnú vodu viackrát za deň. Na dvore sa osvedčili misky proti zamŕzaniu. Udržujú vodu v nezmrazenej forme, čo je v zime neoceniteľné. V dome možno vodu pre psa ochutiť malým množstvom nesoleného hovädzieho alebo kuracieho vývaru. Bez prítomnosti cibule a cesnaku. Ak chceme zlepšiť hydratáciu psa, vhodné je pridanie mokrého krmiva alebo navlhčených granúl. Týmto spôsobom možno tiež uľahčiť trávenie po chladných prechádzkach. Pozor na to, že sneh nie je bezpečný zdroj vody.

Aktivity v interiéri

Keď teploty klesnú a voda zamrzne, je čas premýšľať o bezpečnejších spôsoboch, ako zabaviť naše psy. Dôraz kladieme na mentálnu stimuláciu. Tá spočíva v krátkych cvičeniach a pokojných aktivitách. Unavia tak hlavu aj telo bez zavádzania do nebezpečných situácií. Vydajme sa teda do príjemne teplých domácich priestorov s bezpečnou, protišmykovou podlahou. Tu môžeme skúšať rôzne hry, ako je trebárs target tréning. Pomocou nosu alebo labky na podložke zlepšíme sústredenie a koordináciu našeho psíka. Doplníme to o krátke série poslušnosti. Čuchové hry prinesú úľavu od nudy a stresu. Stačí rozptýliť drobné pamlsky v čuchovom koberci alebo zorganizovať hru podobnú „shell game“ s miskami. Využime priestor na posilnenie mobility nášho psa. Pomôžu balančné podložky, nízke prekážky a pomalé prechody. Tieto cvičenia zvyšujú sílu strednej časti tela. Rýchle vybitie energie zabezpečíme kombináciou trikov a odmien. Psíka môžeme učiť napríklad „target nosom“ či „dotkni sa labkou“. Vo vonkajšom prostredí sa nezdržiavame dlho. Po návrate domov pokračujeme v interiérových hrách, ktoré naväzujú na predošlé aktivity.

Výživa v zime

Zimné obdobie požaduje od našich štvornohých priateľov viac energie, najmä pokiaľ sú často vonku. Je dôležité zaistiť ich stravou bohatou na kvalitné bielkoviny ako hovädzie, morčacie alebo losos. Pre silnú imunitu sú nevyhnutné omega-3 mastné kyseliny z lososového oleja a vitamíny A, D, E spolu so stopovým prvkom zinok. Tieto živiny zlepšujú stav kože a srsti, prispejú k lepšej regenerácii po vystavení chladu. Pre psov s citlivým trávením sú ideálne receptúry bez pšenice a častých alergénov ako kuracie mäso. Zmenu krmiva by sme mali uskutočňovať postupne, v priebehu 7 až 10 dní. Navyše, je vhodné kraťmie rozdeľovať na 2-3 menšie dávky denne. Dôležité je pravidelne, týždenne kontrolovať hmotnosť psa dotykom aj váhou, aby sme predišli akémukoľvek nežiaducemu nárastu tuku alebo úbytku svalovej hmoty. Stravu v zime prisposobujeme aktuálnym potrebám psa, s cieľom udržať jeho kondíciu stabilnú.

Oblečenie pre psov v zime

Krátkosrsté, malé, chudé a staré psy potrebujú v mraze dodatočnú izoláciu. Správne zvolený kabát alebo overal im pomôže udržať teplo, najmä pri vetre a vlhkosti. Vrstvenie odevov je najefektívnejšie. Začneme s jemnou termo vrstvou, ktorá odvádza vlhkosť a udržuje teplo. Na ňu prichádza izolačný kabát a pri mokrom počasí doplníme o vodoodolnú vrchnú vrstvu. Aktívne zvyšujeme viditeľnosť. Reflexné prvky na oblečení, obojkoch alebo postrojoch spolu s LED svetlami zabezpečia, že nás v tme uvidia. Vyberáme postroj, ktorý pôjde pod kabát, s otvorom pre vodítko. To zabraňuje nepríjemnému krúteniu. V ľadových podmienkach sú ideálne protišmykové topánky.

Prvá pomoc pri páde do ľadovej vody

Oblečenie dopĺňa, ale nenahrádza zdravý rozum. Nie je určené do ľadovej vody. Ak váš pes spadne do ľadovej vody, zachovajte pokoj. Na tenký ľad nevstupujte. Zo stabilného brehu volajte na pomoc a siahnite po dlhom popruhu, doske alebo konári. Okamžite po vytiahnutí psa z vody nasleduje prvá pomoc. Odstráňte mokré oblečenie alebo postroj, psa opatrne osušte a obaľte do suchých deiek. Zohrevanie psa musí prebiehať postupne. Vhodné sú vlažné termofólie alebo termoflasky v uterákoch, ktoré položíte na psa. Sledovať musíte psie dýchanie a pulz. Pri zastavení dýchania alebo kolapse začnite so záchrannými akciami prispôsobenými hmotnosti psa. V tomto prípade volajte veterinára bez odkladu. Dbajte na dodržanie protokolov pri hypotermii. Alkohol či príliš horúce nápoje sú zakázané. Psovi, ak je pri vedomí, ponúknite malé množstvo vlažnej vody. Týmto prístupom sa minimalizuje riziko vážnych následkov.

Mýty o otužovaní psov

Veľa sa hovorí o mýtoch, napríklad že každý pes by mal byť otužilý a že kúpanie v zime je pre nich prirodzené. To však nie je pravda. Otužovanie má zmysel len pre zdravé psy, musí prebiehať postupne a nie počas silných mrazov. Otužovanie psi začína krátkymi pobytmi na vzduchu, udržiavaním suchej srsti a neustálym pohybom. Tvrdenie, že hustá srsť chráni psa v každej situácii, je tiež mýtus. Po zmáčaní hustá srsť stráca svoju izolačnú schopnosť a telo psa rýchlo chladne. Existujú skupiny psov, ktoré by mali otužovanie striktne obmedziť: šteniatka, staršie psy, jedince s chorobami srdca, problémami so štítnou žľazou, obličkami alebo tie s nízkou hmotnosťou. Ku každej zimnej aktivite by sme mali pristupovať s rozumom. Ponorenie do vody nie je pre psa zimná potreba a nevylučuje opatrnosť na ľade, správnu výživu a udržiavanie hydratácie. Ak máme pochybnosti, mali by sme vyhľadať radu veterinára. S ich pomocou vieme zostaviť individuálny plán, ktorý sa vyhne bežným chybám a mýtom o otužovaní.

#

tags: #miesta #kde #sú #veľké #plemená #psov