
Článok sa zaoberá definíciou nehnuteľnosti v kontexte slovenského práva, najmä v spojitosti s daňovými predpismi a účtovníctvom. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku s ohľadom na rôzne právne predpisy a metodické pokyny.
Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka veci delíme na hnuteľné a nehnuteľné. V zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú nehnuteľnosti pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
Pojem „nehnuteľnosť“ je ako legislatívna skratka nepriamo vymedzený v § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP). V zmysle tohto ustanovenia sa pod pojmom nehnuteľnosť zahŕňa nehnuteľnosť, byt, nebytový priestor alebo ich časti. Nehnuteľnosti tvoria súčasť hmotného majetku.
Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) pojem nehnuteľnosť osobitne nedefinuje. Pre účely zákona o DPH sú všetky nehnuteľnosti v súlade s § 8 ods. 1 písm. a) tovarom. Tovar definuje zákon ako hmotný majetok, ktorým sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ale aj voda, plyn, elektrina a pod. Dodaním tovaru je podľa § 8 ods. 1 písm. b) aj dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy. Časťou stavby sú priestory, ktoré sú jej súčasťou, napr. byty, nebytové priestory.
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z. a zákona č. 561/2004 Z. z. (ďalej ZoÚ) pojem nehnuteľnosť priamo nepoužíva, uvedený pojem obsahuje opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania“) v § 2 ods. 2, s odkazom na katastrálny zákon č. 162/1995 Z. z. Nehnuteľnosti sú zahrnuté v kategórii dlhodobého hmotného majetku v zmysle § 13 ods. 4 písm. a) ZoÚ.
Prečítajte si tiež: Legislatíva a služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť
Podľa § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.
Pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov - nemusia mať steny, ale musia mať strechu.
K inžinierskym stavbám patria napr. cesty, mosty, tunely, vodovody, kanalizácie a pod.
Zo zákona poznáme dve vymedzenia:
Bytové budovy sú stavby, v ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria:
Prečítajte si tiež: Vzor metodického pokynu k prenájmu
Bytový dom je podľa § 2 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Nebytové budovy sú stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Medzi nebytové budovy patria napr. hotely a iné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty, budovy pre administratívu, obchod a služby, kultúru a pod.
Podľa § 43b ods. 4 stavebného zákona byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie.
Pozemkom sa podľa § 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou určenou geometrickým určením.
Stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.
Prečítajte si tiež: GDPR pri prenájme: Metodický Pokyn
Cieľom metodického pokynu je zabezpečiť jednotný postup pri posúdení zdaniteľnosti príjmu z prenájmu plynúceho v súvislosti s prenájmom nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo k nehnuteľnosti a uplatnení výdavkov na tento príjem do daňových výdavkov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).
V súlade s § 6 ods. 3 ZDP príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v § 6 ods. 1 ZDP (príjmy z podnikania) a v § 5 ZDP (príjmy zo závislej činnosti), sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.
V súlade s § 121 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali a príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
V súlade s § 658 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Rovnako príjmom z prenájmu je napr. aj príjem z krátkodobého prenájmu bytu, ktorého právne vzťahy upravuje zákon č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu (ďalej len „zákon o krátkodobom nájme bytu“). V súlade s § 3 ods. 1 zákona o krátkodobom nájme bytu krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov prevádzkovanie garáží alebo odstavných plôch pre motorové vozidlá je živnosťou, ak sú splnené podmienky podľa § 4 ods. 1 živnostenského zákona alebo ak garáže, prípadne odstavné plochy slúžia na umiestnenie najmenej piatich vozidiel patriacich iným osobám než majiteľovi alebo nájomcovi nehnuteľnosti (§ 4 ods. 2 živnostenského zákona).
Oslobodenie príjmov z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP je upravené v § 9 ods. 1 písm. g) ZDP, v zmysle ktorého sú od dane z príjmov fyzickej osoby oslobodené príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP a § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.
Cieľom tohto metodického pokynu je zabezpečiť jednotnú aplikáciu § 10 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) pri zaraďovaní stavieb do predmetu dane zo stavieb.
Predmetom dane zo stavieb podľa zákona o miestnych daniach nie sú všetky stavby definované zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), ale iba tie stavby, ktoré vymedzuje § 10 ods. 2 zákona o miestnych daniach. Podľa uvedeného ustanovenia predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom alebo ukotvené pilótami, pričom na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že sa stavba prestala užívať.
Za podlažie stavby sa považuje podľa § 12 ods. 4 zákona o miestnych daniach časť vnútorného priestoru stavby vymedzená podlahou a stropom alebo strešnou konštrukciou.
Podľa § 10 ods. 4 zákona o miestnych daniach na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.
Zákon o miestnych daniach pri stavbách na bývanie zaviedol odkaz k poznámke pod čiarou na § 43b ods. 1 písm. a) a b) stavebného zákona. Zavedenie odkazu v poznámke pod čiarou k stavbám na bývanie znamená, že medzi stavby na bývanie je možné zaradiť iba bytové domy a rodinné domy za podmienky, že sa na bývanie využívajú.
Okrem stavieb na bývanie sa do tejto skupiny zaradia aj drobné stavby. Zákon o miestnych daniach zaviedol pri drobných stavbách odkaz k poznámke pod čiarou na § 139b stavebného zákona. Podľa ods. 7 uvedeného ustanovenia drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie.
Pôdohospodárska produkcia zahŕňa priemyselne nespracované výrobky poľnohospodárskej a lesníckej výroby, produkty chovu zvierat a rýb, rybolovu a poľovníctva, napr. skleníky.
Vodnými stavbami sú stavby, prípadne ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami.
Patria sem stavby, v ktorých vykonáva vlastnú administratívnu činnosť fyzická alebo právnická osoba zaoberajúca sa pôdohospodárstvom alebo vodným hospodárstvom.
Do tejto skupiny sa zaraďujú stavby chát a stavby na individuálnu rekreáciu. Ak chaty a stavby na individuálnu rekreáciu slúžia na tento účel, zaradia sa do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. c) zákona o miestnych daniach.
Garáže sa podľa Vyhlášky ŠÚ SR zaraďujú medzi garážové budovy. Podľa stavebného zákona je garáž nebytová budova. Vo všeobecnosti za garáž sa považuje samostatná miestnosť alebo stavba určená na úschovu, individuálnu kontrolu a drobnú údržbu motorových vozidiel.
Vo všeobecnosti sa za stavby hromadných garáží považujú stavby, ktoré majú viac ako tri parkovacie miesta, vo vnútri stavby sa nachádza vnútorná komunikácia, okolo ktorej sú umiestnené parkovacie miesta na celej ploche podlažia a stavba má spravidla spoločný vjazd pre všetky podlažia alebo samostatný vjazd pre každé podlažie.
Priemysel má niekoľko odvetví, a preto sa do tejto skupiny zaradia napr. stavby slúžiace energetike.
Do tejto skupiny sa zaraďujú stavby na ostatné podnikanie a zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a zárobkovou činnosťou (t. j. tie stavby, ktoré nie je možné zaradiť podľa § 10 ods. 1 písm. b) alebo písm. g) zákona o miestnych daniach), napr. stavby slúžiace veľkoobchodu a maloobchodu, stavby administratívy (tzv. administratívne budovy).
Pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty je potrebné v prvom rade určiť, kde je miesto dodania služby. Podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH je miestom dodania služby zdaniteľnej osobe miesto, kde je táto zdaniteľná osoba usadená.
Miesto dodania „služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť“ sa určí podľa osobitného pravidla (výnimky) uvedeného v § 16 ods. 1 zákona o DPH. Služba sa zdaní v krajine, v ktorej sa predmetná nehnuteľnosť fyzicky nachádza a podľa miestnych pravidiel platných v danej krajine, a to bez ohľadu na postavenie partnerov (zdaniteľná − nezdaniteľná osoba). Stavebné práce možno vo väčšine prípadov považovať za služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť.
S cieľom poskytnúť jednotnú definíciu uplatniteľnú vo všetkých členských štátoch zákonodarca EÚ v článku 13b vykonávacieho nariadenia vymedzil pojem „nehnuteľný majetok“.
V článku 13b vykonávacieho nariadenia sú uvedené štyri kategórie tovarov, ktoré sa na účely uplatňovania smernice o DPH považujú za nehnuteľný majetok.
K službám súvisiacim s nehnuteľným majetkom podľa článku 47 smernice o DPH (§16 ods.1 zákona o DPH) patria len tie služby, ktoré s daným majetkom dostatočne priamo súvisia.
Podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH je oslobodené od dane dodanie stavby alebo časti stavby vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch odo dňa:
Dodanie pozemku je oslobodené od dane s jedinou výnimkou, a to výnimkou stavebného pozemku. Dodanie stavebného pozemku sa zdaňuje.
Nájom nehnuteľnosti alebo jej časti je podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH oslobodený od dane s výnimkou nájmu v ubytovacích zariadeniach (ubytovacie služby).
Nehnuteľnosti obstarané kúpou sa v účtovníctve oceňujú obstarávacou cenou. Podľa § 25 ZoÚ sa obstarávacou cenou rozumie cena, za ktorú sa majetok obstaral, a náklady súvisiace s jeho obstaraním.
Uvedením do užívania sa na účely účtovania rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných na jeho užívanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov, napr. stavebného zákona, zákona o ochrane pred požiarmi a iné.
tags: #metodicky #pokyn #nehnutelnost #definicia