Mimoriadny príspevok do fondu opráv zdaňovanie

Tento článok sa zaoberá zdaňovaním mimoriadnych príspevkov do fondu opráv, pričom zohľadňuje slovenské právne predpisy a ich interpretáciu. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, a to od základných definícií až po špecifické prípady a výnimky.

Zdaňovanie príjmov spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov

Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, zriadené podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, sa stáva platiteľom dane vtedy, ak na ním zriadený účet fondu prevádzky, údržby a opráv plynú príjmy vymedzené v § 43 ods. 3 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“). Ide najmä o príjmy z prenájmu spoločných nebytových priestorov, zo sankcií súvisiacich s použitím tohto fondu a z predaja spoločných nebytových priestorov.

Príklady zdaňovania príjmov spoločenstva

V roku 2013 prenajali vlastníci bytov a nebytových priestorov nebytový priestor fyzickej osobe, ktorá v ňom prevádzkuje krajčírstvo. Mesačné platby od nájomcu za prenájom nebytového priestoru plynuli priamo na bankový účet fondu prevádzky, údržby a opráv spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov vždy k 25. dňu v kalendárnom mesiaci.

V takomto prípade spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako platiteľ dane odvedie daň vo výške 19 % z úhrnu všetkých príjmov z nájomného za nebytový priestor, ktoré boli pripísané na účet fondu prevádzky, údržby a opráv za obdobie od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2013, svojmu miestne príslušnému daňovému úradu v lehote najneskôr do 15. 1. 2014 a súčasne podľa § 43 ods. 11 ZDP predloží správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane.

Daň vyberaná zrážkou

Vyberanie dane zrážkou je osobitný spôsob vyberania dane z príjmov, pri ktorom za daňovníka vyberá daň platiteľ dane. Daň vyberaná zrážkou je upravená v § 43 ZDP.

Prečítajte si tiež: Definícia a Aspekty Príspevku

Princípy vyberania zrážkovej dane

Systém vyberania zrážkovej dane podľa ustanovenia § 43 ZDP je s účinnosťou od 1. 1. 2011 založený na princípe, podľa ktorého takto vybraná daň je v zásade považovaná za daňovú povinnosť splnenú. Len vo výnimočných prípadoch, taxatívne uvedených v § 43 ods. 6 ZDP, je možné daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok na daň.

Daňovníci s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidenti SR) môžu považovať zrazenú daň za preddavok len pri príjme, ktorý dosiahli z vyplatenia (vrátenia) podielových listov. Daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenti SR) môžu zrazenú daň uplatniť ako preddavok na daň okrem príjmu dosiahnutého z vyplatenia (vrátenia) podielového listu aj napr. z príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 1, 2 a 4 ZDP.

Platiteľom dane je spravidla osoba, ktorá zdaniteľný príjem vypláca.

Základ dane a sadzba dane

V zásade platí, že základom dane pre daň vyberanú zrážkou je hrubý príjem neznížený o výdavky (§ 43 ods. 5 ZDP). Existujú však výnimky uvedené v § 43 ods. 4 ZDP, napr.:

• pri autorských honorároch je základom dane príjem znížený o zrazený príspevok podľa § 1 zákona č. 13/1993 Z. z.
• pri výnosoch z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok, ktoré plynú do 30. 6. 2013,
• pri výnosoch (príjmoch) z dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods.3 písm.i) ZDP] a výnosoch (príjmoch) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods.3 písm.l) ZDP] plynúcich od 1. 7. 2013.

Daň vyberaná zrážkou sa vypočíta zo základu dane, pričom sa použije sadza dane podľa § 43 ods.1 ZDP vo výške 19 %. Základ dane a daň sa podľa § 47 ods. 2 ZDP zaokrúhľujú na eurocenty nadol.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o doplatku

Povinnosti platiteľa dane

Podľa § 43 ods. 10 ZDP je platiteľ dane povinný vykonať zrážku dane v momente, kedy príjem vypláca, poukazuje alebo pripisuje v prospech daňovníka. Ide teda o moment, keď platiteľ príjmu uhrádza svoj záväzok, napr. formou hotovostnej úhrady, bezhotovostnej úhrady prostredníctvom bankového účtu, formou započítania záväzku platiteľa dane s pohľadávkou voči prijímateľovi príjmu, formou pripísania úroku na účet a pod.

Platiteľ dane je povinný podľa § 43 ods. 11 ZDP zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac (s výnimkou prípadu, ak správca dane na žiadosť platiteľa určil iný postup). Platiteľ dane je súčasne povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane. ZDP neustanovuje formu tohto oznámenia.

Okrem povinnosti vyberať daň za daňovníka má platiteľ dane aj registračnú povinnosť. V súlade s § 49a ods. 3 ZDP vzniká fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá sa stane platiteľom dane, registračná povinnosť alebo oznamovacia povinnosť v závislosti od toho, či už je registrovaná podľa § 49a ods. 1 alebo 2 ZDP. Ak táto osoba je už registrovaná, je povinná, na účel vykonania zmien v registrácii, oznámiť miestne príslušnému správcovi dane, že sa stala platiteľom dane.

Pochybnosti o správnosti zrazenej dane

S účinnosťou od 1. januára 2012 bol do ZDP doplnený § 43a, podľa ktorého postupuje daňovník, ak má pochybnosti o správnosti zrazenej dane platiteľom dane. V súlade s týmto ustanovením môže do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa, keď k zrážke dane došlo, požiadať platiteľa dane o vysvetlenie a preukázať svoje pochybnosti. Platiteľ dane je povinný v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti daňovníkovi písomne odpovedať a prípadnú chybu v tejto lehote aj opraviť.

V prípade nesplnenia tejto povinnosti alebo nesúhlasu daňovníka s postupom platiteľa dane po doručení písomného vysvetlenia (§ 43a ods. 2 ZDP), môže daňovník podať v zákonom určených lehotách na platiteľa dane sťažnosť správcovi dane. O sťažnosti rozhoduje na základe § 43a ods. 3 ZDP správca dane miestne príslušný platiteľovi dane, ktorý sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu alebo vyhovie čiastočne a platiteľovi dane uloží povinnosť vykonať nápravu v určenej lehote, alebo sťažnosť zamietne.

Prečítajte si tiež: Dovolanie ako nástroj nápravy

Nedoplatok alebo preplatok platiteľa dane

Ak platiteľovi dane vznikla zo ZDP povinnosť zraziť daň, ale platiteľ ju zrazil v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ako vyplýva zo ZDP, vzniknutý rozdiel je nedoplatkom, resp. preplatkom platiteľa dane, ktorý sa vysporiada prostredníctvom platiteľa dane. V prípade preplatku môže platiteľ dane požiadať o jeho vrátenie svojho miestne príslušného správcu dane, ktorý pri vrátení preplatku postupuje podľa § 79 daňového poriadku.

Vrátenie dane daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou

V osobitných prípadoch vymedzených v Článku 4 usmernenia MF SR č. 5005/2000-7 uverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 8/2000 (príjmy charakteru dividend, úrokov, licenčných poplatkov) môže daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý je rezidentom štátu, s ktorým má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, požiadať o vrátenie dane, resp. o zníženie dane vyberanej zrážkou.

Vplyv dane vyberanej zrážkou na základ dane daňovníka

V súlade s § 4 ods. 7 a § 17 ods. 3 písm. a) ZDP sa do základu dane nezahŕňa príjem, pri ktorom je vybraním dane zrážkou daňová povinnosť splnená. Podľa § 43 ods. 6 ZDP sa daňová povinnosť daňovníka z príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Ak daňovník podáva daňové priznanie, do základu dane nezahrnie tento príjem a v daňovom priznaní neuvádza ani daň vybranú zrážkou.

Výnimkou sú taxatívne určené príjmy v § 43 ods. 6 písm. a) až d) ZDP [od 1.7.2013 v § 43 ods.6 písm.a) až c) ZDP], pri ktorých je možné daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok na daň. Ak sa daňovník pri týchto príjmoch rozhodne daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok na daň, musí podľa § 43 ods. 7 ZDP podať daňové priznanie, v ktorom do zdaniteľných príjmov zahrnie aj príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, pričom zrazený preddavok odpočíta od dane vypočítanej v daňovom priznaní. Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, zahrnie do základu dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane (§ 43 ods. 8 ZDP). Ide o:

• z príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 1, 2 a 4 ZDP, t. j. napr. z odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu.
• z výnosov z dlhopisov plynúcich do 30.6.2013 daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) ZDP.
• z príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 1, 2 a 4 ZDP, t. j.

Ak tieto príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a pri ktorých možno považovať vybranú daň za preddavok, plynú manželom z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) môžu si odpočítať časť dane v rovnakom pomere, v akom sa podľa § 4 ods. 8 ZDP zdaňujú tieto príjmy.

Daňovník, ktorý sa rozhodne v súlade s § 43 ods. 7 ZDP považovať zrazenú daň za preddavok, priloží k daňovému priznaniu kópiu potvrdenia o príjme a zrazenej dani, ak povinnosť predloženia tejto prílohy vyplýva z príslušného tlačiva daňového priznania.

Zdaňovanie príjmov nerezidentov

Zdaniteľným príjmom daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) na území SR je podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 2 ZDP aj odplata za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu.

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia

Ak je SR v daňových vzťahoch k inému štátu viazaná zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, platiteľ dane musí pri zdanení predmetného príjmu vychádzať aj z príslušných ustanovení tejto zmluvy.

Príklad: SR je v daňových vzťahoch k ČR viazaná zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia o zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003). Ak predmetný príjem je kultúrnym licenčným poplatkom a spadá do rámca článku 12 citovanej zmluvy, podľa ktorého je zdaniteľný len v štáte rezidencie prijímateľa príjmu, t. j. v ČR, SR nemá právo na zdanenie príjmov z kultúrnych licenčných poplatkov, ktoré plynú rezidentom ČR za poskytnutie autorského práva k filmu, preto slovenský rezident nezrazí z vyplácaného príjmu daň vyberanú zrážkou.

Ďalší príklad: Daňovník - rezident SRN mal slovenskou bankou pripísané úroky z účtu. Banka zrazila z úrokov daň, nakoľko do termínu ich pripísania jej daňovník nepredložil potvrdenie o daňovej rezidencii v SRN. Keďže v súlade s článkom 11 Zmluvy medzi ČSSR a Spolkovou republikou Nemecka o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 18/1984) úroky sa zdaňujú len v štáte daňovníka, banka postupovala nesprávne. V predmetnom prípade daňovník môže požiadať o vrátenie dane zrazenej v rozpore so zmluvou platiteľa dane, ktorý zrážku dane vykonal, alebo Daňový úrad Bratislava. K žiadosti o vrátenie dane zrazenej v rozpore so zmluvou daňový rezident SRN priloží doklady preukazujúce miesto jeho rezidencie v čase poberania úrokového príjmu a prípadne ďalšie relevantné dokumenty preukazujúce nárok na oslobodenie úrokového príjmu od dane podľa zmluvy (napr. potvrdenie správcu dane).

Daň z finančných transakcií

Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií zavádza nové povinnosti pre daňovníkov, vrátane fyzických osôb podnikateľov a právnických osôb.

Kto je daňovníkom?

Daňovníkom dane z finančných transakcií je fyzická osoba - podnikateľ, ktorá je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie a ktorá má sídlo alebo miesto podnikania v tuzemsku, má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v tuzemsku alebo vykonáva činnosť v tuzemsku.

Podľa Obchodného zákonníka sa za podnikateľa považuje osoba zapísaná v Obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia, fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu.

Transakčný účet

Daňovník, ktorý je fyzickou osobou a nemá zriadený platobný účet, na ktorom vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním, je povinný zriadiť si transakčný účet podľa § 2 písm. c) druhého bodu zákona do 31. marca 2024.

Špecifické prípady daňovníkov

• Športový odborník: Športový odborník, ktorý vykonáva svoju činnosť ako podnikanie v súlade so zákonom č. 440/2015 Z.z. o športe sa považuje za daňovníka dane z finančných transakcií. Oprávnenie vykonávať činnosť športového odborníka vzniká dňom vydania oprávnenia na podnikanie.
• Osobný asistent: Ak daňovník vykonáva činnosť osobnej asistencie, daň z finančných transakcií sa na neho nevzťahuje, nakoľko z titulu vykonávania činnosti osobnej asistencie nie je podnikateľom.
• Finančný sprostredkovateľ: Subjekty, ktoré podnikajú na základe iného ako živnostenského oprávnenia sa považujú za daňovníkov na účely zákona o dani z finančných transakcií. Nakoľko finančné sprostredkovanie vykonávané podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve nie je živnosťou, finančný sprostredkovateľ je daňovníkom.
• Znalec, prekladateľ a tlmočník: Finančné transakcie znalcov, prekladateľov a tlmočníkov súvisiace s výkonom činností podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, prekladateľov a tlmočníkoch nie sú predmetom dane z finančných transakcií, nakoľko tieto činnosti nemajú charakter podnikania, ak sú vykonávané pre súd, iný orgán verejnej moci, fyzickú osobu alebo právnickú osobu ako subjekty zapísané v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti SR.
• Notár: Na základe uvedeného notár, ktorý má príjem z činností, ktoré sú zlučiteľné s notárskou činnosťou, je daňovníkom dane z finančných transakcií.

Príklady daňovníkov a platiteľov dane z finančných transakcií

• Právnická osoba so sídlom v SR: Právnická osoba so sídlom v SR je daňovníkom z dôvodu, že sa stála prevádzkareň, ktorá nemá právnu subjektivitu, považuje za súčasť právnickej osoby, ktorá je daňovníkom. Dani podliehajú všetky finančné transakcie daňovníka, vrátane tých, ktoré sú vykonané na účtoch v súvislosti s činnosťou stálej prevádzkarne.
• Právnická osoba so sídlom v zahraničí: Zahraničná osoba je platiteľom dane v rozsahu platobných operácií súvisiacich s výkonom činnosti v SR. Predpokladáme, že ak tu má zamestnancov, tak vykonáva činnosť aj v tuzemsku a teda v rámci tejto činnosti dochádza aj k finančným transakciám - napr. k výplate miezd zamestnancom, ktoré sú predmetom DFT.
• Verejná výskumná inštitúcia: Z vyššie uvedených dôvodov sú verejné výskumné inštitúcie a jednotlivé ústavy SAV ako organizácie SAV na účely zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií považované za daňovníkov.

Osobitné prípady

• Nákup výrobných liniek v SR zahraničnou firmou: Za predpokladu, že zahraničná entita na území SR nevykonáva podnikateľskú činnosť, zahraničná entita nie je daňovníkom dani z finančných transakcií, pretože nespĺňa ani jednu z podmienok podľa § 3 ods. 1 zákona. SK dcérska spoločnosť entity sa považuje za daňovníka podľa § 3 ods. 1 zákona a finančné transakcie, pri ktorých dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka sú predmetom dane z finančných transakcií podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona. SK dcérska spoločnosť je samostatnou právnickou osobou s vlastnou právnou subjektivitou.

tags: #mimoriadny #príspevok #do #fondu #opráv #zdaňovanie