Dovolanie ako Mimoriadny Opravný Prostriedok v Slovenskom Právnom Systéme

Dovolanie predstavuje významný mimoriadny opravný prostriedok v slovenskom právnom systéme. Je to nástroj, ktorý umožňuje prehodnotiť právoplatné rozhodnutia súdov, avšak len za splnenia prísnych podmienok a z dôvodov taxatívne vymedzených zákonom. Tento článok sa zameriava na podrobnú analýzu dovolania, jeho podmienok, prípustnosti, dôvodov a konania pred dovolacím súdom, ako aj na jeho vývoj v kontexte s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Úvod do Dovolania

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, pomocou ktorého je možné napadnúť rozhodnutia súdov, ktoré už nadobudli právoplatnosť. Smeruje k náprave zásadných právnych nedostatkov rozhodnutí a postupov, ktoré ich vydaniu predchádzali. Prípustnosť dovolania je obmedzená na presne vymedzený okruh osôb a zákonných dôvodov. Dovolacím súdom je Najvyšší súd Slovenskej republiky, pred ktorým sa povinne vyžaduje právne zastúpenie advokátom.

Historický Kontext Dovolania

Dovolanie má dlhú tradíciu v slovenskom civilnom procese. Už Uhorský civilný súdny poriadok zák. čl. I/1911 upravoval dovolanie ako riadny opravný prostriedok spolu s odvolaním. Po prijatí zákona o zľudovení súdnictva č. 319/1948 Zb. sa dovolanie transformovalo na riadny opravný prostriedok v dvojstupňovom systéme súdnictva. Zákonom č. 519/1991 Zb. bola sťažnosť pre porušenie zákona nahradená inštitútom dovolania. Novela OSP zákonom č. 384/2008 Z. z. priniesla zmenu v ponímaní dovolania, keď umožnila dovolaciemu súdu zmeniť pôvodné rozhodnutie odvolacieho súdu.

Podmienky Podania Dovolania

Dovolanie je možné podať len z taxatívne určených dôvodov v § 371 Trestného poriadku (TP). Dovolacím súdom je Najvyšší súd SR a v konaní pred ním sa vyžaduje povinné zastúpenie obvineného obhajcom. Obvinený a osoby, ktoré v jeho prospech podávajú dovolanie, môžu tak urobiť iba prostredníctvom obhajcu. Skutočnosť, že obvinený bol vyhlásený za mŕtveho alebo zomrel, nie je prekážkou dovolacieho konania, ak sa dovolanie podáva v jeho prospech.

Dovolanie sa podáva výhradne proti výrokom právoplatného rozhodnutia, nie proti jeho odôvodneniu. Z dovolania musí byť zrejmé, aké výroky sa ním napádajú a aké chyby sa rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, vytýkajú. V dovolaní musí byť uvedený aj konkrétny dôvod dovolania - jeden z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 TP.

Prečítajte si tiež: Definícia a Aspekty Príspevku

Dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni. Jeho podanie je však podmienené tým, že oprávnené osoby (s výnimkou ministra spravodlivosti) využili právo na podanie odvolania a o tomto sa už právoplatne rozhodlo.

Osoby Oprávnené na Podanie Dovolania

Obvinený a osoby, ktoré môžu podať dovolanie v jeho prospech (podľa § 369 ods. 5 TP), môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Osoba, ktorá podala dovolanie, ho môže výslovným prejavom vziať späť až kým sa dovolací súd neodoberie na záverečnú poradu. Dovolanie podané inou osobou v prospech obvineného a s jeho súhlasom môže vziať späť táto osoba len s jeho súhlasom (písomným). Ak bolo dovolanie podané proti vôli obvineného inou osobou, obvineného súhlas na späťvzatie netreba. Ak bolo dovolanie vzaté späť, predseda senátu odvolacieho súdu uznesením vezme túto skutočnosť na vedomie.

Postup po Podaní Dovolania

Dovolanie sa podáva na súde, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni, a tento je povinný ho prijať. Ak dovolanie podáva minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor, prvostupňový súd musí všetkým oprávneným osobám doručiť rovnopis dovolania a tiež ich vyzve, aby si v určenej lehote zvolili obhajcu.

Súd ihneď po prijatí dovolania od obvineného alebo od osôb, ktoré podávajú v jeho prospech dovolanie podľa § 369 ods. 5 TP, poučí obvineného alebo osoby podávajúce v jeho prospech dovolanie (podľa § 369 ods. 5 TP), ak podali dovolanie inak ako prostredníctvom obhajcu, o tom, že dovolanie môžu podať len prostredníctvom obhajcu a určí im primeranú lehotu na nápravu tohto pochybenia. Ak tieto osoby v uvedenej lehote uviedli a preukázali, že nemajú dostatok prostriedkov na to, aby hradili trovy obhajoby, súd im ustanoví obhajcu.

Predseda senátu doručí rovnopis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, a upozorní ich na to, že sa môžu k dovolaniu vyjadriť, pričom na to určí primeranú lehotu (nie dlhšiu ako 30 dní). Len čo uplynie lehota určená na vyjadrenie sa k dovolaniu všetkým stranám, predloží predseda senátu spisy dovolaciemu súdu.

Prečítajte si tiež: Fond opráv a zdaňovanie

Ak by dovolací súd po predložení dovolania zistil, že dovolateľ nemá obhajcu, hoci ho v konaní pred Najvyšším súdom SR mať musí, potom dovolateľa poučí o tejto povinnosti a určí mu primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku. Ak nie je podanie úplné alebo ak vykazuje iné nedostatky, potom predseda vyzve osobu oprávnenú na podanie dovolania alebo obhajcu obvineného, aby tieto nedostatky odstránili.

Konanie pred Dovolacím Súdom

Ak je na účely rozhodnutia o dovolaní potrebné objasniť nejakú okolnosť, vykoná dovolací súd potrebné vyšetrovanie prostredníctvom predsedu senátu alebo ním určeného člena senátu. Na jeho žiadosť to môže byť aj iný orgán činný v trestnom konaní. Pre takéto vyšetrovanie platia ustanovenia šiestej hlavy prvej časti Trestného poriadku (dokazovanie).

Predseda senátu dovolacieho súdu nariadi neverejné zasadnutie, na ktorom on alebo poverený člen predkladá správu o stave veci. Na verejnom zasadnutí súd preskúma zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, a správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo vydaniu tohto rozhodnutia. Pri preskúmavacej činnosti je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v návrhu priamo uvedené.

Ak bol zistený niektorý z dôvodov dovolania, dovolací súd rozsudkom vysloví porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera. Súčasne s týmto zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Po tom, čo sa zrušilo napadnuté rozhodnutie alebo niektorá jeho časť, dovolací súd prikáže tomu súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vo veci znovu v potrebnom rozsahu konal a rozhodol. V prípade, ak dovolací súd vracia vec súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie, tiež môže nariadiť, aby sa vec na tomto súde prejednala a aby rozhodol iný sudca. Ak by na to boli dôležité dôvody, môže tiež nariadiť, aby vo veci znovu konal a rozhodol iný súd, no vždy toho istého stupňa a druhu. Pre súd, ktorému sa vec vracia, je právny názor dovolacieho súdu záväzný.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o doplatku

Dovolanie v Civilnom Konaní

V civilnom konaní je dovolanie upravené v Civilnom sporovom poriadku (CSP). Dovolanie nie je ďalším odvolaním, ale mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý sa podáva len vo výnimočných prípadoch. Na jeho podanie je potrebné splniť veľmi prísne kritériá a namietať je možné len obmedzený okruh skutočností, či dôvodov.

Kto Môže Podať Dovolanie?

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo, a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, s výnimkou prípadov, keď je dovolateľom fyzická osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Lehota na Podanie Dovolania

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je však podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Náležitosti Dovolania

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie:

• proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
• v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
• z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody),
• čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolací dôvod sa musí vymedziť tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva vada rozhodnutia (§ 420 CSP), resp. uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 421 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Prípustnosť Dovolania v Civilnom Konaní

Dovolanie je prípustné len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a len ak to zákon pripúšťa. V právnej teórii sa rozlišujú v podstate 2 okruhy prípustnosti dovolania: dovolanie pre tzv. vady zmätočnosti (§ 420 CSP) a dovolanie pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 421 CSP).

Dovolanie pre Vady Zmätočnosti (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak:

• sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
• ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
• strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
• v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
• rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
• súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie pre Nesprávne Právne Posúdenie Veci (§ 421 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:

• pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
• ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo
• je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 však nie je prípustné, ak:

• napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy (na príslušenstvo sa neprihliada),
• napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy (na príslušenstvo sa neprihliada),
• je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Dovolanie tiež nie je prípustné len proti dôvodom rozhodnutia. Dovolanie je vo všeobecnosti prípustné len z právnych dôvodov a nie z dôvodov skutkových. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom, ktorý zistili súdy prvej a druhej inštancie a nemá právo ho dopĺňať, či meniť. Dovolací súd skúma rozhodnutie len po právnej stránke.

Dovolacie Dôvody v Civilnom Konaní

Zákon rozlišuje 2 okruhy dovolacích dôvodov, ktoré nadväzujú na dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 a 421 CSP.

Dovolací Dôvod podľa § 431 CSP - Vady Zmätočnosti

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolací Dôvod podľa § 432 CSP - Nesprávne Právne Posúdenie Veci

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Rozdiel Medzi Dovolacími Dôvodmi a Dôvodmi Prípustnosti Dovolania

Dovolacie dôvody si nemožno zamieňať z dôvodmi prípustnosti dovolania, i keď na seba nadväzujú. Prípustnosť dovolania (§ 420 a § 421 CSP) určuje dovolací súd a nie je viazaný tým, aký dôvod prípustnosti dovolania uvedie dovolateľ. Dovolací súd je viazaný len tým, ako vymedzí dovolateľ dovolací dôvod (§ 431 alebo § 432 CSP), teda vadu zmätočnosti, alebo nesprávne právne posúdenie veci.

Kumulácia Dovolacích Dôvodov

Kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420 C. s. p. a § 421 C. s. p. je prípustná. Rovnako je možná aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Rozhodnutie o Dovolaní v Civilnom Konaní

O dovolaní rozhoduje dovolací súd, teda Najvyšší súd Slovenskej republiky. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi, ale nie je viazaný dovolacím návrhom. Rovnako je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolací súd rozhodne o dovolaní spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné. Dovolací súd môže o dovolaní rozhodnúť tak, že dovolanie odmietne, zamietne, alebo mu vyhovie.

Odmietnutie Dovolania

Dovolací súd odmietne dovolanie, ak:

• bolo podané oneskorene,
• bolo podané neoprávnenou osobou,
• smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
• nemá náležitosti podľa § 428,
• neboli splnené podmienky podľa § 429, alebo
• nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.

Ak dovolací súd dovolanie neodmietne, tak ho vecne prejedná a buď mu vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie, alebo dovolanie zamietne (ak nie je dôvodné).

Vyhovenie Dovolaniu

Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd mu vyhovie tak, že napadnuté rozhodnutie zruší. Dovolací súd zruší aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, len ak nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací súd môže zmeniť napadnuté rozhodnutie, ak je dovolanie dôvodné a mal za to, že sám môže rozhodnúť vo veci.

Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

Dosiahnutie kladného rozhodnutia v podobe zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu, či súdu prvej inštancie je veľmi náročné. Najvyšší súd posudzuje dovolania veľmi prísne a vyhovie skôr dovolaniam, ktoré riešia skutočnosti zásadné pre právnu prax a jej vývoj (pokiaľ nejde o vady zmätočnosti). Dovolaním tak možno riešiť len skutočne veľmi vážne pochybenia.

Mimoriadne Dovolanie

Podľa aktuálneho znenia ustanovenia § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), generálny prokurátor môže podať mimoriadne dovolanie, ak právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon. Právna teória ako aj súdna prax považujú mimoriadne dovolanie za výnimku z pravidla stability súdneho rozhodnutia. Mimoriadne dovolanie prešlo na návrh Najvyššieho súdu SR v roku 2000 testom ústavnosti.

Podmienky pre Podanie Mimoriadneho Dovolania

Ochrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne, t.j. vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha podania mimoriadneho dovolania neúspešne využila všetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov (s výnimkou dovolania - § 243f ods. 2 písm. c) OSP) alebo takéto právne prostriedky nemala k dispozícii. Rozhodnutia, ktoré možno napadnúť mimoriadnym dovolaním sú určené komplementárne k rozhodnutiam, ktoré možno napadnúť dovolaním. Tento záver je potvrdený tým, že ak účastník konania mohol podať dovolanie a neurobil tento procesný úkon, nemá už žiadnu možnosť dosiahnuť podnetom podanie mimoriadneho dovolania (nevyčerpal všetky právne prostriedky nápravy).

Vývoj a Judikatúra Mimoriadneho Dovolania

Prelomom v rámci prípustnosti mimoriadneho dovolania boli rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 09.06.2015 vo veciach DRAFT-OVA, a.s. proti SR, PSMA, spol. s r.o. proti SR a COMPCAR, s.r.o. proti SR. Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že neboli dané okolnosti odôvodňujúce zásah do právoplatného a vykonateľného rozsudku v prospech sťažovateľov a tento zásah bol v rozpore s princípom právnej istoty a rovnosti zbraní v súdnom konaní.

Z mimoriadneho dovolania ako z prostriedku nápravy vecnej nesprávnosti, resp. nespravodlivosti rozhodnutí, sa tak razom stalo obsolétne ustanovenie. Občiansky súdny poriadok podanie mimoriadneho dovolania síce naďalej pripúšťa bez podmienky vyčerpania všetkých riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, rovnako je stále možné podávať podnety generálnemu prokurátorovi SR, avšak mimoriadne dovolanie s odvolaním sa na stanovisko pléna Ústavného súdu PLz. ÚS 3/2015, resp. na zmenu rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, generálny prokurátor SR nepodá.

Množstvo rozhodnutí sa tak dostalo mimo možnosť preskúmania jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov. Podľa zákona je dovolanie možné podať do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Vzhľadom na dĺžku konania na Najvyššom súde SR, ktorá je podľa vlastnej skúsenosti okolo 15 mesiacov, je možnosť podať mimoriadne dovolanie po rozhodnutí o dovolaní, len hypotetická a objektívne nemožná.

Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý napriek prvotným informáciám o zrušení inštitútu mimoriadneho dovolania, tento mimoriadny opravný prostriedok upravuje. Mimoriadne dovolanie však ani v novej procesnej úprave neobsahuje explicitné stanovenie podmienok pre využitie tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Ani z novej právnej úpravy teda nevyplýva podmienka vyčerpania riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov pred podaním mimoriadneho dovolania.

tags: #mimoriadny #opravny #prostriedok #dovolanie #podmienky