
Pri posudzovaní nároku občana na dôchodok a výšky jeho dôchodku zohráva kľúčovú úlohu otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia, bežne označovanej ako „odpracované roky“, započítava aj doba štúdia. Tento článok sa zameriava na podmienky započítania rokov do dôchodku, s dôrazom na minimálny ročný príjem a obdobie štúdia.
Do 31. decembra 2003 sa podľa vtedajších platných predpisov, konkrétne zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a súvisiacich predpisov, doba štúdia započítavala pri výpočte dôchodku ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vypočítaný dôchodok podľa vtedy platných pravidiel.
Od 1. januára 2004 vstúpil do platnosti zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento zákon priniesol zmeny aj v posudzovaní doby štúdia pre účely dôchodkového poistenia. Podľa § 66 ods. sa do obdobia dôchodkového poistenia započítava obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát. Štát platí poistné napríklad za osoby, ktoré sa starajú o deti do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok, a tiež za dobu poistenia v zmluvných štátoch od roku.
Po roku 2004 už doba štúdia nie je automaticky považovaná za obdobie povinného dôchodkového poistenia. Študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a ani SZČO, preto sa mu doba štúdia automaticky nezapočítava.
Napríklad, ak sa pani Alica narodila v roku 1983 a v rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole, započíta sa jej len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o zvýšení minimálneho dôchodku
Započítanie štúdia na strednej škole je zložitejšie a závisí od toho, ako bola v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a následne študoval na strednej škole, posudzovaná povinná školská dochádzka. Povinná školská dochádzka bola v minulosti rôzna - 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná. Dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná.
V období od školského roka 1961/1962 až do konca školského roka 1977/1978 bol účinný zákon č. 186/1960 Zb., ktorý stanovoval povinnú školskú dochádzku jednotne na deväť rokov. Výnimkou sú tí, ktorí nastúpili do 1. ročníka v roku 1960/1961.
Od školského roka 1978/1979 až do konca školského roka 1983/1984 bol účinný zákon č. 63/1978 Zb. V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi a základné deväťročné školy zanikli 30. júna 1984. V závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval, Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia.
Od školského roka 1984/1985 až do konca školského roka 2007/2008 bol účinný zákon č. 29/1984 Zb., ktorý stanovoval povinnú školskú dochádzku na desať rokov. V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky. Po novelizácii zákona č. 29/1984 Zb. od školského roku 1990/1991 bola táto možnosť zrušená.
Občania narodení v období po 31. auguste 1982 už končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, a preto nemusia preukazovať dátum jej skončenia.
Prečítajte si tiež: Dopady návrhu SNS na minimálny dôchodok
Pre plnohodnotné započítanie jedného roka do dôchodku je potrebné dosiahnuť určitý minimálny ročný príjem. Táto hranica sa každoročne mení a je odvodená od priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky.
Minimálny ročný príjem sa vypočíta ako násobok 12-násobku určitého percenta priemernej mesačnej mzdy. Toto percento sa mení a je stanovené zákonom.
Ak by bola priemerná mesačná mzda v danom roku 1 200 EUR a zákon by stanovoval, že pre započítanie jedného roka je potrebné dosiahnuť príjem vo výške 40% z 12-násobku priemernej mzdy, tak by minimálny ročný príjem bol:
0,40 * (12 * 1 200 EUR) = 5 760 EUR
Pre započítanie jedného roka do dôchodku by teda bolo potrebné dosiahnuť minimálny ročný príjem 5 760 EUR. Ak by niekto zarobil napríklad len 2 880 EUR, započítala by sa mu len polovica roka.
Prečítajte si tiež: 3. Pilier a Príspevky Zamestnávateľa
Nedosiahnutie minimálneho ročného príjmu má priamy vplyv na výšku budúceho dôchodku. Ak sa do doby dôchodkového poistenia započíta menej rokov, znižuje sa aj výška dôchodku. Taktiež to môže ovplyvniť splnenie podmienky minimálneho počtu odpracovaných rokov pre nárok na dôchodok.
Ak občan nedosiahne potrebný počet odpracovaných rokov alebo minimálny ročný príjem, existujú určité možnosti, ako si môže chýbajúce obdobia doplniť: