
Tento článok sa zaoberá problematikou aktívnej legitimácie Ministerstva vnútra, podmienkami, ktoré ju upravujú a súvisiacimi právnymi aspektmi.
Aktívna procesná legitimácia je právna podmienka, ktorá oprávňuje subjekt na podanie žaloby. V zmysle § 250 ods. 2 O.s.p. zahŕňa dva kumulatívne predpoklady: postavenie účastníka správneho konania a súčasné ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Súd v každej konkrétnej veci posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve.
Podľa § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je aktívne legitimovanou na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia.
V právnej veci, v ktorej ako účastník konania na strane žalobcu bola označená advokátska kancelária, súd postupuje podľa § 104 ods. 1, veta prvá O.s.p.
Ak osoba, ktorá podala žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, nebola účastníkom správneho konania a napadnutým rozhodnutím nebola ukrátená na svojich právach, nie je osobou procesné legitimovanou na podanie žaloby. Skutočnosť, že žalobu podala neoprávnená osoba, je dôvodom na zastavenie konania súdom podľa § 250d ods.
Prečítajte si tiež: Slovenský dôchodkový systém
Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti je niekto iný.
Konanie o porušení zmlúv (článok 258 ZFEÚ) je iniciované, ak členský štát nesplní povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Konanie sa môže týkať tak porušenia primárneho (zmluvy), ako aj sekundárneho práva EÚ.
Predsúdna fáza konania podľa článku 258 ZFEÚ zahŕňa:
Konanie sa môže ukončiť, ak členský štát odstráni porušenie zmlúv alebo EK akceptuje argumenty členského štátu. Ak členský štát porušenie neodstráni, EK môže podať žalobu na Súdny dvor EÚ (ESD).
Aktívne legitimovaným subjektom v konaní podľa článku 259 ZFEÚ je členský štát, ktorý sa domnieva, že iný členský štát nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zmlúv. Pasívne legitimovaným je členský štát, ktorý údajne porušil zmluvy.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre výsluhový dôchodok
Pred podaním žaloby na ESD je členský štát povinný predložiť vec Európskej komisii, ktorá vystupuje ako nezávislý arbiter. EK môže vydať odôvodnené stanovisko, ale aj nemusí. Ak EK nevydá stanovisko do troch mesiacov, členský štát môže podať žalobu na ESD.
Príprava stanovísk Slovenskej republiky (SR) pre EK si vyžaduje spoluprácu viacerých rezortov. Za vecnú stránku stanovísk zodpovedajú jednotlivé rezorty.
Proces prípravy stanoviska SR:
Ak rezorty nedodržiavajú termíny na vypracovanie podkladov, môže to mať negatívny dopad na SR, napr. zastavenie možnosti čerpania fondov EÚ.
Na zlepšenie komunikácie a koordinácie medzi rezortmi pri príprave stanovísk SR sa navrhuje vytvorenie medzirezortnej koordinačnej skupiny. Členmi by boli zástupcovia jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy, nominovaní najvyššími predstaviteľmi rezortov.
Prečítajte si tiež: Pribinova 2: Rekreácia pre sociálne slabších
Úlohou skupiny by bola koordinácia pri príprave stanovísk. Zasadnutia by sa zvolávali podľa potreby, minimálne dvakrát do roka. Rezorty by sa navzájom informovali o prebiehajúcich konaniach a o krokoch, ktoré urobili smerom k EK.
Ďalším návrhom je vytvorenie "Pravidiel pre prípravu stanovísk Slovenskej republiky na formálne oznámenia a odôvodnené stanoviská Európskej komisie". Cieľom nie je obhajoba SR, ale stanovenie potrebných krokov. Pravidlá by podliehali schváleniu vládou SR.
tags: #ministerstvo #vnútra #aktívna #legitimácia #podmienky