
Tento článok sa zaoberá návrhom na zastropovanie odchodu do dôchodku, ktorý presadzoval Smer, a tiež aktivitami a návrhmi ĽSNS (Kotlebova Ľudová strana Naše Slovensko) v parlamente, vrátane ich spolupráce s inými stranami a reakcií na ich návrhy.
Politická scéna je dynamická a plná rôznych návrhov a iniciatív. Zastropovanie odchodu do dôchodku je jednou z tém, ktorá rezonovala v slovenskej politike. Súčasne, pôsobenie ĽSNS v parlamente vyvoláva otázky o ich vplyve a spolupráci s inými stranami. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na tieto dve témy, analyzovať návrhy a aktivity ĽSNS a ich interakcie s ostatnými politickými aktérmi.
Kotleba a jeho strana ĽSNS sa v parlamente angažovali v rôznych témach, pričom predkladali návrhy zákonov a snažili sa ovplyvňovať politickú agendu.
Napriek množstvu predložených návrhov (takmer 90) sa ĽSNS nepodarilo presadiť žiadny z nich. Avšak, strana dokázala opakovane upozorňovať na svoju agendu a v niektorých témach určovala tón diskusie.
Napriek vylúčeniu spolupráce zo strany iných politických subjektov, ĽSNS viackrát poslúžila Smeru a SNS, čím sa stala súčasťou koalície, ktorá dala dohromady ústavnú väčšinu. Táto spolupráca sa prejavila najmä pri hlasovaniach o dôležitých zákonoch.
Prečítajte si tiež: Ťažké životné skúšky v TV novinách
Parlamentné strany sa v úvode volebného obdobia nevedeli vyrovnať s otázkou, ako sa ku kotlebovcom postaviť. Niektorí poslanci sa zaviazali nepodporovať návrhy ĽSNS a nevstupovať s nimi do diskusií.
ĽSNS predkladala rôznorodé návrhy zákonov, ktoré sa týkali rôznych oblastí spoločenského života.
Kotlebovci navrhli zavedenie takzvaných vlakových hliadok, ktoré mali chrániť „slušných ľudí od rôznych asociálov“. Išlo skôr o marketingovú aktivitu strany, keďže vedenie železníc sa snažilo tieto hliadky z vozňov dostať.
Medzi prvými návrhmi strany bolo zriadenie domobrany, ktorým chceli zrejme legalizovať aj svoje hliadky vo vlakoch. Dôvodom pre domobrany mala byť údajná narastajúca kriminalita, hoci štatistiky ministerstva vnútra hovorili o klesajúcom trende. Členom domobrany chceli umožniť aj nosiť zbrane a používať donucovacie prostriedky.
Kotlebovci chceli presadiť, aby ľudia na svoju ochranu a na ochranu majetku mohli okrem krátkych strelných zbraní nosiť dlhé zbrane, ako napríklad pušky či brokovnice.
Prečítajte si tiež: Zalužice: udalosti a rozhodnutia
ĽSNS presadzovala aj zdobrovoľnenie očkovania, pretože sa im nepáčilo, že rodič, ktorý nepodrobí svoje dieťa povinnému očkovaniu, môže dostať pokutu.
S Georgeom Sorosom a neziskovkami mal problém nielen Smer, ale aj ĽSNS. Do parlamentu trikrát predložila návrh, ktorým chceli odsledovať príjmy neziskových organizácií. Každý propagačný materiál či štúdia takej neziskovej organizácie by mal obsahovať aj varovanie.
Veľkou témou pre kotlebovcov bol zákaz interupcií - ĽSNS navrhovala sprísniť súčasnú legislatívu tak, aby interrupcie boli možné len v prípadoch, keď bola žena znásilnená, keď by mal plod genetickú chybu alebo keď by tehotenstvo ohrozovalo život ženy. Na žiadosť ženy by sa interrupcie už nemohli robiť. ĽSNS takisto navrhovala zakázať lekárom vykonávať interrupcie cudzinkám.
Návrh na zastropovanie veku odchodu do dôchodku bol iniciatívou Smeru, avšak na jeho presadenie potrebovali ústavnú väčšinu.
Vládny Smer podporili kotlebovci v marci minulého roka, krátko pred druhým kolom prezidentskej voľby, v ktorom proti sebe stáli Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič. Zákon prešiel len veľmi tesne, podporilo ho 91 poslancov.
Prečítajte si tiež: Analýza Beblavého k dôchodkom
Zostava Smer - SNS - ĽSNS a niekoľkí nezaradení poslanci hlasovali spolu aj za 50-dňové moratórium na prieskumy a potom spolu prelomili aj veto prezidentky.
Kotlebovci hlasovali aj za stopku pre ratifikáciu Istanbulského dohovoru - spolu so Smerom, SNS a s časťou Mosta-Híd. Zhodne s koalíciou hlasovali kotlebovci aj v prípade voľby generálneho riaditeľa RTVS. Vládu podržali kotlebovci aj pred tromi rokmi v kauze predraženého predsedníctva Slovenska v Rade EÚ.
Hoci koaličné strany spoluprácu s kotlebovcami verejne odmietali, Marian Kotleba sa v dezinformačnom rádiu rozrozprával o tom, ako s ním koaliční lídri vyjednávali v Dankovej kancelárii. Kotlebovci najskôr koalícii v prípade ústavných sudcov pomáhali, no pri kľúčovom hlasovaní sa od vládnych strán odklonili.
„Prišiel za nami poslanec Hrnko z SNS s tým, že aké máme podmienky na to, aby sme to podporili,“ povedal Kotleba a dodal, že jednou z jeho podmienok bolo, aby Andrej Danko z parlamentu stiahol návrh o definícii antisemitizmu. Danko napokon návrh nestiahol, ale ho len presunul na ďalšiu schôdzu a kotlebovci za návrh Gála nezahlasovali.
Kotleba ostentatívne odsunul vlajku Európskej únie na tlačovej konferencii. Kotlebovcom sa nepodarilo získať ani dostatok podpisov občanov na vyhlásenie referenda za vystúpenie z Európskej únie a NATO. Keď sa strane nedarilo so zberom podpisov, do parlamentu podala návrh, aby na referendum stačilo zozbierať 250-tisíc podpisov, teda o 100-tisíc menej.
Poslanecký klub kotlebovcov mal pôvodne 14 členov. Postupne z neho odišli viacerí poslanci, ako napríklad Juraj Kolesár, Ján Mora a Jana Nehézová.