Prečo Mladí Ľudia Nešetria na Dôchodok: Problém Nízkej Investičnej Gramotnosti

Mladí ľudia dnes čelia mnohým finančným výzvam, od splácania študentských pôžičiek po plánovanie vlastného bývania. Jednou z oblastí, ktorá si vyžaduje zvýšenú pozornosť, je sporenie na dôchodok. Napriek tomu, že ide o dlhodobú investíciu s potenciálom zabezpečiť finančnú stabilitu v starobe, mladí ľudia často túto oblasť zanedbávajú. Dôvodom je okrem iného aj nízka investičná gramotnosť, ktorá im sťažuje prijímanie správnych finančných rozhodnutí.

Investičná Gramotnosť Slovákov Klesá

Vedomosti Slovákov o investovaní sa zhoršujú. Ich investičná gramotnosť poklesla druhý rok v rade a dostala sa na úroveň 94,4 bodu, čo znamená medziročný prepad o 4,7 bodu. Od východiskových 100 bodov z roku 2021 sa tak Index investičnej gramotnosti postupne vzďaľuje. Po troch rokoch rastu zaznamenalo medziročný pokles aj susedné Česko. Z vlaňajších 116 bodov klesol v Česku index na aktuálnych 108,7 bodu. Indexom investičnej gramotnosti meriame, ako ľudia rozumejú investíciám a ako dokážu prijímať správne rozhodnutia pri zhodnocovaní svojich peňazí. Úvodná hodnota indexu bola v každej krajine stanovená na 100 bodov. Priemerný Slovák už pri prvom testovaní vedel o investovaní menej než priemerný Čech. Takže vedomosti, ktoré u nás stačili na 100 bodov, by v Česku na takýto výsledok nedosiahli.

Investičná gramotnosť Slovákov klesla na najnižšiu úroveň od začiatku jej merania. Ešte horšou správou je, že najslabšie vedomosti majú ľudia vo veku 36 až 44 rokov, ktorí dosiahli iba 87,7 bodu (pred rokom 94,6 bodu). Najlepšie výsledky dosahuje aj naďalej najstaršia veková skupina 54 - 65 rokov (105,2 b), ale aj tu sa čísla zhoršili.

Nedostatočná Finančná Gramotnosť Mladých Ľudí

Mladí ľudia musia v dnešnej dobe robiť zložité finančné rozhodnutia, spojené napríklad s plánovaním vlastného bývania, splácaním študentských pôžičiek alebo dlhodobým investovaním. Ich znalosti v oblastiach, ako sú menové kurzy, zložené úročenie či diverzifikácia, sú na kriticky nízkej úrovni. Táto situácia je aj odrazom nedostatočnej podpory zo strany vzdelávacieho systému. Ukazuje sa, že výučba finančnej gramotnosti sa zrejme nezameriava na praktické situácie, ktoré by mladým mohli pomôcť v reálnom živote.

Podobne ako v minulosti klesá investičná gramotnosť naprieč úrovňami dosiahnutého vzdelania. Ľudia, ktorí ukončili iba základnú školu, dosiahli iba 61,1 bodu, medziročne si pohoršili o 7,4 bodu. Vyššiu investičnú gramotnosť majú muži (106,5 b) než ženy (82,5 b), v oboch prípadoch išlo o pokles na najnižšiu úroveň od začiatku merania. Z pohľadu regiónov najlepšie čísla dosahuje už tradične Bratislavský kraj (113,1 b). V zásade platí, že čím väčšia obec, tým vyššia gramotnosť => nadpriemer dosiahli respondenti v mestách od 20 do 100 tisíc obyvateľov (97,3 b) a od 100 tisíc obyv. (113,6 b).

Prečítajte si tiež: Riziká voľného času u mladých

Opäť platí, že ľudia, ktorí sa považujú za skúsených investorov, vykázali nižšiu úroveň vedomostí než tí s menším sebavedomím. Najmenej vo svoje schopnosti verí najstaršia veková skupina, ktorá ale dosiahla najlepšie výsledky. Ide o nebezpečný jav, keďže vysoké sebavedomie v kombinácii s nízkou úrovňou vedomostí môže viesť k chybám pri zhodnocovaní peňazí. Ženy si v investovaní veria menej než muži, rozdiely v sebavedomí sa ale zmenšujú. Dlhodobý trend poukazuje na to, že už čoskoro sa úroveň znalostí žien a mužov môže v oblasti investovania vyrovnať.

Zhruba tri štvrtiny Slovákov správne rozumejú inflácii, vzťahu výnos-riziko a rozdielu medzi sporením a investovaním. Zložitejšie témy im však robia problémy. Nepochopenie princípu zloženého úročenia pritom znamená, že ľudia môžu mať problémy nielen pri porozumení zhodnocovania vkladov, ale ťažkosti im môže robiť aj pochopenie splátok úverov. V rovnomerných rovnakých splátkach sa totiž mení pomer úrokov k splácanej istine úveru. To by mali vedieť najmä mladí ľudia, ktorí majú alebo budú mať hypotéku na bývanie. Ďalšou oblasťou je schopnosť vypočítať reálnu hodnotu budúcich úspor. Túto problematiku často neovládajú ani samotní pedagógovia vyučujúci finančnú gramotnosť na stredných školách.

Na rozdiel od Česka, kde minulé roky sprevádzané vysokou infláciou poslúžili ako impulz pre vzdelávanie v oblasti financií a sledovali sme počas nich rast záujmu o investovanie, na Slovensku je vývoj investičnej gramotnosti nezávislý na makroekonomických javoch.

Dôsledky Nízkej Investičnej Gramotnosti na Dôchodok

Nízka investičná gramotnosť Slovákov sa môže negatívne prejaviť aj v ich finančnom zabezpečení na dôchodok. Vyše polovica opýtaných by chcela penziu v rozmedzí 801 až 1200 eur. Mnohým sa môže reálne stať, že si na dôchodku budú musieť vystačiť s výrazne nižším príjmom, než reálne dostanú. To platí za predpokladu, že si sami na starobu nič neodložia a budú sa spoliehať iba na štát. Takýchto ľudí, ktorí si neodkladajú nič, je podľa prieskumu vyše 30 %. Platí to i pre živnostníkov, z ktorých 28,6 % uviedlo, že si momentálne na starobu nešetria. Ide pritom o ľudí, ktorí si aj podľa zistenia Najvyššieho kontrolného úradu platia minimálne penzijné odvody a preto im hrozí, že budú odkázaní na minimálny dôchodok. Ďalšia významná skupina respondentov si na starobu odkladá iba nižšie sumy, ktoré nemusia na badateľné prilepšenie k penzii stačiť.

Ak by priemerná inflácia za obdobie 20 ročného sporenia predstavovala 3,50 % ročne, mala by dôchodková renta vo výške 100 eur o 20 rokov kúpnu silu v dnešných cenách iba 50,25 eura. K negatívnemu postoju ekonomicky aktívneho obyvateľstva k dôchodkovému sporeniu a nízkym sumám pravidelných príspevkov platených daňovníkmi prispieva aj štát, tým že poskytuje absolútne nedostatočné daňové stimuly pre dobrovoľné sporenie v 3. pilieri (doplnkové dôchodkové sporenie). Preto by mal každý počítať s tým, že si na prilepšenie v starobe potrebuje našetriť vyššiu sumu, než by potreboval dnes. Dobrou správou je, že ak so šetrením začne dostatočne skoro, stačí mu odkladať si aj nižšie sumy. Napríklad, na 24 000 eur si stačí mesačne pri priemernom 8 % ročnom zhodnotení odkladať necelých 41 eur mesačne. To v prípade, ak šetrí 20 rokov. Pri 30 rokoch sporenia je to už len 16 eur mesačne.

Prečítajte si tiež: Slušnosť u mladých: Ako na to?

S odkladaním si na penziu je dobré neotáľať z ešte jedného dôvodu, a tým je zdravie. Vek dožitia a s ním spojený vek odchodu na dôchodok sa síce predlžujú, no mnoho ľudí už na penziu neodchádza v plnom zdraví. Podľa Eurostatu počet rokov života v zdraví stúpol u nás z 52,2 rokov v roku 2011 na 57,3 roka v roku 2022. Tento fakt si uvedomujú aj respondenti prieskumu. Až 31,1 % ľudí si myslí, že v plnom zdraví sa dožije maximálne do 60-ky, už teraz nie je v plnej zdravotnej kondícii 21,8 % opýtaných. Faktor zdravia v kombinácii s dlhovekosťou netreba podceňovať. Zdravotné komplikácie nám môžu nielenže sťažiť až znemožniť možnosť si na penzii privyrábať, no vytvárajú aj riziko zvýšených výdavkov.

Ako Začať Šetriť na Dôchodok v Mladom Veku

1. Čím skôr, tým lepšie: Mnohí študenti vysokých škôl pracujú alebo brigádujú už počas štúdia. Ak je ich príjem vyšší ako náklady na školu, je výhodné, ak si aspoň malú časť príjmu môžu odložiť ako základ na riešenie budúceho bývania. Rovnako vhodný čas je obdobie, keď sa absolventi zamestnajú a žijú v domácnosti s rodičmi, pretože náklady na bývanie a stravu zvyčajne idú z rodičovskej peňaženky. Vtedy je najjednoduchšie časť príjmu odkladať, mladému človeku ešte stále zostáva dosť peňazí na to, aby si „užil“.
2. Euro k euru:
   • Na horšie časy: Finančná rezerva je dôležitá v prípade, že stratíme prácu, ochorieme alebo nás postihnú iné mimoriadne výdavky. Aj takzvané nepredvídané výdavky možno očakávať, že skôr či neskôr prídu.
   • Poistenie to istí: Mnohí mladí ľudia si myslia, že poistiť sa pre prípad choroby, úrazu alebo jeho následkov sa týka skôr starších.
   • Na staré kolená: Šetriť si na dôchodok nie je luxus, ale nevyhnutnosť. Absolventom tesne po skončení vysokej školy stačí vhodne investovať 7 % príjmu.
   • Zbaviť sa starých dlhov: Ak sa študenti nevyhli počas štúdia pôžičke zo Študentského pôžičkového fondu, má zmysel splácať ju štandardným spôsobom.
   • Pravidelne investovať: Ak to rozpočet umožňuje, je dobré začať pravidelne šetriť tzv. strednodobé prostriedky, teda peniaze, ktoré použijeme o 10 - 15 rokov. Môžu slúžiť na financovanie počas materskej dovolenky, na predčasné splatenie úveru, na vytúženú dovolenku a pod.
   • Riešiť bývanie: Ak máme vytvorené aspoň základné rezervy a nevyhneme sa plateniu hypotéky, mesačná splátka by nemala byť vyššia ako 30 % príjmu.

Príklad z Reálneho Života: Rozhodnutia v 30-tke

Keď sa rozhodnú založiť si v 30. Vďaka tomu, že sa druhý pár päť rokov „pripravoval na život“, má počas rodičovskej dovolenky vyšší štandard, šetrí si, pripravuje sa na dôchodok, je poistený. A pritom mali oba páry rovnaké príjmy. Druhá dvojica však urobila správne rozhodnutie o päť rokov skôr.

Súčasná Finančná Situácia Slovákov

Podľa nového európskeho prieskumu pribúda stále viac ľudí, ktorí nestíhajú platiť účty. Napriek tomu však stále veľa nakupujeme. Slováci sú stále chudobnejší, nestíhajú platiť účty a boja sa požiadať o zvýšenie platu. Vyplýva to z aktuálneho európskeho prieskumu Intrum European Consumer Payment Report 2022. Až 8 z 10 spotrebiteľov sa obáva vplyvu rastúcich cien potravín a energií na ich finančnú situáciu. Mladí ľudia vo veku 18 až 21 rokov čoraz častejšie nakupujú spôsobom „kúpiť teraz/zaplatiť neskôr“.

Riešenia a Odporúčania

1. Zvýšenie finančnej gramotnosti: Je nevyhnutné, aby sa finančná gramotnosť dostala do popredia výučby, a to nielen ako teoretický predmet, ale ako praktická zručnosť, ktorú môžu mladí ľudia okamžite využiť.
2. Daňové stimuly pre sporenie: Štát by mal poskytovať absolútne dostatočné daňové stimuly pre dobrovoľné sporenie v 3. pilieri (doplnkové dôchodkové sporenie).
3. Včasné sporenie: S odkladaním si na penziu je dobré neotáľať, pretože čím skôr človek začne, tým menej musí mesačne odkladať na dosiahnutie požadovanej sumy.
4. Uvedomenie si zdravotného stavu: Faktor zdravia v kombinácii s dlhovekosťou netreba podceňovať. Zdravotné komplikácie nám môžu sťažiť až znemožniť možnosť si na penzii privyrábať a vytvárajú riziko zvýšených výdavkov.

Projekt Index Investičnej Gramotnosti

Projekt investičnej platformy Portu - Index investičnej gramotnosti - monitoruje vývoj investičných znalostí medzi slovenským obyvateľstvom. Skúma, ako sa Slováci orientujú v investíciách a sporení. Cieľom projektu je vzdelávať širokú verejnosť v oblasti finančnej gramotnosti a zvyšovať povedomie o investíciách a správaní sa trhu s cennými papiermi. Svoj index si môže každý zistiť po vyplnení dotazníka na www.rozumieminvesticiam.sk, kde si ho môže porovnať s indexom slovenskej populácie. Prieskum Index investičnej gramotnosti uskutočnila pre investičnú platformu Portu už tretíkrát výskumná agentúra IPSOS. Online dotazník vyplnila v decembri 2024 vzorka 1033 respondentov. V prieskume sa merali znalosti Slovákov v oblasti investícií.

Prečítajte si tiež: Riešenia pre zdravší životný štýl mladých

tags: #mladí #ľudia #prečo #nesetria #na #dôchodok