Môže spoločník vymenovať kontrolný orgán s.r.o.?

Úvod

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) je jednou z najrozšírenejších foriem podnikania na Slovensku. Vyznačuje sa kapitálovým charakterom, kde základné imanie tvoria vklady spoločníkov. Fungovanie s.r.o. je zabezpečené prostredníctvom orgánov, ktoré riadia činnosti spoločnosti.

Orgány spoločnosti s ručením obmedzeným

Zákonná povinnosť s.r.o. je vytvárať dva orgány:

  1. Valné zhromaždenie
  2. Štatutárny orgán - konateľ

Na rozdiel od akciovej spoločnosti, dozorná rada je vo väčšine prípadov zbytočná. V praxi sa využíva najmä v prípade stredne veľkých a veľkých podnikov, kedy sa spoločníci spoločnosti nezúčastňujú na každodennom podnikaní spoločnosti, zamestnajú manažérov, ktorí sú často zároveň konateľmi spoločnosti. Spoločníci spoločnosti sa nechajú vymenovať za členov dozornej rady, prostredníctvom ktorej v určitej periodicite kontrolujú režim fungovania spoločnosti.

Valné zhromaždenie

Valné zhromaždenie je najvyšší orgán spoločnosti. Spoločníci na ňom vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia a kontroly spoločnosti. Rozhodujú o dôležitých otázkach, ako sú zmena obchodného mena, sídla, odvolanie/vymenovanie konateľov, rozšírenie predmetu podnikania, schvaľovanie účtovných závierok, prevod obchodného podielu a podobne.

Konateľ

Konateľ je štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným. Disponuje tzv. konateľským oprávnením, čo znamená, že má oprávnenie konať vo všetkých veciach spoločnosti. Konateľom s.r.o. môže byť len fyzická osoba. Fyzická osoba sa stáva konateľom, dňom, ktorý je uvedený v zápisnici z valného zhromaždenia. Vznik funkcie nie je podmienený zápisom do Obchodného registra. Ak má spoločnosť viac ako jedného konateľa, každý konateľ je oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne, ak spoločenská zmluva neustanoví inak.

Prečítajte si tiež: S.r.o. a jediný spoločník

Konateľ zastupuje spoločnosť navonok, vo vzťahu k iným štátnym orgánom, inštitúciám a pod. Zabezpečuje obchodné činnosti, uzatváranie zmlúv atď.

Povinnosti konateľa

Konateľovi zo svojho postavenia ako štatutárneho orgánu vyplývajú viaceré povinnosti. Je povinný svoju pôsobnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Ak pri výkone svojej funkcie konateľ spôsobí spoločnosti škodu porušením svojich povinností, zodpovedá za ňu spoločnosti, ktorá ju môže od neho vymáhať.

Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, ďalej viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Vo vzťahu k valnému zhromaždeniu majú konatelia hneď niekoľko povinností, napríklad mu predkladať na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku, mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku, návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát a výročnú správu.

Konatelia musia zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy, alebo záujmy jej spoločníkov. Pri výkone svojej funkcie nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Jednou z najdôležitejších povinností konateľa je dodržiavanie zákazu konkurencie.

Odmena konateľa

Konateľ vykonáva funkciu na základe zmluvy o výkone funkcie, ktorá je osobitnou formou mandátnej zmluvy. Zmluva o výkone funkcie musí byť uzatvorená písomne, zmluvu musí schváliť valné zhromaždenie alebo jediný spoločník a takisto sa vyžaduje aj schválenie odmeny konateľa. Akákoľvek odmena konateľa sa považuje za príjem a zákon o sociálnom poistení pozerá na konateľa ako na zamestnanca s tým spojenými odvodovými povinnosťami.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Konateľ však môže mať so spoločnosťou uzatvorený aj pracovný pomer. V takom prípade sa na jeho činnosť zamestnanca viažu ustanovenia Zákonníka práce, a tak na neho platia aj sadzby minimálnych mzdových nárokov.

Dozorná rada

Podľa platnej legislatívy spoločnosť s ručením obmedzeným môže, ale nemusí mať zriadenú dozornú radu. Na rozdiel od akciovej spoločnosti dozorná rada je fakultatívnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným. Spoločníci spoločnosti sa v spoločenskej zmluve môžu rozhodnúť, že etablujú dozornú radu ako kontrolný orgán spoločnosti. Zákonodarca ich k tomuto právnemu kroku nenúti.

Pravdaže, je to právna chyba, pretože právny stav údajov zapísaných o spoločnosti s ručením obmedzeným v obchodnom registri má korešpondovať s platnou spoločenskou zmluvou. Potenciálne riziko je v aplikácii § 68 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka, podľa ktorého súd rozhodne o zrušení spoločnosti ex offo aj vtedy, ak sa v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie alebo ak v čase dlhšom ako 3 mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti.

Spoločník s.r.o.

Spoločník s.r.o. je osoba, ktorá má právo podieľať sa na zisku spoločnosti a môžeme ho tiež nazývať aj majiteľom spoločnosti. Základné imanie s.r.o. tvoria vklady spoločníkov a môže ju založiť 1 až 50 spoločníkov. Súčet vkladov všetkých spoločníkov musí byť najmenej 5 000 eur a hodnota vkladu každého z nich musí byť aspoň 750 eur.

Spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia a kontroly spoločnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom, ktorý je uvedený v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Majú právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Spoločníci majú nárok na podiel zo zisku spoločnosti v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, pričom sa spoločníci môžu dohodnúť na úprave tohto pomeru a podiely zo zisku vyplácať na základe tejto dohody.

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

Odmena spoločníka

Ak spoločnosť dosiahla zisk po zdanení, každý spoločník má nárok na vyplatenie dividendy po skončení účtovného obdobia. Podiel na zisku, respektíve dividendy sú predmetom dane z príjmu, a to znamená, že spoločník musí vyplatené dividendy zdaniť.

Možnosti riešenia komplikovanej právnej situácie

Komplikovanú právnu situáciu v spoločnosti s ručením obmedzeným možno riešiť dvomi alternatívami.

Vymenovanie členov dozornej rady

Prvou alternatívou je zvolať valné zhromaždenie a vymenovať troch členov dozornej rady spoločnosti. Členovia dozornej rady zároveň predložia registrovému súdu svoje podpisové vzory. Potom spoločnosť ako navrhovateľ zapíše nových členov dozornej rady do obchodného registra. Tým sa celý proces personálneho obsadenia funkcie členov dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným finalizuje.

Zrušenie dozornej rady

Druhou alternatívou riešenia právneho problému čitateľa je zrušenie dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným ako takej. Odporúčam použiť v praxi tento právny krok. Podľa môjho názoru je dozorná rada spoločnosti s ručením obmedzeným vo väčšine prípadov zbytočná. Odporúčam zrušenie a vypustenie dozornej rady v spoločenskej zmluve o založení spoločnosti. Spoločníci uzatvoria dodatok k spoločenskej zmluve v intenciách, že dozorná rada sa nezriaďuje alebo môžu článok o dozornej rade zo spoločenskej zmluvy úplne vypustiť. Zmenu spoločenskej zmluvy je možné odsúhlasiť aj vo forme uznesenia valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným.

Register partnerov verejného sektora (RPVS)

Register partnerov verejného sektora (RPVS) je informačný systém verejnej správy, ktorý obsahuje údaje o partneroch verejného sektora a ich konečných užívateľoch výhod a oprávnených osobách. Súčasťou registra sú aj zákonom ustanovené dokumenty (verifikačné dokumenty). Správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

RPVS je určený partnerom verejného sektora, ktorí prijímajú verejné zdroje, ak sú zapísaní v registri, samotnému verejnému sektoru, ktorý pred distribúciou verejných zdrojov overuje zápis v registri, a zároveň je určený verejnosti, ktorá prostredníctvom registra môže sledovať alebo kontrolovať distribúciu verejných zdrojov.

Povinnosť zápisu do RPVS

Pre zodpovedanie otázky, či konkrétny subjekt má povinnosť zapísať sa do RPVS, je potrebné posúdiť, či sú splnené 4 všeobecné podmienky:

  1. Subjekt je fyzickou osobou alebo právnickou osobou (podnikateľom aj nepodnikateľom), ktorá spĺňa niektorú z definícií partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona.
  2. Uvedené plnenia prijíma na základe zmluvy či iného právneho úkonu.
  3. Plnenia prekračujú zákonom ustanovené limity.
  4. Nie je vylúčený z pôsobnosti zákona.

Za partnera verejného sektora sa považujú tiež držitelia niektorých tzv. verejných licencií. V súčasnosti ide o zdravotné poisťovne, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, držiteľov banského oprávnenia, osobu poverenú správcom výberu mýta, osobu poverenú správcom výberu úhrady diaľničnej známky.

Subjekty, na ktoré sa zákon nevzťahuje

Ďalej bez ohľadu na finančné limity partnerom verejného sektora nie je:

  1. Subjekt verejnej správy.
  2. Verejný podnik, okrem prípadu, kedy dodáva tovary alebo služby podľa zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva, ktorých hodnota prevyšuje finančné limity.
  3. Osoba, ktorá prevažne pôsobí v neziskovom sektore.
  4. Banka, obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, zaisťovňa, správcovská spoločnosť, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, centrálny depozitár cenných papierov, burza cenných papierov alebo iná finančná inštitúcia, alebo zahraničná finančná inštitúcia.
  5. Osoba, ktorá prijíma plnenie od zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v zahraničí za dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby alebo plnenie v rámci rozvojovej spoluprácu alebo medzinárodnej humanitárnej pomoci.
  6. Iný štát a jeho orgány.
  7. Medzinárodná organizácia zriadená na základe medzinárodného práva verejného a jej orgány.
  8. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prijíma plnenia od verejného podniku v rámci bežného obchodného styku verejného podniku a pri plnení hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku.
  9. Majiteľ finančných nástrojov a osoba, ktorá má právo na výplatu finančných nástrojov, ktorých upísanie alebo umiestnenie sprostredkoval alebo vykonal obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, banka, iná finančná inštitúcia alebo zahraničná finančná inštitúcia.
  10. Majiteľ finančných nástrojov a osoba, ktorá má právo na výplatu finančných nástrojov, s ktorými sa obchoduje na regulovanom trhu v rámci Európskej únie alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo budú na taký trh prijaté v lehote šiestich mesiacov od ich vydania.
  11. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá uzatvára zmluvu, s výnimkou zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu, ktorej druhou zmluvnou stranou je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, Národná banka Slovenska, Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., Exportno-importná banka Slovenskej republiky, Štátna pokladnica, finančný sprostredkovateľ, ak prijíma plnenia na účet prijímateľa.
  12. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti so sídlom alebo miestom podnikania mimo územia Slovenskej republiky, ktorý nevykonáva na území Slovenskej republiky podnikateľskú činnosť a ktorý prijíma plnenia od zdravotnej poisťovne.
  13. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru, ak prijíma finančné prostriedky v súvislosti so správou domu, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzická osoba a právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavreli zmluvu o výkone správy, ak prijíma finančné prostriedky v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu.
  14. Pozemkové spoločenstvo.

Konečný užívateľ výhod

Konečným užívateľom výhod musí byť vždy fyzická osoba. Väčšina spoločností je povinná zapísať údaje konečného užívateľa výhod do obchodného registra. Ak žiadna fyzická osoba nespĺňa kritériá konečného užívateľa výhod, za konečných užívateľov výhod u tejto osoby sa považujú členovia jej vrcholového manažmentu.

tags: #moze #spolocnik #vymenovat #kontrolny #organ #sro

Ďalšie články