Ako Funguje Odmeňovanie Športového Sprostredkovateľa: Komplexný Prehľad

V dnešnom článku sa ponoríme do problematiky odmeňovania športového sprostredkovateľa, pričom sa zameriame na rôzne aspekty, ktoré ovplyvňujú nárok na províziu a fungovanie celého systému. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto tému, ktorý bude zrozumiteľný pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po profesionálov.

Vznik Nároku na Províziu pri Sprostredkovaní Predaja Nehnuteľnosti

Realitnej kancelárii, ako sprostredkovateľovi, vzniká nárok na províziu za predaj nehnuteľnosti vtedy, keď dôjde k uzavretiu určitej zmluvy pre záujemcu za odplatu. V zmysle ustanovenia § 774 Občianskeho zákonníka platí, že odmena (v praxi skôr označovaná ako provízia) patrí sprostredkovateľovi za predpokladu, že k uzavretiu sprostredkovávanej zmluvy (kúpnej zmluvy) došlo pričinením sprostredkovateľa.

Zákon síce výslovne nevymedzuje slovné spojenie „pričinenie sprostredkovateľa“, avšak pri sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti pôjde zrejme najmä o zaobstaranie záujemcu o kúpu predmetnej nehnuteľnosti, zariadenie obhliadky predmetnej nehnuteľnosti a pod. Medzi uzavretím sprostredkovávanej zmluvy a činnosťou vyvinutou sprostredkovateľom preto musí nevyhnutne existovať príčinná súvislosť. Inak povedané sprostredkovateľská činnosť musí viesť k sledovanému výsledku - k uzavretiu sprostredkovávanej kúpnej zmluvy.

Judikatúra k Nároku na Províziu

Judikát - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2011 sp.zn. 4 Cdo 148/2010 uvádza: „(…) sprostredkovateľ nie je iba pasívnym činiteľom, ale jeho činnosť musí mať aktívnu povahu, pretože ustanovenie § 774 Občianskeho zákonníka viaže nárok na odmenu k skutočnosti, že výsledok (teda uzavretie zmluvy) bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.“

Judikát - rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 07. 11. 2010 sp.zn. 30 Cdo 1593/2000 hovorí: „(…) mezi výsledkem, t.j. uzavřením požadované smlouvy zájemcem s třetí osobou, a činností zprostředkovatele je vztah příčiny a následku (vztah příčinné souvislosti), opravňující závěr, že nebýt snahy, úsilí zprostředkovatele, směřující k zajištění příležitosti pro zájemce uzavřít smlouvu s třetí osobou, k tomuto výsledku by nedošlo.“

Prečítajte si tiež: Dohody pre invalidných dôchodcov

Judikát - rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27. 10. 2010 sp.zn. 33 Cdo 3900/2008: „Zprostředkovateli zásadně vzniká právo na odměnu v dohodnuté výši (§ 775 obč. zák.) při kumulativním splnění dvou podmínek, a to, že zájemce uzavřel s třetí osobou zprostředkovávanou smlouvu a že tuto smlouvu strany uzavřely přičiněním zprostředkovatele. Není-li tedy odchylného smluvního ujednání, vzniká zprostředkovateli právo na odměnu až samotným uzavřením smlouvy. Zprostředkovateli proto nenáleží odměna za zprostředkování, jestliže k uzavření smlouvy nedošlo, přestože k tomu vytvořil podmínky. Zprostředkovatel nemá právo na odměnu ani tehdy, byla-li sice smlouva uzavřena, avšak zprostředkovatel se o to svou aktivní činností nezasloužil. Tak tomu je i v případě, kdy zájemce a třetí osoba uzavřou zprostředkovatelskou smlouvu až po dlouhé době a za jiných skutkových okolností (srovnej Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník II. § 460 - 880 Komentář. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, str. 2284 a n.).“

Hoci zákon vyslovene hovorí o uzavretí zmluvy, resp. o výsledku dosiahnutého pričinením sprostredkovateľa, tretí citovaný judikát pripúšťa aj zmluvnú modifikáciu vzniku nároku na províziu („Není-li tedy odchylného smluvního ujednání, vzniká zprostředkovateli právo na odměnu až samotným uzavřením smlouvy.“). V praxi sa teda možno stretnúť aj s názormi, že moment vzniku nároku na províziu možno v sprostredkovateľskej zmluve meniť a naviazať ho napr. na príležitosť uzavretia sprostredkovávanej zmluvy.

Uvedené názory zrejme vychádzajú z toho, že občianske právo patrí do kategórie súkromného práva, pričom pre súkromné právo je typická zmluvná voľnosť a s tým súvisiaca možnosť odlišného dojednania od tých zákonných ustanovení, ktoré nemajú kogentnú (kategorickú, resp. nemennú) povahu. Protiargumentom vo vzťahu k týmto názorom môže byť to, že dosiahnutie výsledku - uzavretie sprostredkovávanej zmluvy možno v zmysle ustanovenia § 774 Občianskeho zákonníka považovať za pojmový znak sprostredkovateľskej zmluvy, z ktorého povahy možno vyvodiť, že sa od neho nemožno odchýliť (porovnaj ustanovenie § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Podstatné Náležitosti Sprostredkovateľskej Zmluvy

Sprostredkovateľská zmluva je odplatným typom zmluvy, a preto patrí určenie odmeny, resp. provízie medzi jej podstatné náležitosti. Ak by sprostredkovateľská zmluva neobsahovala dohodu o provízii, bola by zrejme absolútne neplatná v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka (k tomu porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 05. 2012 sp.zn. 8 Co 42/2012). Hoci výška dohodnutej provízie v zásade závisí od dohody strán, zákon jej výšku limituje v tom zmysle, že pokiaľ by výška dohodnutej provízie odporovala všeobecne záväzným právnym predpisom (napr.

Náhrada Nákladov pri Sprostredkovaní Predaja Nehnuteľnosti

V rámci vykonávania sprostredkovateľskej činnosti môžu sprostredkovateľovi vzniknúť aj ďalšie náklady, ktoré primárne nie sú zahrnuté v dohodnutej provízii. Pri vzniku takýchto nákladov platí, že sprostredkovateľovi patrí okrem provízie náhrada nákladov iba za predpokladu, že si to zmluvné strany výslovne dohodli. V prípade pochybností o tom, či náhrada nákladov bola alebo nebola dohodnutá platí, že náhrada nákladov patrí sprostredkovateľovi len vtedy, ak mu vznikol nárok na províziu (porovnaj ustanovenie § 776 Občianskeho zákonníka).

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie

Pre odstránenie prípadných pochybností je preto vhodné, aby sprostredkovateľská zmluva vymedzovala aj prípadný vznik nároku na náhradu spomenutých nákladov alebo aby takýto nárok vylúčila. Aj z tohto dôvodu je vhodnejšie, ak je sprostredkovateľská zmluva uzavretá v písomnej forme, hoci zákon pre jej platnosť písomnú formu nevyžaduje.

Občianskoprávna úprava sprostredkovateľskej zmluvy je pomerne stručná, pričom prepracovanejšiu právnu úpravu sprostredkovania obsahuje Obchodný zákonník. Uvedené platí aj vo vzťahu k vzniku nároku na províziu pri sprostredkovateľskej zmluve podľa Občianskeho zákonníka v porovnaní so vznikom nároku na províziu pri zmluve o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka.

Obchodnoprávna Úprava Nároku na Províziu pri Prevodoch Nehnuteľností

Obchodnoprávna úprava dáva ohľadom momentu vzniku nároku na províziou tri možnosti, z ktorých si zmluvné strany môžu vybrať tú, ktorá je pre nich najviac vyhovujúca. Obchodný zákonník pritom vychádza z toho, že sprostredkovateľ sa zaväzuje vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť sprostredkovávanú zmluvu s treťou osobou, za čo sa záujemca zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi províziu (porovnaj ustanovenie § 642 a nasl. Obchodného zákonníka).

Možnosti Určenia Vzniku Nároku na Províziu

1. Viazanie na uzavretie sprostredkovávanej zmluvy: Takýto spôsob určenia vzniku nároku na províziu pritom platí aj vtedy, ak konkrétny spôsob vzniku nároku na províziu zmluva o sprostredkovaní vyslovene neupravuje (ustanovenie § 644 Obchodného zákonníka).
2. Viazanie na zaobstaranie príležitosti: Sprostredkovateľovi tak vzniká nárok na províziu už zaobstaraním spomenutej príležitosti, napr. oznámením záujemcovi informácie o osobe, ktorá má záujem uzavrieť so záujemcom sprostredkovávanú zmluvu (ustanovenie § 645 Obchodného zákonníka).
3. Viazanie na splnenie záväzku tretej osoby: V tomto prípade však zákon poskytuje sprostredkovateľovi ochranu, nakoľko sprostredkovateľovi vznikne nárok na províziu aj vtedy, ak záväzok tretej osoby voči záujemcovi zanikol alebo ak sa splnenie záväzku tretej osoby oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca (ustanovenie § 646 Obchodného zákonníka).

Výška Provízie a Prípady Bez Nároku na Províziu

Výška provízie je spravidla medzi zmluvnými stranami dohodnutá ešte pred samotným uzavretím zmluvy o sprostredkovaní, pričom sprostredkovateľ má nárok na dohodnutú províziu. V praxi však môže dôjsť k pomerne ojedinelému prípadu, kedy si zmluvné strany nedohodnú konkrétnu výšku provízie a zmluva o sprostredkovaní napriek tomu vznikne. V takom prípade má sprostredkovateľ nárok na tzv. obvyklú províziu za sprostredkovanie obchodných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní (porovnaj ustanovenie § 647 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka).

Vo vzťahu k provízii navyše Obchodný zákonník v ustanovení § 647 ods. 1 druhá veta vyslovene určuje, kedy sprostredkovateľ nemá nárok na províziu. Ide o prípady, kedy bola sprostredkovávaná zmluva uzavretá bez súčinnosti sprostredkovateľa a tiež o prípady, kedy bol sprostredkovateľ v rozpore so zmluvou činný aj pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkovávaná zmluva. Pokiaľ však zmluva o sprostredkovaní napriek možnému konfliktu záujmov vyslovene nezakazuje sprostredkovateľovi vyvíjať sprostredkovateľskú činnosť aj pre tretiu osobu, nárok na províziu nie je vylúčený.

Prečítajte si tiež: Práca popri plnom invalidnom dôchodku

Náhrada Nákladov a Ochrana Sprostredkovateľa

Obdobne ako v Občianskom zákonníku, aj obchodnoprávna úprava ustanovuje, že sprostredkovateľ má popri provízii nárok na náhradu nákladov spojených so sprostredkovaním len vtedy, ak to bolo medzi zmluvnými stranami výslovne dohodnuté, a pri pochybnostiach len pri vzniku nároku na províziu (ustanovenie § 647 ods. 2 Obchodného zákonníka).

Významnú ochranu poskytuje sprostredkovateľovi ustanovenie § 651 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého vzniku práva sprostredkovateľa na províziu nebráni skutočnosť, že až po zániku zmluvy o sprostredkovaní je s treťou osobou uzavretá zmluva (§ 644), prípadne splnená zmluva (§ 646), na ktorú sa vzťahovala jeho sprostredkovateľská činnosť. Podľa citovaného ustanovenia teda nemusí byť pri vzniku nároku na províziu prekážkou ani to, že zmluva o sprostredkovaní medzičasom zanikla.

Zmluva o Sprostredkovaní a Ochrana Spotrebiteľa

Základná právna úprava sprostredkovateľskej zmluvy je pomerne stručná a je obsiahnutá v ustanoveniach § 774 až 777 Občianskeho zákonníka. V oblasti sprostredkovania realít je jedným z najvýznamnejších právnych predpisov, ktoré majú vplyv na uzatváranie zmlúv medzi realitnou kanceláriou a záujemcom o sprostredkovanie kúpy, predaja, nájmu či podnájmu nehnuteľnosti zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho v aktuálne účinnom znení (ďalej len „Zákon č. 102/2014 Z. z.“).

Kto je Spotrebiteľ a Dodávateľ?

Pred ďalším výkladom je potrebné najskôr vymedziť základné pojmy ako sú spotrebiteľ a dodávateľ (resp. predávajúci). Dodávateľom je podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Keďže predmetom činnosti realitných kancelárií je sprostredkovanie v oblasti predaja, kúpy, nájmu či podnájmu, realitná kancelária koná pri uzatváraní a plnení sprostredkovateľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti. Realitná kancelária teda spĺňa všetky uvedené zákonné znaky a v rámci spotrebiteľského práva je dodávateľom.

Spotrebiteľom je podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Z uvedenej definície možno vyvodiť, že spotrebiteľom bude takmer výlučne vždy fyzická osoba - nepodnikateľ. Fyzická osoba - podnikateľ (napr. živnostník) sa pri uzatváraní zmluvy s realitnou kanceláriou nepovažuje za spotrebiteľa.

Zmluva Uzavretá Mimo Prevádzkových Priestorov

Tretím dôležitým pojmom ktorý je potrebné vymedziť na účely Zákona č. 102/2014 Z. z. je zmluva uzavretá mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov predávajúceho sa podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 102/2014 Z. z. rozumie zmluva, ktorá a) je uzavretá za súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho (teda napr. v byte spotrebiteľa a pod.).

Z uvedenej definície zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov sprostredkovateľa vyplýva, že zo zmlúv v oblasti realitnej činnosti pôjde o takmer všetky sprostredkovateľské zmluvy, keďže tieto zmluvy sú spravidla uzatvárané výlučne mimo prevádzkových priestorov realitnej kancelárie (prevádzkovým priestorom je napríklad sídlo realitnej kancelárie a pod.). Sprostredkovateľské zmluvy sú však najčastejšie uzatvárané mimo týchto priestorov - napr. priamo v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sprostredkovania.

Povinnosti Realitnej Kancelárie a Sankcie

Všetky sprostredkovateľské zmluvy uzatvorené medzi realitnou kanceláriou a záujemcom - spotrebiteľom mimo prevádzkových priestorov realitnej kancelárie musia byť uzatvárane podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 102/2014 Z. z. v písomnej forme. Uvedená povinnosť je výslovne ustanovená v § 6 ods. 2 Zákona č. 102/2014 Z. z.

V prípade ak by sprostredkovateľ porušil vyššie uvedenú povinnosť, dopustil by sa podľa § 15 ods. 1 písm. b) Zákona č. 102/2014 Z. z. správneho deliktu, za ktorý orgán dohľadu uloží sprostredkovateľovi pokutu od 300 € do 16.500 €. Z gramatického výkladu predmetných ustanovení pritom súčasne jednoznačne vyplýva, že orgán, ktorý vykonáva dohľad nad dodržiavaním Zákona č. 102/2014 Z. z. nie je povinný uložiť pokutu v každom prípade porušenia povinnosti podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 102/2014 Z. z.

Súčasne podľa § 15 ods. 4 Zákona č. 102/2014 Z. z. horná hranica sadzby pokuty podľa odseku 2 (v danom prípade porušenia povinnosti podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 102/2014 Z. z.) sa zvyšuje na dvojnásobok, ak sa správneho deliktu dopustí opakovane, a to do jedného roka odo dňa, keď rozhodnutie o uložení pokuty za predchádzajúci správny delikt nadobudlo právoplatnosť.

Odstúpenie od Zmluvy a Poskytovanie Služieb

Predmetom sprostredkovateľskej zmluvy je poskytovanie sprostredkovateľských služieb. V prípade sprostredkovateľských zmlúv, na ktoré sa vzťahuje režim Zákona č. 102/2014 Z. z. má spotrebiteľ právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu v lehote 14 dní odo dňa uzavretia zmluvy. Toto oprávnenie spotrebiteľa vyplýva z § 7 ods. 1 písm. b) Zákona č. 102/2014 Z. z. podľa ktorého ak predávajúci včas a riadne poskytol spotrebiteľovi informácie o práve odstúpiť od zmluvy podľa § 3 ods. 1 písm. h) Zákona č. 102/2014 Z. z. lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie po 14 dňoch odo dňa uzavretia zmluvy.

Spotrebiteľ sa ale môže podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 102/2014 Z. z. so sprostredkovateľom v sprostredkovateľskej zmluve dohodnúť na tom, že sprostredkovateľ začne služby poskytovať ihneď po uzavretí sprostredkovateľskej zmluvy. Takéto vyhlásenie má obzvlášť pri realitnom sprostredkovaní veľký význam, pretože následkom takéhoto vyhlásenia spotrebiteľa je, že ak už v čase 14 dní odo dňa uzavretia sprostredkovateľskej zmluvy služba úplne poskytnutá (napr. sprostredkovateľ už sprostredkoval uzavretie príslušnej kúpnej zmluvy), spotrebiteľ už nemá právo na odstúpenie od zmluvy.

Odstúpením od zmluvy totiž zaniká nárok sprostredkovateľa na províziu. Ak by sa spotrebiteľ so sprostredkovateľom nedohodol na poskytovaní služieb ihneď po uzavretí sprostredkovateľskej zmluvy a sprostredkovateľ by službu úplne poskytol v lehote prvých 14 dní, spotrebiteľ by mohol napr. v posledný deň 14-dňovej lehoty od zmluvy odstúpiť a sprostredkovateľovi by nevznikol nárok na províziu napriek tomu, že si už splnil všetky záväzky, ktoré mu vyplývali zo sprostredkovateľskej zmluvy (teda už sprostredkoval uzavretie príslušnej kúpnej či inej dohodnutej zmluvy).

Podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 102/2014 Z. z. je predávajúci povinný preukázať, že spotrebiteľ udelil výslovný súhlas so začatím poskytovania služby pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy a že spotrebiteľ vyhlásil, že bol riadne poučený podľa § 4 ods. 6 písm. a) Zákona č. 102/2014 Z. z. o tom, že udelením súhlasu so začatím poskytovania služby stráca po úplnom poskytnutí služby právo na odstúpenie od zmluvy. Uvedené povinnosti ale sprostredkovateľ nevie preukázať inak ako sprostredkovateľskou zmluvou v písomnej forme, na ktorej bude uvedený výslovný súhlas spotrebiteľa so začatím poskytovania služby pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy a vyhlásenie spotrebiteľa o tom, že bol riadne poučený podľa § 4 ods. 6 písm. a) Zákona č. 102/2014 Z. z.

Bez sprostredkovateľskej zmluvy v písomnej forme by ale sprostredkovateľ nevedel preukázať ani výslovný súhlas so začatím poskytovania služby pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy a ani vyhlásenie o tom, že spotrebiteľ bol riadne poučený podľa § 4 ods. 6 písm. a) Zákona č. 102/2014 Z. z. Naviac, porušenie uvedenej povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 6 Zákona č. 102/2014 Z. z. je podľa § 15 ods. 1 písm. a) Zákona č. 102/2014 Z. z. správnym deliktom, za ktorý hrozí pokuta od 300 € do 3.000 €.

Živnostenské Oprávnenie a Podmienky Podnikania

Obsahom viazanej živnosti je sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností. Sprostredkovateľ vykonáva pre klienta sprostredkovateľskú činnosť smerujúcu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy alebo nájomnej zmluvy s odbornou starostlivosťou. Sprostredkovateľ (realitná kancelária) vykonáva sprostredkovateľskú činnosť pre klienta, ktorý prejaví záujem o sprostredkovanie kúpy, predaja alebo prenájmu nehnuteľností na základe sprostredkovateľskej zmluvy. Sprostredkovateľskou zmluvou sa realitná kancelária zaväzuje obstarať pre klienta za odmenu uzavretie kúpnej alebo nájomnej zmluvy na nehnuteľnosť bližšie špecifikovanú v tejto zmluve.

Podmienky Prevádzkovania Živnosti

V prípade zriadenia prevádzkových priestorov pri prevádzkovaní živností, ak to ich povaha vyžaduje, tieto označiť najneskôr v deň začatia prevádzkovania živností a oznámiť ich zriadenie do 15 dní od ich zriadenia príslušnému JKM (prevádzkareň je možné zriadiť si aj neskôr ako je deň ohlásenia živnosti). Na uvedenie priestorov do prevádzky sa vyžaduje súhlasné rozhodnutie regionálneho úradu verejného zdravotníctva (§ 52 ods. 1 písm. b) v spojení s § 13 ods.4 písm. a), b) zákona č. 355/2007 Z.z.

Doklady Potrebné na Preukázanie Oprávnenia

• Preukázať oprávnenie užívať nehnuteľnosť: FO preukáže oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ktorú uviedla ako miesto podnikania, ak adresa miesta podnikania je odlišná od miesta bydliska; u zahraničnej osoby oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ktorú uviedla ako miesto činnosti podniku zahraničnej osoby alebo miesto činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby.
• Doklad preukazujúci odbornú spôsobilosť podnikateľa alebo zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený do funkcie (napr. vysvedčenie, diplom, osvedčenie).

Všeobecné Podmienky Sprostredkovania a Dohoda o Sprostredkovaní

Tieto Všeobecné podmienky sprostredkovania (ďalej len „Podmienky“ alebo len „VPS“) upravujú práva a povinnosti Sprostredkovateľa a Záujemcu v súvislosti so sprostredkovaním kúpy, predaja, nájmu alebo prenájmu nehnuteľností, vyplývajúce z uzatvorenej Dohody o sprostredkovaní (ďalej aj ako „Dohoda“), ktoré časť obsahu je určená odkazom na tieto Podmienky. Tieto Podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou Dohody, ustanoveniami týchto Podmienok a príslušnými právnymi predpismi. Právne vzťahy upravené týmito Podmienkami sa upravujú príslušnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb.

Definície Pojmov

• Nájomná zmluva: zmluva, na základe ktorej prenajímateľ prenecháva nehnuteľnosť alebo jej časť do užívania tretej osobe (nájomcovi) za dohodnutú odplatu (nájomné).
• Nevýhradné sprostredkovanie: forma sprostredkovania, pri ktorej je Záujemca oprávnený uzatvoriť sprostredkovateľskú zmluvu aj s inými osobami ako Sprostredkovateľom alebo si zabezpečiť uzatvorenie samotnej Zmluvy aj svojpomocne.
• Paušálna náhrada výdavkov: paušalizovaná kompenzácia, ktorá predstavuje všetky výdavky, ktoré Sprostredkovateľovi vznikli v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich z Dohody.
• Strana: zmluvná strana Dohody, t.j. Sprostredkovateľ a Záujemca.
• Vážny dôvod: taký dôvod na strane zmluvnej Strany, ktorý má z objektívnych príčin za následok priame znemožnenie plnenia povinnosti určenej v Dohode alebo Podmienkach.
• Výhradné sprostredkovanie: forma sprostredkovania dohodnutá na dobu určitú, počas ktorej je na základe vôle Záujemcu jedinou osobou oprávnenou sprostredkovať predaj Nehnuteľnosti Sprostredkovateľ, tak ako to ustanovuje Dohoda o sprostredkovaní.

Povinnosti Sprostredkovateľa a Záujemcu

Sprostredkovateľ zodpovedá za vady Realitných služieb podľa §622 a §623 Občianskeho zákonníka. Za účelom vyhľadávania tretích osôb, ktoré majú záujem uzavrieť so Záujemcom Zmluvu, je Sprostredkovateľ povinný zverejniť ponuku Nehnuteľnosti elektronických a/alebo tlačených inzertných médiách. Výber inzertných médií určuje Sprostredkovateľ.

Záujemca je povinný sprístupniť Nehnuteľnosť pre tretie osoby, ktoré prejavili záujem o osobnú obhliadku Nehnuteľnosti. Ak bolo Stranami dohodnuté výhradné sprostredkovanie, Záujemca sa zaväzuje, že počas doby trvania výhradného sprostredkovania neuzavrie zmluvu o sprostredkovaní, sprostredkovateľskú zmluvu, zmluvu o obstaraní predaja veci ani žiadnu inú obdobnú zmluvu, ktorej predmetom by bolo sprostredkovanie prevodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti alebo prenájmu Nehnuteľnosti. V opačnom prípade sa Záujemca zaväzuje uhradiť Sprostredkovateľovi Paušálnu náhradu výdavkov.

Provízia a Platobné Podmienky

Platba provízie sa uskutočňuje bezhotovostným platobným stykom alebo v hotovosti. Sprostredkovateľ má nárok na províziu aj v prípade, ak Záujemca uzavrie bez ďalšej súčinnosti Sprostredkovateľa Zmluvu s treťou osobu, ktorú mu označil Sprostredkovateľ ako osobu vhodnú na uzavretie takejto Zmluvy.

V prípade, ak je v bode (D) Dohody označené výhradné sprostredkovanie pri predaji Nehnuteľnosti a Záujemca uzavrie Zmluvu na Nehnuteľnosť bez akejkoľvek súvislosti s činnosťou Sprostredkovateľa počas účinného výhradného sprostredkovania podľa bodu (D) Dohody, alebo ak Záujemca bez Vážnych dôvodov odmietne uzatvoriť Zmluvu s treťou osobou, zaväzuje sa Záujemca uhradiť Sprostredkovateľovi Paušálnu náhradu výdavkov.

Zánik Dohody a Odstúpenie od Zmluvy

Dohoda zaniká splnením jej predmetu, dohodou strán, písomnou výpoveďou, príp. zánikom Sprostredkovateľa bez právneho nástupcu. Záujemca má právo odstúpiť od tejto Dohody bez uvedenia dôvodu v lehote 14 dní. Po odstúpení od Dohody Sprostredkovateľ vráti Záujemcovi všetky platby, ktoré Záujemca uhradil sprostredkovateľovi v súvislosti s uzavretím Dohody.

Odmeňovanie Realitného Makléra a Provízny Systém

Jedna z prvých vecí, čo ľudí zaujíma, keď uvažujú o práci realitného makléra, je: „Koľko si môžem zarobiť?“ Lenže odpoveď nie je taká jednoduchá ako fixný plat. V realitách totiž väčšina zárobku funguje cez provízny systém. Provízia je odmena, ktorú si účtuje realitná kancelária (alebo samostatný maklér) za sprostredkovanie predaja alebo prenájmu nehnuteľnosti. Príklad: Ak sa byt predá za 200 000 € a provízia je 4 %, kancelária získa 8 000 €. Provízia sa zvyčajne vypláca až po úspešnom obchode, t.j. po podpise kúpnej zmluvy a prevode vlastníctva.

Čo to znamená? Ak ti táto práca „sadne“, vieš si vybudovať slobodnú a dobre platenú kariéru.

Praktické Aspekty Pred Kúpou/Predajom/Nájmom Nehnuteľnosti

#

tags: #mozem #najom #platit #sportredkovatelovi #ako #to