Práca v štátnej správe a poberanie starobného dôchodku: Pohľad na súčasnú situáciu a pripravované zmeny

Úvod

V súčasnosti je na Slovensku aktuálna téma týkajúca sa práce v štátnej správe a súčasného poberania starobného dôchodku. Táto problematika vyvoláva diskusie nielen medzi politikmi, ale aj medzi širokou verejnosťou. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, zhrnúť súčasnú legislatívu, diskutovať o navrhovaných zmenách a analyzovať ich potenciálne dopady.

Súčasná legislatíva a prax

Podmienky nároku na starobný dôchodok

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení stanovuje podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok. Medzi tieto podmienky patrí získanie potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a dosiahnutie stanoveného dôchodkového veku. V súčasnosti je dôchodkový vek pre mužov a ženy jednotný a predstavuje 62 rokov. Doba dôchodkového poistenia potrebná na vznik nároku na starobný dôchodok je 15 rokov.

Zamestnávanie poberateľov starobného dôchodku

Splnenie zákonných podmienok oprávňuje zamestnanca požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie nároku na starobný dôchodok. Je na vôli samotného zamestnanca, či toto svoje oprávnenie využije alebo nie, no nijako to neovplyvňuje trvanie jeho doterajšieho pracovného pomeru. Aj keď zamestnanec požiada Sociálnu poisťovňu o priznanie dôchodku a Sociálna poisťovňa jeho žiadosti vyhovie, jeho pracovný pomer nekončí. Poberanie starobného dôchodku nie je platným dôvodom skončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ nesmie skončiť pracovný pomer s poberateľom starobného dôchodku z titulu, že poberá starobný dôchodok, ani svojho zamestnanca nijako nútiť, aby z tohto dôvodu skončil pracovný pomer sám. Do úvahy prichádza skončenie pracovného pomeru len podľa niektorého z taxatívne uvedených dôvodov v ust. § 59 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z.n.p. (ďalej len ZP).

Odchodné a odstupné

V prípade, že po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok predsa len dôjde ku skončeniu pracovného pomeru patrí zamestnancovi určitá finančná čiastka. Odchodné je obligatórnou (nárokovateľnou) čiastkou pre každého zamestnanca, ktorý splnil zákonné podmienky pre jej vyplatenie. Prvou podmienkou je platné skončenie pracovného pomeru dotknutého zamestnanca. Odchodné patrí zamestnancovi pri každom spôsobe skončenia pracovného pomeru s jedinou výnimkou. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 ZP, t.j. ak zamestnávateľ so zamestnancom skončil pracovný pomer okamžite. Podstatné je, aby ku skončeniu pracovného pomeru došlo až po splnení nároku na starobný dôchodok t. z. Druhou podmienkou pre vyplatenie odstupného je skutočnosť, že zamestnanec požiada o poskytnutie dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. ZP už nepredpokladá žiadnu informatívnu ani preukaznú povinnosť zamestnanca, na základe ktorej by oznámil a aj preukázal svojmu zamestnávateľovi, že požiadal Sociálnu poisťovňu o poskytnutie dôchodku v stanovenej lehote. V praxi sa však zamestnávateľ nemá ako inak dozvedieť, že jeho zamestnanec požiadal o priznanie dôchodku, pokiaľ mu to on sám neoznámi. Odchodné sa poskytuje v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Ide o minimálnu výšku odchodného.

Možnosti pracovného pomeru

Poberateľ starobného dôchodku môže pracovať na pracovnú zmluvu, či už na dobu určitú alebo na neurčitý čas. Pokiaľ o to zamestnávateľ bude mať záujem, môže dôchodcu zamestnávať aj na kratší pracovný čas, alebo využiť iné atypické (flexibilné) pracovnoprávne vzťahy ako napríklad domácku prácu (homework). Od 1. marca 2010 nemôže byť zamestnávanie dôchodcov platným dôvodom na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú presahujúcu maximálne tri roky. Dôchodca môže mať uzavretých súčasne aj niekoľko pracovných pomerov s viacerými zamestnávateľmi. Prípadne aj viac pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa, akide o činnosti spočívajúce v prácach iného druhu (§ 50 ZP). Uzatvorením pracovnej zmluvy vznikajú dôchodcovi rovnaké práva i povinnosti ako ďalším zamestnancom. Okrem pracovnej zmluvy môže zamestnávateľ starobného dôchodcu zamestnávať aj na základe dohody o pracovnej činnosti alebo na základe dohody o vykonaní práce. Ani výška príjmu dôchodcu dosahovaná na základe dohody nie je nijako obmedzená v nadväznosti na poberanie dôchodku. Neexistujú žiadne limity dosahovaného príjmu, ktoré by mali za následok krátenie dôchodku. Všeobecne však platí, že na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne (§ 228 a ZP). Dohoda o pracovnej činnosti musí byť uzavretá písomne pod doložkou neplatnosti. Môže byť uzatvorená na určitú dobu alebo na neurčitý čas. Zamestnávateľ v nej musí uviesť dohodnutú prácu, dohodnutú odmenu za vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a dobu, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je povinný vydať zamestnancovi. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Dohodu o vykonaní práce podľa § 226 ZP môže zamestnávateľ uzatvoriť s poberateľom starobného dôchodku, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná dôchodcom pre toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Rovnako ako dohoda o pracovnej činnosti aj dohoda o vykonaní práce sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná a uzatvára sa najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.

Prečítajte si tiež: Dohody pre invalidných dôchodcov

Odvodové povinnosti

Výhoda zamestnávania starobných dôchodcov spočíva v nižších celkových nákladoch práce z dôvodu neplatenia niektorých odvodov. Z dôvodu platenia starobného dôchodkového poistenia, aj po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok, bude mať dôchodca nárok na prepočítanie sumy dôchodku. Prepočítavanie dôchodkov Sociálna poisťovňa uskutočňuje na základe žiadosti dôchodcu a platne vystaveného evidenčného listu dôchodkového poistenia od zamestnávateľa raz za kalendárny rok. Starobný dôchodca a ani jeho zamestnávateľ už neplatia invalidné poistenie ani poistenie v nezamestnanosti. Invalidné poistenie v sadzbe 3 % z vymeriavacieho základu (VZ) neplatia, pretože poberateľ starobného dôchodku už nemôže byť poberateľom invalidného dôchodku. Ak zamestnávateľ zamestná dôchodcu na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, sú jeho odvodové povinnosti takmer nulové. Za dôchodcu neplatí zdravotné, nemocenské, starobné dôchodkové, invalidné dôchodkové poistenie ani poistenie v nezamestnanosti. Sociálnej poisťovni odvádza len úrazové (sadzba v závislosti od nebezpečnostnej triedy) a garančné poistenie (sadzba vo výške 0,25 % z vymeriavacieho základu). Jeho oznamovacie a prihlasovacie povinnosti v súvislosti so zamestnávaním „dohodárov“ upravuje § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Zamestnávateľ má povinnosť pred začatím výkonu prác oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne uzatvorenie dohody a podať prihlášku na úrazové a garančné poistenie za zamestnanca, ktorého na základe dohody o vykonaní práce zamestná. Zamestnávateľ je povinný dôchodcu v právnom vzťahu na základe dohody prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v z.n.p., pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení. Svoje povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení si zamestnávateľ plní faxom, elektronickou poštou alebo prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), tak aby k prihláseniu do registra došlo pred začatím výkonu činnosti dohodnutej v dohode.

Zdaňovanie príjmov

Zdaniteľné príjmy sú príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené. Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok predstavujú príjmy oslobodené od dane podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov v z.n.p. Tieto dávky sa do zdaniteľných príjmov nezapočítajú a do daňového priznania ich poberatelia týchto dávok neuvádzajú. Príjem z pracovnej zmluvy je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. a to bez ohľadu na uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Príjmy u poberateľov dôchodkov, ktoré plynú z pracovného pomeru sú zdaňované rovnakým spôsobom ako u iných zamestnancov, ktorí majú u zamestnávateľa uzavretý pracovný pomer. Príjmy zo všetkých pracovných dohôd sa zdaňujú rovnako, ako je tomu u zamestnancov. Zdaňovanie príjmov preddavkom vyberie zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane v súlade s § 35 ZDP zo zdaniteľnej mzdy.

Navrhované zmeny a diskusia

Návrh KDH a reakcia MPSVR

Poslanci za KDH predložili do parlamentu návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý by obmedzil nárok štátnych zamestnancov a zamestnancov pracujúcich vo verejnom záujme na poberanie starobného dôchodku. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR) s týmto návrhom nesúhlasí. MPSVR upozorňuje na to, že podľa Ústavy SR sú si ľudia rovní v dôstojnosti a právach. Podmieniť nárok na starobný dôchodok podľa toho, či poistenec vykonáva zárobkovú činnosť v štátnej správe alebo verejnej správe, by podľa ministerstva v praxi vytvorilo dve odlišné skupiny poistencov a znamenalo by to neodôvodnené znevýhodnenie poistencov, vykonávajúcich zárobkovú činnosť v štátnej službe a verejnej službe, v porovnaní s ostatnými poistencami, „pričom táto skutočnosť vyvolá ich odôvodnenú nespokojnosť“.

Argumentácia KDH

V štátnej a verejnej správe podľa poslancov za KDH pracuje asi 20 tisíc zamestnancov, ktorí zároveň poberajú starobný dôchodok. KDH si myslí, že by to mohlo priniesť účinok vo forme zhruba 20 tisíc nových pracovných miest. To by sa však stalo len v tom prípade, ak by všetky dotknuté osoby uprednostnili poberanie dôchodku pred prácou v štátnej a verejnej sfére. Ak by sa všetkých 20 tisíc osôb zrieklo poberania starobného dôchodku a zostalo by naďalej pracovať v štátnej a verejnej správe, Sociálna poisťovňa by tým ušetrila 101 mil. eur ročne. KDH sa inšpirovalo aj z Nemecka, kde štátny úradník, ktorý dovŕši dôchodkový vek, musí štátnu službu opustiť.

Návrh poslanca NR SR za OĽaNO

Poslanec Národnej rady SR za OĽaNO Miroslav Kadúc navrhoval v novele zákona o štátnej službe obmedziť vek zamestnancov vo verejnej správe na 63 rokov. Parlament jeho novelu neschválil. Kadúc novelou zároveň stanovuje povinnosť pre zamestnávateľa a pre služobný úrad v oblasti verejnej správy vyhlásiť výberové konanie na zamestnanecké miesto starobného dôchodcu, ktorý súčasne s platom poberá aj starobný dôchodok. Kadúc reagoval na skutočnosť, že veľká skupina osôb v dôchodkovom veku pracuje vo verejnej správe a okrem príjmu poberá aj starobný dôchodok. Kadúc argumentoval, že na druhej strane máme veľmi vysoký podiel nezamestnaných mladých ľudí s dostatočnou kvalifikáciou na výkon týchto činností bez akéhokoľvek príjmu.

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie

Zamestnávanie poberateľov predčasného starobného dôchodku

Predčasný starobný dôchodok je možné priznať najskôr dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku za predpokladu, že bol poistenec dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a súčasne za predpokladu, že suma predčasného dôchodku dosiahne výšku stanovenú zákonom (§ 67 zákona o sociálnom poistení). Ak poistenec nie je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v z. n. p., bude mať nárok na predčasný starobný dôchodok za predpokladu, že suma jeho predčasného starobného dôchodku bude vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú FO podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v z. n. p. U poistenca, ktorý je sporiteľom podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení, postačuje, aby suma jeho predčasného starobného dôchodku bola vyššia ako 0,6 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Základnou funkciou predčasného starobného dôchodku je náhrada príjmu pri strate zárobkovej činnosti. V súlade s § 67 ods. 4 zákona o sociálnom poistení nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Priznanie predčasného starobného dôchodku je tak jednoznačne podmienené skončením výkonu zárobkovej činnosti. Poberanie predčasného starobného dôchodku pri súčasnom výkone práce v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy je absolútne vylúčené. Výkon zamestnania poberateľom starobného dôchodku po priznaní predčasného starobného dôchodku je právnou skutočnosťou, v dôsledku ktorej dochádza k zastaveniu výplaty predčasného dôchodku. Účasť na dôchodkovom poistení však nezakladá príjem, na ktorý zakladá právo právny vzťah vznikajúci na základe dohody o pracovnej činnosti alebo na základe dohody o vykonaní práce. Poberateľ predčasného starobného dôchodku môže pri súčasnom poberaní predčasného dôchodku pracovať na dohodu rovnako ako poberateľ starobného dôchodku.

Zamestnávanie poberateľov výsluhového dôchodku

Výsluhový dôchodok je jednou z dávok výsluhového zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov upravenou v osobitnom právnom predpise, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v z. n. p. Všeobecne nárok na výsluhový dôchodok má policajt alebo profesionálny vojak, ktorého pracovný pomer skončil, za predpokladu, že trval najmenej 15 rokov. V súlade s § 63 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nárok na priznaný výsluhový dôchodok zaniká dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere alebo do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok alebo dňu nástupu na výkon mimoriadnej služby. Znamená to, že súbeh poberania výsluhového dôchodku a výkon práce v služobnom pomere je vylúčený. Nijako sa už neobmedzuje výplata výsluhového dôchodku súbežne s iným príjmom zo zárobkovej činnosti alebo s príjmom, ktorý nahrádza zárobok (§ 64 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov). Neexistujú žiadne obmedzenia zamestnávania poberateľa výsluhového dôchodku napríklad podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe alebo kdekoľvek v súkromnej sfére. Ak zamestnávateľ zamestná poberateľa výsluhového dôchodku v pracovnom pomere na pracovnú zmluvu, bude za neho platiť rovnaké odvody do zdravotnej poisťovne a do Sociálnej poisťovne ako za svojich ostatných zamestnancov. Nie je vylúčená ani situácia, že poberateľ výsluhového dôchodku splní podmienky nároku na priznanie starobného dôchodku podľa § 64 zákona o sociálnom poistení. V súlade s ust. § 66 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov pri súbehu nároku na výplatu výsluhového dôchodku s nárokom na dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zákon č.

Prečítajte si tiež: Práca popri plnom invalidnom dôchodku

tags: #práca #v #štátnej #správe #a #poberanie