
Invalidný dôchodok je dôležitou súčasťou systému sociálneho zabezpečenia, ktorý má za cieľ poskytnúť finančnú podporu osobám, ktorých zdravotný stav im neumožňuje plnohodnotne sa zapojiť do pracovného života. Žiadosť o invalidný dôchodok a následná dohoda o jeho výške so Sociálnou poisťovňou je komplexný proces, ktorý si vyžaduje znalosť platnej legislatívy a postupov. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty súvisiace s invalidným dôchodkom, ako aj na ďalšie dávky a povinnosti v rámci sociálneho poistenia.
Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predstavuje základný právny predpis, ktorý upravuje oblasť sociálneho poistenia na Slovensku. Tento zákon prešiel rozsiahlymi zmenami a doplneniami, čo dokumentuje rozsiahly zoznam noviel, vrátane zákonov č. 600/2003 Z.z., 5/2004 Z.z., 186/2004 Z.z., 365/2004 Z.z., 391/2004 Z.z., 523/2004 Z.z., 721/2004 Z.z., 244/2005 Z.z., 351/2005 Z.z., 534/2005 Z.z., 310/2006 Z.z., 529/2006 Z.z., 592/2006 Z.z., 274/2007 Z.z., 519/2007 Z.z., 659/2007 Z.z., 434/2008 Z.z., 449/2008 Z.z., 599/2008 Z.z., 192/2009 Z.z., 200/2009 Z.z., 571/2009 Z.z., 572/2009 Z.z., 151/2010 Z.z., 403/2010 Z.z., 543/2010 Z.z., 223/2011 Z.z., 250/2011 Z.z., 348/2011 Z.z., 521/2011 Z.z., 69/2012 Z.z. a 252/2012 Z.z. Tieto zmeny odrážajú neustály vývoj v oblasti sociálneho zabezpečenia a snahu o jeho prispôsobenie aktuálnym potrebám spoločnosti.
Zákon o sociálnom poistení definuje zamestnanca ako fyzickú osobu v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný alebo nepravidelný príjem. To zahŕňa aj osoby pracujúce na základe dohôd o brigádnickej práci študentov, dohôd o vykonaní práce alebo dohôd o pracovnej činnosti. Zamestnávateľ má povinnosti voči svojim zamestnancom, vrátane odvádzania poistného na sociálne poistenie a poskytovania príjmu.
Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov a je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti. SZČO má povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie, ktoré vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon zárobkovej činnosti.
Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, alebo v služobnom pomere.
Prečítajte si tiež: Dohody pre invalidných dôchodcov
Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. Dobrovoľné poistenie vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia.
Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie.
Pri posudzovaní nároku na dávky a plnení povinností v rámci sociálneho poistenia je nevyhnutné dodržiavať stanovené lehoty. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledný deň lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa.
Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa. Nárok na ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie
Sociálna poisťovňa pravidelne valorizuje (zvyšuje) dôchodky. V roku 2025 sa dôchodkové dávky zvýšia o 2,1 % mesačnej sumy dôchodku. Zvýšenie sa vykonáva automaticky, bez osobitnej žiadosti dôchodcu.
Od 1. januára 2025 sa mení aj samotná suma minimálneho dôchodku zodpovedajúca získanému počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Napríklad, dôchodca, ktorý získa 30 rokov dôchodkového poistenia, bude mať nárok na minimálny dôchodok vo výške 397,30 eura.
Sociálna poisťovňa určí sumu 13. dôchodku tým poberateľom starobného alebo predčasného starobného dôchodku, ktorých suma dôchodku bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine.
Sociálna poisťovňa stanovila aktuálnu dôchodkovú hodnotu platnú od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 na 18,7434 eura.
Sociálna poisťovňa končí s vyplácaním rodičovského dôchodku tým poberateľom dôchodku, ktorým už bol priznaný. Kompenzáciou rodičovského dôchodku je asignácia podielu zaplatenej dane.
Prečítajte si tiež: Práca popri plnom invalidnom dôchodku
Dôchodkový vek sa v roku 2025 nemení. Poistencom, ktorí sa narodili po roku 1966, bude ich dôchodkový vek známy päť rokov vopred a zvyšovanie dôchodkového veku sa opätovne naviaže na strednú dĺžku života.
Povinnosť zamestnávateľov predkladať Sociálnej poisťovni evidenčné listy dôchodkového poistenia (ELDP) bude zrušená od 1. januára 2026.
Sociálna poisťovňa bude od roku 2026 povinná pravidelne zasielať poistencom dôchodkovú prognózu obsahujúcu informácie o ich budúcich dôchodkových nárokoch.
Referenčná suma pre výplatu dôchodku z II. dôchodkového piliera na rok 2025 je stanovená vo výške 684,10 eur. Sadzba príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (II. dôchodkový pilier) sa v roku 2025 nemení a zostáva na úrovni 4 %.
Od 1. januára 2025 Sociálna poisťovňa zvýši úrazové renty, pozostalostné úrazové renty, jednorazové odškodnenie, náhradu nákladov spojených s liečením a náhradu nákladov spojených s pohrebom o 2,7 %.
Žiadosť o dôchodok je päťstranové tlačivo s dvoma prílohami: Doba zamestnania, poistenia a iných činností a Zoznam príloh k žiadosti o dôchodok. V zmysle zákona o sociálnom poistení žiadosť o dôchodok so žiadateľom spisuje pobočka Sociálnej poisťovne.
Zákon nezakazuje osobám invalidným pracovať. Čiastočný invalidný dôchodca má rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zamestnávateľ by mal prihliadať na zdravotné obmedzenia zamestnanca so zdravotným postihnutím a môže mu prácu nadčas nariadiť len s jeho súhlasom.
Zamestnávateľ je povinný vytvárať vhodné pracovné podmienky pre zamestnancov so zdravotným postihnutím, zlepšovať vybavenie pracovísk a uzatvoriť so zamestnancom dohodu o rekvalifikácii.
Ustanovenia viacerých zákonov podporujú snahu občanov so zdravotným postihnutím zapájať sa do pracovného procesu v čo najširšej miere. Ide hlavne o zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Invalidita sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 ZSP.