
Daňové priznanie a opatrovateľský príspevok sú témy, ktoré sa dotýkajú mnohých občanov Slovenskej republiky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako sa opatrovateľský príspevok zohľadňuje v daňovom priznaní, aké sú povinnosti opatrovateľov a na čo si dať pozor.
Peňažný príspevok na opatrovanie je určený pre fyzické osoby, ktoré osobne opatrujú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP). Opatrovanie zahŕňa úkony ako hygiena, obliekanie či dohliadanie na pitný režim. Osoba s ŤZP je definovaná ako fyzická osoba, ktorá má mieru funkčnej poruchy najmenej 50 %. Funkčná porucha predstavuje nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností, ktorý bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
Sociálnym dôsledkom ŤZP je znevýhodnenie v porovnaní s osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok. Osoba s ŤZP je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak potrebuje osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Sociálne dôsledky ŤZP sa kompenzujú aj finančnými príspevkami podľa zákona č. 447/2008 Z. z.
Ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku, je podľa komplexného posudku odkázaná na opatrovanie, osobe, ktorá ju opatruje, môže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z.
Ak je peňažný príspevok vaším jediným príjmom, daňové priznanie podávať nemusíte. Dôvodom je, že príspevok na opatrovanie je z pohľadu opatrovateľa príjmom oslobodeným od dane. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov je príspevok na opatrovanie oslobodený od dane.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca zľavami na vlak
Situácia sa mení, ak máte okrem opatrovateľského príspevku aj iný príjem, napríklad pracujete na dohodu alebo máte inú zárobkovú činnosť.
Pre rok 2024 je táto hranica stanovená na 2 823,24 eura. To znamená, že ak váš celkový zdaniteľný príjem (okrem príspevku na opatrovanie) presiahne túto sumu, musíte podať daňové priznanie. Samotný príspevok na opatrovanie sa však do zdaniteľných príjmov nezahŕňa. Ak daňovník nepožiadal o odklad a jeho príjmy presiahli zákonom určenú výšku, daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2024 musí podať do konca marca.
Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2024 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2024 presiahli sumu 2 823,24 €. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený.
Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (t. j. osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava).
Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je do 31. marca 2026. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z príjmov, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. Daňové priznanie je možné podať na ktoromkoľvek daňovom úrade.
Prečítajte si tiež: Sprievodca: Odpracované roky a invalidný dôchodok
Daňové priznanie typu A podáva daňovník, ak za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti, t. j. príjmy zo zamestnania. Daňové priznanie typu B podáva daňovník, ak za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol aj príjem z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z kapitálového majetku alebo ostatný príjem, ako napr. príjem z predaja nehnuteľnosti.
Dôležité je rozlišovať medzi rôznymi typmi príjmov a ich dopadom na povinnosť podania daňového priznania. Medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov patria aj príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním.
Osobný asistent vykonáva prácu pre ťažko zdravotne postihnutého občana na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie. Príjem osobného asistenta, ktorý vypláca občan s ťažkým zdravotným postihnutím za výkon osobnej asistencie, sa zaraďuje medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže uzatvoriť so SZČO, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, dohodu o poskytnutí príspevku na činnosť pracovného asistenta. SZČO sa zaväzuje, že uzatvorí zmluvu s pracovným asistentom o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Príjmy pracovného asistenta, ktorý nie je zamestnanec, sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Pokiaľ ste poberali príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z., tento príspevok je oslobodený od dane. To znamená, že ak nemáte iné zdaniteľné príjmy, nie ste povinná podávať daňové priznanie. Všetky príjmy, ktoré sú od dane oslobodené, sú taxatívne vymenované v ustanovení § 9 zákona o dani z príjmov.
Prečítajte si tiež: Vplyv PN na proces invalidného dôchodku
Ak ste na opatrovateľskej dovolenke a poberáte len príspevok na opatrovanie, daňové priznanie podávať nemusíte. Ak však máte aj iné zdaniteľné príjmy, platia rovnaké pravidlá ako pre ostatných poberateľov príspevku na opatrovanie.
Ak pracujete ako opatrovateľka v Rakúsku na rakúsku živnosť, ste povinná podať daňové priznanie na Slovensku, pretože váš príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí sa považuje za zdaniteľný príjem. Príjem opatrovateľa/opatrovateľky zo živnosti dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí sa považuje za zdaniteľný príjem, preto na Slovensku ste povinný podať daňové priznanie.
Slovenskú živnosť je možné využívať na turnusy v Holandsku, pretože v EÚ platí voľný pohyb služieb. Pred odchodom je však potrebné si vybaviť na Sociálnej poisťovni formulár A1, ktorým sa preukazuje, že odvody sú platené na Slovensku - Holandsko potom ďalšie sociálne poistenie nevyžaduje.
Čo sa týka platenia daní od 01.01.2020 je zmena. Medzi Rakúskom a Slovenskom platí metóda zápočtu dane. Táto metóda spočíva v tom, že daňovník daň zaplatenú v druhom zmluvnom štáte započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
Daňový bonus na vyživované dieťa si môže uplatniť daňovník na každé vyživované dieťa, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, žijúce s ním v domácnosti, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z.
Nárok na daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane z príjmov podľa § 5 (príjmy zo závislej činnosti) alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 (príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti).
Pre splnenie podmienky výšky dosiahnutých príjmov sa príjmy zo závislej činnosti a príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa príjmy spočítajú od oboch rodičov. Za splnenia podmienok a spočítania čiastkových základov dane si môže daňový bonus na vyživované dieťa uplatniť len jeden z rodičov.
Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, alebo ich úhrn, môže pri podaní daňového priznania k dani z príjmov navýšiť svoj základ dane o úhrn základov dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa v domácnosti, resp.
Príjmy osobného asistenta, ktorý vykonáva prácu pre ťažko zdravotne postihnutého občana na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie, sa zaraďujú medzi príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov (§ 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov).
Ak osoba poberá opatrovateľský príspevok na dieťa so ZŤP, jej manžel ako zamestnanec má nárok uplatniť si úľavu na manželku, ak sú splnené ostatné podmienky stanovené zákonom. Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. z príjmov z prenájmu, z kapitálových príjmov) sa do úvahy neberie.
Peňažný príspevok na opatrovanie je určený pre osoby, ktoré opatrujú fyzickú osobu s ŤZP, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku odkázaná na opatrovanie. Príspevok poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z.
Osoba, ktorá opatruje, môže vykonávať zamestnanie, ak mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima (od 1. 7. 2021 je to 436,12 € mesačne). Výšku peňažného príspevku na opatrovanie ustanovuje vláda Slovenskej republiky vždy k 1. júlu. Výšku príspevku od 1. 7. 2021 ustanovila nariadením vlády SR č. 255/2021 Z.
Osoba, ktorá žiada o príspevok na opatrovanie, nemôže byť v pracovnom pomere, kde by pravidelne denne dochádzala do zamestnania. Príspevok na opatrovanie je možné poskytnúť len v prípade, že osobe sa fakticky pomoc poskytuje opatrovateľom, čo pravidelné dochádzanie do zamestnania vylučuje. Opatrovateľ môže pracovať napríklad na dohodu alebo z domu, ale tak, aby bola zabezpečená starostlivosť o odkázanú osobu a zarobiť môže maximálne 2,5 násobok životného minima.
tags: #povinnosť #podávať #daňové #priznanie #opatrovateľský #príspevok