Sociálny tlak: Psychologická definícia a jeho vplyv

Úvod

Sociálny tlak je všadeprítomný jav, ktorý ovplyvňuje naše správanie, postoje a rozhodnutia. Sociálna psychológia, ako vedná disciplína, sa zaoberá skúmaním tohto vplyvu a jeho dopadom na jednotlivca i spoločnosť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na sociálny tlak, jeho definíciu, mechanizmy a vplyv na rôzne aspekty nášho života.

Sociálna psychológia a kontext sociálneho správania

Sociálna psychológia (SP) sa zameriava na pochopenie toho, čo sa deje v mysli jednotlivca, pričom zdôrazňuje dôležitosť individuality. Súčasne SP pripomína, že človeka je nevyhnutné vnímať v jeho spoločenskom kontexte. Duševný život človeka je totiž podmienený tým, že žije v spoločnosti, a jeho správanie je odrazom jeho začlenenia do danej spoločnosti, v ktorej sa narodil a žije. Správanie, definované ako metabolické reakcie a pohyby, sa prejavuje rôznymi modalitami, ako sú konanie, oznamovanie a výraz (mimický, pantomimický, haptický, proxemický). Z fyziologického hľadiska je správanie činnosťou svalov a žliaz, pričom jeho elementom je reflex.

Historický vývoj sociálnej psychológie

Od začiatku 20. storočia, konkrétne od roku 1908, sa sociálna psychológia vyčlenila ako špecifická veda od základných psychologických vied. Procesuálne určenia definujú SP ako skúmanie psychologických, zložitých a mnohorozmerných vzťahov jedinca a jeho sociálneho prostredia. SP skúma vzájomné pôsobenie dvoch ľudí (interakciu) z dvoch hľadísk: 1, z hľadiska premien jeho psychiky: podnety zo soc. prostredia- ľudia… V roku 1908 E. A. Ross a Mc. Dougall prvýkrát použili označenie SP. Na konci 19. a začiatku 20. storočia sa objavili snahy odhaliť zákonitosti a mechanizmy sociálneho správania. Vznikli dva hlavné smery chápania a vysvetľovania sociálneho správania:

  1. Individuálno-psychologický smer: Mc. Dougall sa venoval zdedeným pudom, inštinktom, nevedomým procesom v správaní človeka a tendenciám.
  2. Sociologický smer: zdôrazňoval, že prostredie má významnú úlohu pri vytváraní psychiky.

V druhej polovici 19. storočia Vilhelm Wundt založil prvé psychologické laboratórium, čím sa zaslúžil o osamostatnenie psychológie. Medzi korene buržoázno-sociálnej psychológie patrí psychológia národov (Nemecko), ktorá priznáva tzv. kolektívne riešenie rozporu medzi jednotlivcom a spoločnosťou a predpovedá zrušenie „odsúdenia“ medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Inštinktívna teória (VB, USA) tvrdí, že podnety sociálneho správania sú biologickými tendenciami založenými v jednotlivcovi.

Kľúčové príspevky k rozvoju sociálnej psychológie

Rôzni autori prispeli k rozvoju sociálnej psychológie:

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

  • R. L. Linton - teória rol
  • N.E. Muller a J. Dollard - nápodoba ako druh sociálneho učenia
  • L. Festinger - teórie kognitívnej disonancie
  • E. E. Jones - teórie ingraciácie: zavďačovanie sa
  • M.E. P. Seligman - teórie „naučenej bezmocnosti“
  • J.W. Thibaut a H.H. Kelley - teórie soc. interakcie
  • J.B. Rotter - teórie soc. učenia: očakávania a jeho hodnoty
  • F. Heider - teórie soc.

Metódy sociálnej psychológie

Každé vedecké bádanie začína tam, kde existuje problém, ktorý nemožno vyriešiť na základe doterajších pozorovaní. Domnienka, predpoklad o podstate skutočnosti, ktorú chceme skúmať, je hypotéza.

Medzi základné metódy sociálnej psychológie patria:

  • Pozorovanie
  • Experimentálna metóda
  • Rozhovor a dotazník
  • Analýza produktov
  • Metódy merania postojov
  • Zisťovanie sociálnej štruktúry skupín a kolektívov

J. Janoušek a M. Nekonečný považujú pozorovanie za zásadnú vedeckú metódu, ktorá umožňuje popis sledovaného javu, jeho vývoj, zmeny a závislosť na vonkajších podmienkach. Podľa Ľ. Konšemovej je pozorovanie zámerné zdokonalené vnímanie, ktoré sa uskutočňuje pomocou zmyslov a môže sa zosilniť rôznymi pomôckami a prístrojmi. Pozorovanie musí byť plánovité a cieľavedomé, kontrolované a systematické. V SP sa nepresadilo, je nahrádzané rozhovorom, alebo zúčastneným pozorovaním, ktoré je zamerané do vnútra na seba samého. Pre pozorovanie je dôležité určenie konkrétneho záznamu výsledkov. Dôležitou podmienkou rozhovoru je motivácia k spolupráci a jeho anonymita. V SP sa najčastejšie používa štandardizovaný rozhovor. Sociometria je najrozšírenejšia metóda, autorom je L. Moreno. Pri experimente sú prítomné aj náhodné vplyvy, aby ich bolo možné vylúčiť a sledovať tak účinok. Experimentálna skupina nie je vystavená experimentu, ale obe skupiny sú testované, ale len 1 skupina je vystavená medzi 1. a 2. testovaním. Medzi produkty, ktoré sa analyzujú patria: výtvarné práce (kresby, maľby, výtvory z rôznych hmôt). Skúmaniu možno podrobiť, čo človek vytvoril, niektorí autori sem zavádzajú aj dokumenty o určitých udalostiach napr. o hromadnom správaní ľudí v podmienkach prírodných, či iných katastrof, súdne protokoly, správy soc.

Determinácia vývinu človeka

Determinácia znamená príčinu, podmienenosť a zákonitú závislosť vecí a javov. Podľa D. Krecha existujú 3 druhy regulácie: biologická, sociálna a kultúrna a regulácia osobnosti psychologická. Za prvého odborníka v oblasti dedičnosti sa pokladá F. Galton, ktorý v roku 1869 publikoval dielo „Hereditary Genius“. Presnú mieru vplyvu faktorov na vývin osobností nepoznáme a práve hereditárna genetika sa o to snaží.

Sociálna a kultúrna determinácia vyjadruje, že sociálne prostredie formuje osobnosť. Do materiálneho prostredia patrí prírodné prostredie: zemepisná poloha krajiny, podnebie a podmienky výživy, ako aj všetko, čo jedinca obklopuje, či je to výtvor prírody alebo ľudí. Tieto faktory pôsobia pozitívne alebo negatívne. Vplyv sociálneho prostredia dokazujú extrémne prípady sociálnej izolácie. Pod sociálnou determináciou rozumieme všetky vplyvy spoločnosti na formovanie osobnosti. Sociálne vplyvy pôsobia na jedinca priamo i nepriamo prostredníctvom sociálnych skupín. Sociálne vplyvy sú predovšetkým vplyvy iných osôb, ich konanie, názory a vplyvy skupín, ku ktorým patrí, na prvom mieste vplyv rodinného prostredia, ktorý je rozhodujúci na správanie človeka. Podľa prieskumov manželská nespokojnosť rodičov súvisí s neprospechom detí v škole. Faktory, ktoré majú pozitívny vplyv na psychický vývin dieťaťa, sú napr. úroveň vzdelania rodičov, ich sociálne postavenie, ekonomická situácia rodiny a pod. Správanie človeka je výrazne formované sociálnym prostredím, v ktorom žije, a sociálnymi skupinami, ktorých je človek príslušníkom, z ktorých najdôležitejšia je rodina. Kultúra je produktom života ľudí spoločensky organizovaných. Pre človeka je kultúra takou skutočnosťou ako pre zviera príroda. Dieťa podliehajúce vplyvom kultúry sa učí správať spôsobom záväzným pre jeho pohlavie. Dieťa, ktorého osobnosť vykazuje odchýlky od všeobecného vzorca, je neisté a zle adaptované. Súčasne si treba uvedomiť medze kultúrneho vplyvu na správanie človeka. Sociológ J. Keller uvádza 4 základné typy noriem: zvyky, mravy, zákony a tabu. Typickým základným tabu je antropológia: kanibalizmus, incest, nekrofília. Slovo tabu je polynézskeho pôvodu a znamená pôvodne nedotknuteľný predmet, teda niečo posvätné. Sankcie môžu byť aj náboženského presvedčenia - odplata na onom svete. Špecifickou spoločenskou normou podloženou náboženskými postojmi je hriech. Ďalším zdrojom kontroly sociálneho správania je sebakontrola vychádzajúca z vlastného ja. Štepanský hovorí o tzv. internalizácii noriem.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Sociálny tlak a konformita

Systémy skutočnosti odvodené z empirických alebo racionálnych dôvodov ovplyvňujú osobnosť. Konformita, teda súhlasnosť, je jav, ktorý sa týka spoločnosti ako celku. Normy, ktoré spoločnosť jedincovi prezentuje, majú určité limity tolerancie, a akékoľvek správanie, ktoré nespadá do priestoru tejto tolerancie, sa nazýva deviácia. Správanie sa môže odchyľovať v smere odmietania alebo v smere spoločenskej aprobácie. Konformizmus môže byť spontánny alebo vynútený. Podľa R. L. Atitinsonovej pojem sociálny vplyv často označuje priame a úmyselné pokusy zmeniť naše presvedčenie, postoje alebo správanie. Mnohé formy sociálneho vplyvu sú nepriame a neúmyselné, napríklad fyzická prítomnosť druhých ľudí.

Socializácia ako proces začlenenia do spoločnosti

Socializácia (S) je proces „zospoločenšťovania“ človeka v sociálno-kultúrnom systéme. Samotným zrením by sa človek nestal tým, čo psychológia označuje osobnosťou. S je chápaná ako proces, v priebehu ktorého sa z organizmu, ktorý je ovládaný v podstate biologickými inštinktmi, stáva spoločenská bytosť. Existujú dva typy socializácie:

  1. Všeobecná (špeciálna): ak sa človek prispôsobuje kultúrnemu prostrediu, v ktorom žije - osvojenie si kultúry danej spoločnosti, získavanie návykov a ich používanie.
  2. Špeciálna: prispôsobovanie sa jedinca prostrediu a povahe malých sociálnych skupín, ku ktorým má pozitívny sociálny vzťah.

Socializačný proces je učením v sociálnom kontexte. Pôsobenie činiteľov prebieha v troch sférach:

  • Sociálno-perceptuálnej: organizmus sa učí adekvátne reagovať na odmenu alebo trest.
  • Sociálno-motorickej: neuvedomené, spontánne učenie - napodobňovanie, stotožnenie sa s niekým.
  • Sociálno-kognitívnej: výsledkom účinnej socializácie je autoregulácia - kladenie požiadavky zo sociálneho prostredia.

Negatívne vplyvy na socializáciu zahŕňajú:

  1. Nevhodné neurotizujúce prostredie - konflikty, krutosť.
  2. Nedostatok alebo nadmerná stimulácia.
  3. Časový stres.

Sociálna interakcia a vzťahy

Sociálna interakcia (SI) je sprostredkovaný alebo bezprostredný vzťah medzi ľuďmi. Človek nemôže žiť mimo spoločnosti, preto je vzájomné pôsobenie (ovplyvnenie) nevyhnutné. Vzťahy môžu byť založené na časovej, priestorovej blízkosti, spoločných záujmoch, činnostiach, cieľoch a pod. Interakcia môže byť:

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

  1. Priama: tvárou v tvár.
  2. Nepriama: sprostredkovaná.
  3. Symbolická: cez symboly.
  4. Inštitucionalizovaná: dyadická.
  5. Trhová: vzájomná výmena hodnôt, tendencia k maximalizácii zisku.

Sociálna interakcia môže mať rôzne formy:

  1. SPOLUPRÁCA: hl. znakom je spoločný cieľ.
  2. SÚŤAŽENIE: hlavným znakom je cieľ, ktorý je iba pre jedného.

Konflikty môžu byť:

  1. VNÚTORNÉ:

    • Intrapersonálne: konflikt v sebe samom.
    • Interpersonálne: konflikt medzi dvoma osobami.
    • Intraskupinové: konflikt v rámci skupiny.

  2. VONKAJŠÍ KONFLIKT: nemožno vyhovieť požiadavkám - nesplniteľné.

  3. VNÚTORNÝ - VONKAJŠÍ KONFLIKT: rozpor vonkajšieho a vnútorného sveta.

Ak nie sú tieto situácie riešené, dochádza k sumácii konfliktov. V konfliktnom správaní sa uplatňujú 2 základné tendencie: tendencia priblíženia a tendencia vyhýbania. Spoločenský vzťah vzniká, keď sú sociálne vzťahy pevné a trvalé a vytvoria určitý sociálny systém. Poznáme 2 základné druhy sociálnych systémov: formálne a neformálne.

Sociálna komunikácia

Sociálna komunikácia (K) znamená výmenu významov. Ide o odovzdávanie a prijímanie informácií. Významom je všetko, o čom ľudia spolu komunikujú. K je základná zložka medziľudskej interakcie. Sociálna komunikácia je popisovaná v užšom chápaní ako oznamovanie (výmena informácií) a v širšom chápaní ako vymieňanie svojich myšlienok, predstáv a názorov. Technická komunikácia sa od sociálnej komunikácie odlišuje tým, že nejde o sociálnu komunikáciu, je jednoduchšia a je medzi 2,3 al. strojmi. Komunikácia môže byť:

  • Konanie: človek ide do bitky.
  • Oznamovanie: výmena informácií.
  • Výraz: mimický, pantomimický.

Ďalej rozlišujeme:

  • Verbálnu komunikáciu: hovorená, písaná.
  • Neverbálnu komunikáciu: gestá, mimika.
  • Priamu komunikáciu: osobná interakcia.
  • Mediálnu komunikáciu: spôsob prenosu informácií (jednokanálová - rozhlas, viackanálová - TV).

Komunikačné kanály zahŕňajú: verbálny a neverbálny kanál. Symbolická komunikácia okrem základných informácií odovzdáva aj emócie, postoje a hodnoty.

Sociálna percepcia

Sociálna percepcia (SP) je poznávanie človeka človekom, vnímanie druhého, človek si vytvára dojmy. Dôležité je:

  1. Stabilné správanie, ktoré je typické pre daného človeka.
  2. Správanie, ktoré sa vymyká role, ktorú človek hrá.

Medzi časté chyby v sociálnej percepcii patria:

  • Halo efekt: človek posudzuje iného človeka na základe prvého dojmu.
  • Efekt miernosti a zhovievavosti: učiteľ, rodičia.
  • Laická logika alebo stereotypy: posudzovať jednotlivcov.

Malé sociálne skupiny

Malé sociálne skupiny (MSS) tvoria osoby, ktoré sa navzájom poznajú, spolu komunikujú a sú formálne alebo neformálne integrované nejakým spoločenským cieľom. Sociálne skupiny všeobecne tvoria každé skupiny ľudí, ktoré spĺňajú určité kritériá:

A) Kvantitatívny: minimálne 2 jednotlivci (vytvoria dyádu), maximálne 20-30 jednotlivcov.B) Kvalitatívny:

  • Existencia spoločného cieľa.
  • Existencia spoločných záujmov.
  • Častosť sociálnej interakcie.

Podľa M. Nakonečného rozlišujeme:

  1. Primárne (neformálne) skupiny: rodina, priatelia - tu vzniká citová väzba.
  2. Sekundárne (formálne) skupiny: školská trieda - postup tu vzniká citová väzba.

Pozícia v skupine napr. postavenie v zamestnaní - úradník, robotník, riaditeľ - sekretárka. Podľa miery jeho osobnej prestíže pozície: sudcovia a vedúci (dominujúci), pomocníci, súputníci, pasívny členovia, periférny členovia. Pozícia jednotlivca ovplyvňuje jeho uspokojenie z detstva. Členovia s vyššou pozíciou zvyčajne udržujú odstup k človeku s nižšou pozíciou. Vyššia pozícia sa spája s vyššou popularitou a naopak. Nepopulárny člen sa zasa naopak cíti v skupine cudzí, neisto, je precitlivený, agresívny a nepriateľský. V úsilí získať použ. Miesto člena v SS v termínoch prestíže, popularity, významu a hodnoty vyjadruje status (šport. klub, administratívne schopnosti). S každou pozíciou sa spája sociálna rola. Na pozície sú kladené určité požiadavky + určité očakávania. Rola je teda súhrn očakávaní spoločnosti, ako sa má človek správať v istej spoločenskej pozície. Rola sa vzťahuje nielen na vonkajšie pozorovateľské správanie, ale aj na vedomosti, city, úsilia (učiteľ, riaditeľ, žiak). Človek hrá vždy viacej rol, ktoré musí vhodne spájať - 1 žena je zároveň učiteľkou, matkou, manželkou, funkcionárkou zväzu žien. Vodcovia sú osoby, ktoré v skupine hrajú dominantnú úlohu. V sociometrii majú vysoké počty kladných volieb.

Konformizmus je podľa M. Nakonečného znakom zahŕňajúcim poslušnosť, zdvorilosť, sebadisciplínu. Existujú ľudia s vyšším ale aj nižším sklonom ku konformite. Opak konformity je deviácia alebo nonkonformita. Čím viac je SS jednotná, tým viac odmieta nonkonformné správanie. Nonkonformita je sebaistý, nezávislý, s vysokým sebavedomím. Vodca plánuje činnosť skupiny, je hl. iniciátorom. Členovia súhlasia alebo nesúhlasia, vplyv majú výrazné osobnosti.

Štýly rodinnej výchovy a ich dopad

Existujú rôzne štýly rodinnej výchovy:

  • Autoritatívny spôsob: zvýšené napomínanie, nie je priestor pre vlastnú aktivitu - citová roztrieštenosť.
  • Perfekcionistická výchova: príliš vysoké požiadavky, deti sa javia ako neúspešné.

Pre učiteľa je dôležité vedieť, aký výchovný spôsob prevláda v rodine. Ideálna rodina je úplná, harmonická, s láskou a porozumením. Zanedbávaná výchova sa prejavuje u neželaných detí, výchova bez srdca, zanedbávanie, odmietanie - výrazná túžba dieťaťa po láske, všimnutí. Obmedzuje zmysel skúseností, pohybov a soc. interakcií.

Postoje a ich formovanie

Pojem postoj zaviedol do sociálnej psychológie W.J. Thomas a F. Znaniecki. Podľa M. Klinberga postoj je stav pohotovosti pre určitý typ odpovede. J. Plháková definuje postoj ako naučenú predispozíciu reagovať určitým spôsobom na určitý objekt. Postoje majú 3 charakteristiky:

  • Sú intencionálne: t. j. zamerané na určitý objekt.
  • Majú určitý smer: pozitívny alebo negatívny.
  • Majú určitú intenzitu: silné alebo slabé.

Ďalším znakom je konzistencia postoja (súdržnosť). Klasifikácia postoja zahŕňa: pozitívne, negatívne, neutrálne a ambivalentné postoje.

Utváranie sociálnych postojov

Postoje ako také nie sú človeku vrodené, ale sa u neho vytvárajú ako dôsledok sociálneho učenia. Všeobecne sa za jednu významnú determinantu procesu vytvárania postojov pokladajú potreby. Ďalšou determinantou je členstvo v skupine, významnú úlohu zohráva aj skupinový tlak. Výrazný zdroj postojov podľa M. Nakonečného je aj osobná skúsenosť. Medzi mechanizmy utvárania postojov patria:

  1. Napodobňovanie:

    • Vedomé, u ľudí s komplexom menej cennosti.
    • Môže ísť aj o fiktívny ideál.

Zatiaľ čo pri napodobnení sa imitátor približuje k niečomu a modelu (napr. správaniu a zjavu…), sa jedná o fiktívne pretváranie samého seba do roly objektu.

  1. Identifikácia: dieťa sa identifikuje s rodičom rovnakého pohlavia.
  2. Sugescia: Podávanie nových informácií je taká forma utvárania postoja, pri ktorej niekto priamo oboznamuje iných s tým, aký je obsah postoja, ktorý je vzhľadom na ten či onen problém, či skupinu želateľných, trpených, požaduje sa, ale odmieta, resp. hodnotí ako trestný.
  3. Sociálne učenie: Pri poučovaní sa osoba dozvie, čo je v danej skupine žiaduce, preferované a naopak.

Konsonancia je stav, keď z existencie A vyplýva existencia B. Disonancia je stav napätia, ktorý vzniká, keď sa postoje navzájom vylučujú.

Zmena postojov

Zmena postojov závisí od vyvinutých hodnôt a od obsahu agitácie. Nerozhodnosť vedie k ateizmu. Postoje vznikajú, keď sa kladné postoje menia v záporné a naopak, protismerné tendencie. Dôležitou známkou postoja je komplexnosť, konzistentnosť a konsonantnosť (spája sa so stabilitou). Opakom konsonancie je kognitívna disonancia, ktorá je subjektívne negatívna. Čím väčší je postoj prepojený s ostatnými, tým je odolnejší voči zmenám. Ďalej je to mnohostrannosť či jednostrannosť postojov (šírka pohľadu na „objekt postoja.“) Postoje človeka sú náchylné ku zmenám, keď sa človek radí do inej skupiny. Ako zvláštne druhy postojov sú mienky v skupinách al. objektoch.

Predmet, história a metódy sociálnej psychológie

Predmetom SP je vedecké štúdium sociálneho správania (t. j. ako percipujeme, vnímame druhých ľudí a situácie, ako reagujeme na druhých a oni na nás, a ako sme ovplyvnení sociálnymi situáciami).

Prístupy k sociálnemu správaniu:

  • Spoločenská úroveň: tento prístup berie do úvahy veľmi široké faktory historické, kultúrne, spoločenské (napr. triedny konflikt, etnické nezhody, vysvetlenie príčin vojen); využitie v sociológii, antropológii, ekonómii, politike.
  • Individuálna úroveň: opak spoločenskej úrovne - správanie vysvetľuje z pohľadu jedinečných individuálnych vlastností osobnosti, správanie odráža motívy jedinca.
  • Interpersonálna úroveň: soc. psychológovia sa zameriavajú na súčasnú sociálnu situáciu človeka; zohľadňujeme ostatných ľudí v prostredí, ich postoje, správanie a kontext (o čom tá situácia je).

Teórie sociálnej psychológie

  1. Psychoanalýza (motívy): Freud - zviera v človeku alebo ľudské zviera; správanie dospelých je poznačené potlačenými konfliktmi.
  2. Behaviorizmus (učenie): to čo sa naučíme je vplyv prostredia; formou narábania s posilnením bolo spojené s potlačením neželaných foriem správania; správanie dospelého je založené na minulých skúsenostiach, minulom učení.
  3. Geštalt psychológia (vnímanie): spôsob akým jedinec percipuje a chápe ľudí, objekty, situácie.

Súčasné teórie v sociálnej psychológii

  1. Teórie učenia: to ako sa správam je výsledok ako som sa to naučil; opakovaním situácie sa vytvorí návyk - vlastnosť - správanie; Bandura - habituálne správanie - naučené správanie, napr. niekto ma pozdraví, tak aj ja odzdravím, lebo ma to naučili.

    Mechanizmy učenia:

    • Klasické podmieňovanie - Pavlov, napr. reakcie na slovo „nacista“.
    • Posilnenie - operačné podmieňovanie - posilnenie trestom alebo odmenou (priame posilnenie - pochvala).
    • Pozorovanie - učenie sa od modelu, imitovanie - imituje sa postoj ktorý je zvnútornený; v neskoršom veku imitovanie vedomé.

    Teórie učenia majú 3 prvky:

    • Príčiny správania sú najmä v histórii minulého učenia sa indivídua.
    • Príčiny správania sú vo vonkajšom prostredí - pretože posilnenie mi dal niekto z vonka.
    • Teória učenia sa snaží vysvetľovať vonkajšie správanie, objektívne prejavy vonkajšieho správania.

  2. Kognitívne teórie: nezameriava sa na minulé učenie, ale súčasnú percepciu [Lewin, Kelley]; správanie jedinca závisí od spôsobu akým percipuje sociálne situácie; percipovaniu dávame nejaký poriadok.

    • Lewin - teória poľa; pole - sociálne okolie jedinca a to ako okolie na jedinca pôsobí správanie jedinca je ovplyvnené charakteristikami a prostredím.

    Ako organizmus percipuje:

    • Spontánne kategorizujeme situácie a objekty.
    • Niektoré veci vnímame ako figúru a iné ako pozadie.
    • Interpretácia - špecifikum sociálnej percepcie - vnímanie kauzálnych atribúcií - prisúdenie príčin správania.

    Výskum sociálnych kognícií - ako si ukladáme informácie o ľuďoch, sociálnych situáciách, skupinách a ako z nich vyvodzujeme príčiny. Dôležité sú 3 typy výskumu sociálnych kognícií:

    • Výskum sociálnej percepcie - skúma spôsoby akými ľudia percipujú a kódujú sociálne informácie.
    • Výskum sociálnej inferencie - skúma spôsoby akými ľudia spájajú, integrujú informácie a nadobúdajú dojmy a závery o sociálnom svete.
    • Výskum sociálnej pamäti - skúma spôsoby ako jednotlivci uskladňujú a vybavujú informácie o ľuďoch a sociálnych udalostiach.

  3. Motivačné teórie: sústreďujú sa na potreby a motívy v tom zmysle ako tieto ovplyvňujú naše postoje, správanie; moja sociálna situácia môže ovplyvniť moju motiváciu; situáciu môžu vytvoriť a vzbudiť také potreby, ktoré nútia ľudí k určitému správaniu, ktoré budú redukovať tieto potreby.

  4. Teórie rozhodovania: uvažujú o tom, že ľudia kalkulujú medzi stratami a ziskami v sociálnom kontexte rozhodnutie - výber najlepšej alternatívy; často sa rozhodujeme intuitívne a nie racionálne.

    V rámci teórie rozhodovania rozdeľujeme:

    tags: #sociálny #tlak #psychológia #definícia #a #vplyv

Ďalšie články