Práva a povinnosti dohodárov: Komplexný prehľad

Tento článok poskytuje čitateľom ucelený pohľad na práva a povinnosti osôb pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, známych ako "dohodári". Cieľom je objasniť ich postavenie v kontexte slovenského Zákonníka práce a súvisiacich právnych predpisov.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Zákonník práce rozlišuje pracovný pomer a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Medzi tieto dohody zaraďujeme dohodu o vykonaní práce (DVP), dohodu o brigádnickej práci študentov a dohodu o pracovnej činnosti. Uzatvorením dohody medzi zamestnávateľom a fyzickou osobou vzniká pracovnoprávny vzťah, ale nie pracovný pomer. Predmetom pracovnoprávneho vzťahu je výkon závislej práce zamestnanca pre zamestnávateľa. Zmluvnými stranami pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodami sú, rovnako ako pri pracovnom pomere, zamestnanec a zamestnávateľ.

V súlade s § 223 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzatvárať iba výnimočne, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o brigádnickej práci študentov a dohoda o pracovnej činnosti), ktoré nemožno zabezpečiť v pracovnom pomere, pretože ich výkon by bol neúčelný alebo nehospodárny. Zamestnanec vykonávajúci práce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru nie je chránený všetkými ustanoveniami Zákonníka práce. Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa podľa § 223 ods. nevzťahujú ustanovenia § 44 ods. § 44a ods. § 54b ods. § 85 ods. § 90 ods. § 119 ods. § 122a ods. § 122b ods. § 123 ods. § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a).

Dohoda o vykonaní práce (DVP)

Dohoda o vykonaní práce (DVP) je jedným z najflexibilnejších pracovných nástrojov, ktoré môžu zamestnávatelia a zamestnanci využiť. Umožňuje vám pracovať na krátkodobých projektoch bez zložitých administratívnych procesov. Dohoda o vykonaní práce (DVP) predstavuje pracovný pomer, ktorý umožňuje flexibilné vykonávanie práce na základe konkrétnych úloh. Dohoda o vykonaní práce je zmluva medzi zamestnávateľom a zamestnancom, kde zamestnanec vykonáva úlohy na základe vopred dohodnutých podmienok. Hlavným cieľom DVP je zabezpečiť efektívne vykonávanie práce v špecifických oblastiach, ako sú sezónne, projektové alebo jednorazové úlohy. Právny rámec DVP je upravený Zákonníkom práce, ktorý definuje práva a povinnosti oboch strán. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi potrebné podmienky na výkon práce, vrátane prístupu k potrebným nástrojom a informáciám. Zamestnanec sa zasa zaväzuje splniť dohodnuté úlohy v dohodnutej kvalite a v stanovenej lehote.

Výhody a nevýhody DVP

Dohoda o vykonaní práce poskytuje viaceré výhody, ktoré uľahčujú prácu a znižujú administratívne zaťaženie pre zamestnávateľov i zamestnancov. Flexibilita je jednou z hlavných výhod DVP. Umožňuje ti pracovať na konkrétnych úlohách, čo je ideálne pre krátkodobé projekty alebo sezónne práce. Môžeš si dohodnúť pracovný čas a rozsah úloh, čo ti dáva osobnú voľnosť. Zamestnávatelia majú možnosť prispôsobiť si pracovné sily aktuálnym potrebám bez dlhodobého záväzku. Nižšie náklady spojené so zamestnávaním sú ďalšou výhodou DVP. Zamestnávatelia nemusia platiť zamestnanecké benefity, ako sú príspevky na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré sú bežné pri tradičných pracovných zmluvách. Tento typ spolupráce šetrí náklady na administratívu a umožňuje investície do iných oblastí podnikania.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre bezplatnú vlakovú dopravu ZŤP

Dohoda o vykonaní práce (DVP) má aj svoje nevýhody, ktoré zamestnanci a zamestnávatelia musia zvážiť pred jej uzavretím. Obmedzené pracovné práva zamestnancov výrazne ovplyvňujú ich postavenie. Zamestnanci na DVP nemajú nárok na určité zamestnanecké benefity, ako sú napríklad dovolenky, príspevky na stravu či príspevky na dôchodkové poistenie. Taktiež nemajú nárok na odstupné pri ukončení pracovného pomeru.

Ako uzavrieť DVP

Uzatvorenie dohody o vykonaní práce (DVP) si vyžaduje dodržiavanie určitých krokov a náležitostí.

1. Dohodnutie si podmienok: Určte platové podmienky, časový rámec a formu vykonania práce.
2. Podpis dohody: Zabezpečte podpisy oboch strán na dohode.
3. Popis prác: Jasne vymedzte úlohy a zodpovednosti zamestnanca.
4. Doba trvania: Uveďte začiatok a koniec doby vykonania práce.

Dohoda o vykonaní práce môže byť uzavretá najviac na 12 mesiacov.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Dohoda o brigádnickej práci študentov sa týka práce študentov počas štúdia. Zamestnávateľ môže dohodu uzavrieť so študentom strednej školy alebo študentom dennej formy vysokoškolského štúdia, ktorý nedovŕšil 26 rokov. Na základe dohody je tak možné vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere za dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená.

Odvodová odpočítateľná položka (OOP) pre študentov

Počas letných prázdnin si mnoho študentov hľadá brigádu. Ak so svojim zamestnávateľom uzavrú dohodu o brigádnickej práci študentov, majú právo uplatniť si odvodovú odpočítateľnú položku, tzv. odvodovú úľavu, a znížiť si tak vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Z výplaty im tak zostane v peňaženke viac. O určenie dohody na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky môžu požiadať v jednom kalendárnom mesiaci len u jedného zamestnávateľa a len na jednu dohodu o brigádnickej práci študentov. Ak majú viacero dohôd (brigád), na ostatné si už odvodovú úľavu uplatniť nemôžu.

Prečítajte si tiež: Porovnanie sociálnych systémov v Európe

Dohoda o pracovnej činnosti

Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 10 hodín týždenne alebo v rozsahu 520 hodín v kalendárnom roku, ak ide o výkon sezónnej práce. Dohoda, podobne ako aj ostatné, sa uzatvára písomne a musí v nej byť dohodnutá práca, odmena za prácu, rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa uzatvára dohoda.

Dohoda o pracovnej činnosti predstavuje jednu z foriem dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorú Zákonník práce umožňuje uzatvoriť len za výnimočných podmienok. Spolu s dohodou o vykonaní práce a dohodou o brigádnickej práci študentov tvorí alternatívu ku klasickému pracovnému pomeru, najmä pri príležitostných alebo sezónnych činnostiach.

Sezónne zamestnávanie

Podľa Zákonníka práce môžu byť sezónne práce vykonávané v pracovnom pomere, ako aj na základe uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

Práva a povinnosti zamestnávateľa

Povinnosti zamestnávateľa upravuje celý rad ustanovení Zákonníka práce. Medzi tie základné patria povinnosti pred a po uzatvorení pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ pri uzatvorení pracovnej zmluvy nesmie so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma základnej zložky mzdy, ktorú zverejnil v ponuke zamestnania podľa zákona č. 5/2004 Z. z. a s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania - čl. 1, § 13, § 119a Zákonníka práce, Antidiskriminačný zákon . Zamestnávateľ je povinný oboznámiť mladistvého zamestnanca alebo jeho zákonného zástupcu o možných rizikách vykonávanej práce a o prijatých opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený. Pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný.

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia, nárok na ktoré vzniká len po splnení predpokladov spojených s výkonom práce.

Prečítajte si tiež: Využitie edukačných materiálov pre seniorov

Práva a povinnosti zamestnanca (dohodára)

Zamestnanec vykonávajúci práce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru nie je chránený všetkými ustanoveniami Zákonníka práce.

Povinnosti uchádzača o zamestnanie

Uchádzač o zamestnanie je povinný do ôsmich kalendárnych dní písomne oznámiť úradu každú zmenu oproti predchádzajúcemu zápisu v evidencii uchádzačov o zamestnanie (napr. ak uchádzač o zamestnanie je chorý a nemôže sa dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu - osobne, telefonicky, poštou …). Uchádzač o zamestnanie je povinný na účel sprostredkovania vhodného zamestnania alebo účasti v programoch odborného poradenstva a programoch aktívnych opatrení na trhu práce byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní odo dňa vyzvania úradom. Formu vyzvania si uchádzač o zamestnanie dohodne s úradom. Uchádzač o zamestnanie, ktorý si chce hľadať zamestnanie v členskom štáte EÚ a súčasne si chce zachovať nárok na dávku v nezamestnanosti, je povinný oznámiť úradu dátum svojho odchodu do členského štátu EÚ. Zamestnanec úradu poučí uchádzača o zamestnanie, že v prípade jeho nezaradenia do služieb zamestnanosti v členskom štáte EÚ, je povinný najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa jeho odchodu začať plniť povinnosti úradu.

Dôležité zmeny a novinky v legislatíve

Novela Zákonníka práce

Dňa 4.10.2022 schválil parlament pomerne rozsiahlu novelu Zákonníka práce, ktorá prináša viacero zmien, reagujúc na európske smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach a o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami. V súčasnosti prebieha schvaľovanie novely zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), ktorá by mala byť účinná od 1. októbra 2022 a ktorá bola predložená do legislatívneho konania s cieľom transpozície novoprijatých smerníc EÚ, a to konkrétne smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii (ďalej len „smernica 2019/1152“) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ.

Zamestnávanie mladistvých

Dňom 1. augusta 2024 nadobúda účinnosť novela Zákonníka práce, ktorou sa upresňujú pravidlá vzťahujúce sa na zamestnávanie mladistvých zamestnancov. Zamestnávateľ je tiež povinný oboznámiť mladistvého zamestnanca alebo jeho zákonného zástupcu o možných rizikách vykonávanej práce a o prijatých opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. U mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín.

Sociálne poistenie a odvody

Od roku 2023 sa zásadne mení sociálne poistenie: zamestnanci pracujúci na dohodu mimo pracovného pomeru sa nemôžu prihlásiť do registra Sociálnej poisťovne bez dôchodkového poistenia. Týka sa to všetkých dohôd uzavretých po 31. decembri 2022, kde vymeriavací základ môže byť 0 € pri použití odvodovej odpočítateľnej položky (OOP). Zamestnávatelia musia prihlásiť aj dohodárov-dôchodcov uplatňujúcich OOP, ktorá tvorí výnimku z platenia starobného a invalidného poistenia podľa § 227a zákona. Zmeny zahŕňajú aj sezónnu prácu, kde sa OOP uplatňuje automaticky.

Vstup do II. piliera

Klienti, ktorým vznikla či vznikne odvodová povinnosť voči Sociálnej poisťovni po prvý raz od 1. mája 2023 a neskôr, automaticky vstupujú do II. piliera dôchodkového sporenia. Po prvých dvoch rokoch platnosti legislatívnej úpravy sa to týka takmer 177 tisíc tzv. prvopoistencov. Možnosť vybrať si svoju dôchodkovú správcovskú spoločnosť (DSS) využil približne každý siedmy prvopoistenec, väčšina svoje rozhodnutie prenechala na Sociálnu poisťovňu. Po uplynutí lehoty im tak systém pridelil DSS automaticky. Právo vystúpiť z II. piliera po povinnom vstupe využilo celkovo 4 041 prvopoistencov, po vystúpení sa rozhodlo opätovne do II. piliera vstúpiť 277 poistencov. Najpočetnejšou skupinou prvopoistencov sú študenti-brigádnici (takmer 84 tisíc), nasledujú zamestnanci (viac ako 53 tisíc), tzv. dohodári (takmer 25 tisíc) a samostatne zárobkovo činné osoby (viac ako 8 tisíc).

Dávka v nezamestnanosti

Od júla budú noví žiadatelia o dávku v nezamestnanosti dostávať vyššiu maximálnu dávku v nezamestnanosti. Týkať sa to bude tých, ktorí sa po 1. júli 2024 zaevidujú na úrade práce do evidencie uchádzačov o zamestnanie, v posledných 4 rokoch boli poistení v nezamestnanosti najmenej 730 dní a dosahovali v tomto období mzdu nad hranicou 2 860 eur mesačne. O 378 eur mesačne sa od 1.

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa

Zamestnanec bol prijatý do zamestnania na dohodu o pracovnej činnosti a po dvoch mesiacoch na trvalý pracovný pomer s výkonom tej istej pracovnej činnosti s tým, že zo dňa na deň dostal novú pracovnú zmluvu. Je potrebné pri tejto zmene opätovne oboznámiť zamestnanca v súlade s odsekmi 1 a 2 podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v n.

Ďalšie benefity a povinnosti

Rekreácia zamestnancov

Rekreácia zamestnancov ako povinný benefit pre určitú skupinu zamestnávateľov sa zaviedla ustanovením § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce") s účinnosťou od 1. januára 2019.

Minimálna mzda pre dohodárov

Ako sa vypočíta doplatok do minimálnej mzdy pre dohodárov, ak sú odmeňovaní mesačnou odmenou? Sleduje sa pri dohodároch vždy len dodržanie minimálnej hodinovej mzdy vzhľadom na počet odpracovaných hodín (t. j., či dostal min. 4,023 € za hod.) alebo sa sleduje minimálna mesačná odmena 700 €?

Vplyv typu dôchodku na povinnosti

Typ dôchodku, ktorý poberá zamestnanec výrazne ovplyvňuje nielen daňové povinnosti, ale aj odvodové povinnosti zamestnanca (dôchodcu) a tiež jeho zamestnávateľa. Od 1. januára 2011 platí, že žiadatelia o predčasný starobný dôchodok nemajú nárok na jeho výplatu, ak sú povinne dôchodkovo poistení ako zamestnanci či osoby vykonávajúce samostatne zárobkovú činnosť. Táto úprava sa od 1. januára 2013 rozšírila aj na pracujúcich na základe dohôd o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti.

tags: #na #čo #majú #nárok #dohodári #práva