
Slovensko v lete pravidelne zažíva vlny horúčav, ktoré prinášajú nielen nepríjemnosti, ale aj nové povinnosti pre zamestnávateľov v oblasti ochrany zdravia zamestnancov. Extrémne teploty môžu mať negatívny vplyv na zdravie a pracovný výkon, preto je dôležité vedieť, aké práva a povinnosti vyplývajú zo zákona.
Ochranu zdravia zamestnancov pred extrémnymi teplotami upravuje hlavne zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci. Táto vyhláška stanovuje prípustné hodnoty faktorov ako teplota vzduchu, rýchlosť prúdenia vzduchu a stereoteplota, ktoré je potrebné na pracovisku celoročne udržiavať.
Zamestnávateľ sa musí starať o to, aby mali zamestnanci pri svojej práci vytvorené optimálne podmienky. Ak nie je schopný udržiavať optimálnu teplotu na pracovisku, musí prijať technické opatrenia na odstránenie záťaže teplom z technologických dôvodov, a s výnimkou mimoriadne teplých dní.
Medzi základné povinnosti zamestnávateľa patrí:
Počas horúčav je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom pitný režim. Vyhláška upravuje, že zamestnávateľ musí prostredníctvom pitného režimu zabezpečiť náhradu minimálne 70 % stratených tekutín potením a dýchaním. Polovica z celkového počtu tekutín by mala byť vo forme minerálnych nápojov. Nápoje musia byť dostupné počas celej pracovnej doby a pri fyzickej práci alebo dlhšom pobyte na slnku by mali byť k dispozícii aj minerálne alebo iónové nápoje.
Prečítajte si tiež: Zmeny v starobnom dôchodku
Prípustné teploty na pracovisku sa líšia v závislosti od fyzickej náročnosti práce. Vyhláška č. 99/2016 Z. z. rozlišuje štyri triedy prác podľa energetického výdaja:
Ak nameraná teplota v tieni presahuje 30 °C, zamestnávateľ musí upraviť režim práce podľa celkového priemerného energetického výdaja a optimálnej, resp. prípustnej teploty.
Ak sa na pracovisku prekročia prípustné teploty, zamestnávateľ musí prijať opatrenia na zníženie tepelnej záťaže zamestnancov. Medzi tieto opatrenia patrí:
Pri používaní klimatizácie sa odporúča jej primerané používanie. Rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou teplotou vzduchu by mal predstavovať päť, maximálne sedem stupňov. Vzduch z klimatizačnej jednotky by nemal fúkať priamo na konkrétnych zamestnancov. Ak pracovisko nie je klimatizované, je potrebné zabezpečiť dobré vetranie a správne umiestnenie ventilátorov.
Ak zamestnanec skolabuje z prehriatia alebo utrpí úpal, ide o pracovný úraz. V takom prípade má zamestnávateľ určité povinnosti, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Nemocenské sprevádzanie dieťaťa v kúpeľoch
Zamestnanec má v prípade pracovného úrazu nárok na náhradu škody.
Pracovný úraz je definovaný ako poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, nezávisle od jeho vôle, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
Aby mohol byť úraz klasifikovaný ako pracovný, musia byť splnené nasledovné podmienky:
Ak zamestnávateľ neposkytuje pitný režim v čase horúčav, zamestnanec by sa mal obrátiť na zástupcov zamestnancov (odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník) alebo na zástupcu pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. V prípade, že sa situácia nezlepší, môže sa zamestnanec obrátiť na inšpektorát práce alebo na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva.
Inšpektorát práce aj Regionálne úrady verejného zdravotníctva kontrolujú, ako sa zamestnávateľ stará o mikroklimatické podmienky na pracovisku. Ak zamestnávateľ poruší povinnosti vyplývajúce zo zákona, môže mu byť uložená pokuta až do výšky 50 000 eur.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre nový telefón O2
Pre efektívne zvládanie horúčav na pracovisku je vhodné mať vypracovaný horúčavový plán, ktorý zahŕňa nasledovné kroky: