Dočasná Pracovná Neschopnosť (PN) na Slovensku: Komplexný Prehľad

Dočasná pracovná neschopnosť (PN), bežne nazývaná aj "péenka", je obdobie, počas ktorého zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iných zdravotných komplikácií. Systém práceneschopnosti na Slovensku prešiel v posledných rokoch výraznými zmenami, najmä s nástupom elektronickej práceneschopnosti (ePN). Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, čo PN znamená, ako funguje, aké sú práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa.

Rozhodovanie o Práceneschopnosti

O práceneschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Iní lekári (napríklad špecialisti, ku ktorým pacient chodí na odborné vyšetrenia) nemôžu vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Posudkový lekár Sociálnej poisťovne nemôže rozhodnúť o ukončení práceneschopnosti. Posudkový lekár môže ošetrujúcemu lekárovi odporučiť, aby PN ukončil, je však na rozhodnutí ošetrujúceho lekára, či tak urobí.

Potvrdenie o Dočasnej Pracovnej Neschopnosti a Jeho Diely

Ak ošetrujúci lekár rozhodne, že človek je práceneschopný, vystaví mu tlačivo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Toto tlačivo má päť dielov, pričom každý z nich má svoju špecifickú funkciu a adresáta.

Pôvodné papierové tlačivo PN má 5 častí:

Prečítajte si tiež: Diel III PN - Ako funguje?

• Diel I. (Zelený lístok): Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti. Počas trvania PN zostáva pacientovi. Ošetrujúci lekár na ňom vyznačí dátumy kontrol. Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti pacient odovzdá tento diel potvrdenia svojmu ošetrujúcemu lekárovi. Slúži na kontrolu dodržiavania liečebného režimu.
• Diel II. (Červený lístok): Žiadosť o nemocenské. Zamestnanec ho predkladá zamestnávateľovi, ktorý ho v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako desať dní, odstúpi príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, SZČO a zamestnanec v ochrannej lehote ho odovzdávajú priamo pobočke Sociálnej poisťovne. Na zadnej strane tohto dielu je potrebné uviesť spôsob výplaty dávky (na účet alebo na adresu).
• Diel IIa. (Čierny lístok): Žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Odovzdáva ho zamestnanec zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňuje nárok na náhradu príjmu.
• Diel III.: Hlásenie pre pobočku Sociálnej poisťovne o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Tento diel odosiela ošetrujúci lekár priamo do Sociálnej poisťovne. Obsahuje informácie o začiatku PN, diagnóze a ďalšie údaje potrebné pre spracovanie a vyplácanie nemocenských dávok.
• Diel IV.: Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnanec ho odovzdá zamestnávateľovi ihneď po skončení PN.

Pacient je povinný podpísať II. a IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a vyplniť vyhlásenie poistenca na zadnej strane.

Elektronická Práceneschopnosť (ePN)

Od roku 2022 sa postupne zavádza elektronická práceneschopnosť (ePN), ktorá nahrádza papierové potvrdenia. Vďaka ePN sa informácie o PN automaticky odosielajú do Sociálnej poisťovne a zamestnávateľovi. Ak lekár uzná zamestnanca za dočasne práceneschopného elektronicky, nevystavuje mu papierové potvrdenie. ePN zjednodušuje a zrýchľuje komunikáciu medzi lekárom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom. Šetrí papierovanie, umožňuje online prehľad o PN a znižuje riziko straty či falšovania dokladov. Zamestnanec si môže skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia.

Povinnosti Zamestnanca Počas PN

Počas PN má zamestnanec niekoľko povinností:

• Informovať zamestnávateľa: Zamestnanec je povinný nahlásiť zamestnávateľovi/nadriadenému trvanie PN a zadať si neprítomnosť do dochádzky.
• Dodržiavať liečebný režim: Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Počas PN je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.
• Zdržiavať sa na uvedenej adrese: Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o nemocenské (t. j. na adrese uvedenej na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“). Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.
• Dodržiavať vychádzky: Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je tiež vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol.
• Podpísať a odovzdať potrebné diely PN: V prípade papierovej PN je zamestnanec povinný podpísať II. a IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a vyplniť vyhlásenie poistenca na zadnej strane.

Nárok na Náhradu Príjmu a Nemocenské Dávky

Počas PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody.

• Náhrada príjmu: Vypláca ju zamestnávateľ za prvých 10 kalendárnych dní PN.
  • Od 1. do 3. dňa PN je náhrada príjmu vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
  • Od 4. do 10. dňa je to 55 %.
  • Náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec utrpel úraz alebo ochorel v dôsledku požitia alkoholu alebo iných návykových látok.
• Nemocenské dávky: Vypláca ich Sociálna poisťovňa od 11. dňa PN. Výška nemocenského je 55 % z vymeriavacieho základu.
  • Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 14. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa). Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4.
  • Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN.

Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní (teda nie celý predchádzajúci rok), nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.

Prečítajte si tiež: Všetko o karte účastníka ÚPSVaR

Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne. Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Osoba v ochrannej lehote je človek, ktorému nemocenské poistenie zaniklo (napríklad skončil sa jeho pracovný pomer) a ktorý po zániku tohto poistenia v určitej lehote (ochrannej lehote) ochorel alebo utrpel úraz a stal sa dočasne práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, v prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.

Miesto Určenia a Vychádzky Počas PN

Počas dočasnej PN je dôležité dodržiavať určené miesto pobytu a pravidlá vychádzok. Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak sa pacient nechce zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť.

Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Kontroly Počas PN

Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom. Zamestnanec má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese. Aj v tomto prípade platí, že zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi. Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom vychádzky zamestnanca počas pracovnej neschopnosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca. Zamestnávateľ nemá právo kontrolovať liečebný režim zamestnanca, toto právo má výlučne Sociálna poisťovňa. Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu. Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese.

Prečítajte si tiež: Karta ÚPSVaR a rekvalifikácie

Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok.

Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Porušenie Liečebného Režimu

V prípade, že má Sociálna poisťovňa podozrenie z porušenia liečebného režimu, v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada dodatočné dokumenty, prešetruje celú situáciu. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura. K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.

Práceneschopnosť a Invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bol človek predtým PN, resp. aby bol PN celých 52 týždňov.

Aj invalidný dôchodca môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je človek invalidný v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidný. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak človek môže byť práceneschopný a poberať nemocenské.

Skončenie Pracovného Pomeru Počas PN

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, a to iba v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší alebo ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Riaditeľ Školy na PN a Zastupovanie

V prípade, ak je riaditeľ školy PN (napríklad jeden mesiac), vyvstáva otázka, kto ho môže v tomto období zastupovať. V zmysle § 5 ods.1 zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve školu riadi riaditeľ a okrem iného zodpovedá za jej prevádzku a hospodárenie. Zástupca riaditeľa sa podieľa na riadení školy v rozsahu vymedzenom svojou funkciou.

Na miesto riaditeľa školy, ktorý je štatutárnym orgánom, môže napr. z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti podľa § 3 ods. 13 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve“) zriaďovateľ vymenovať na dobu prerušenia vykonávania funkcie riaditeľa pedagogického zamestnanca podľa § 3 ods. 14 zákona č. 596/20023 Z. z., ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad podľa § 34 ods. 2 písm. d) a ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z. Na vymenovaného riaditeľa školy na zastupovanie podľa vyššie uvedeného ustanovenia zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve sa vzťahuje povinnosť najneskôr do troch rokov od ustanovenia do kariérovej pozície vedúceho pedagogického zamestnanca ukončiť funkčné vzdelávanie. To platí najdlhšie sedem rokov od jeho ukončenia. Jeho platnosť sa predlžuje po každom absolvovaní funkčného inovačného vzdelávania. Platnosť funkčného inovačného vzdelávania je sedem rokov od jeho ukončenia. Takto vymenovaný riaditeľ na zastupovanie školy nemá podmienku 5 rokov pedagogickej činnosti a absolvovania prvej atestácie, alebo jej náhradnej formy.

Riaditeľa školy podľa § 3 ods. 14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve vymenúva vždy zriaďovateľ školy. Riaditeľa školy vymenováva predseda samosprávneho kraja, alebo prednosta okresného úradu v sídle kraja.

Postup pri vymenovaní zastupujúceho riaditeľa:

1. Identifikácia potreby: Zriaďovateľ zistí, že riaditeľ školy je dlhodobo práceneschopný a nie je schopný vykonávať svoju funkciu.
2. Výber kandidáta: Zriaďovateľ vyberie pedagogického zamestnanca, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa § 34 ods. 2 písm. d) a ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z.
3. Vymenovanie: Zriaďovateľ vydá rozhodnutie o vymenovaní zastupujúceho riaditeľa na dobu prerušenia výkonu funkcie. Toto rozhodnutie musí obsahovať všetky potrebné náležitosti, ako sú meno a priezvisko zastupujúceho riaditeľa, dátum vymenovania a dobu, na ktorú je vymenovaný.
4. Informovanie: Zriaďovateľ informuje školu a jej zamestnancov o vymenovaní zastupujúceho riaditeľa.

Ide o vymenovanie, nie o poverenie. Inštitút poverenia sa uplatňuje v školskej praxi, napr. pri novozriadenej škole podľa § 3 ods. 16 zákona č. 596/2003 Z. z.

Povinnosti Zamestnávateľa Pri ePN

Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Ak nie je váš zamestnanec zrovna fanúšikom digitalizácie a vyplácate mu peniaze na ruku, v tomto prípade sociálke oznámite, že mzdu vyplácate v hotovosti. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.

Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.

Ak vás Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, ste povinní jej ju poskytnúť.

Áno, ide o zákonnú povinnosť zamestnávateľa nahlasovať údaje k ePN Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nenahlási tieto údaje (napr. ePN je vystavená z dôvodu choroby a skončila sa do 10 dní, tzn. predpoklad, že zamestnancovi nárok na nemocenské nevznikne), Sociálna poisťovňa nebude uvedené údaje požadovať, ak nárok na dávku nevzniká. Avšak upozorňujeme, že ak zamestnávateľ si nie je istý, či zamestnancovi pravdepodobne vznikne/nevznikne nárok na dávku zo Sociálnej poisťovne, odporúčame potrebné údaje zasielať vždy.

Zamestnávateľ zašle príslušný formulár k ePN ešte raz so správnymi údajmi. Áno, je to v poriadku. Vystavená ePN sa vzťahuje na všetky aktívne sociálne poistenia a ochranné lehoty po zániku nemocenského poistenia, ale aj na sociálne poistenia (pracovné pomery) vzniknuté počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Ide o zákonnú povinnosť Sociálnej poisťovne oznamovať ePN zamestnávateľovi. Ak nový pracovný pomer vznikne počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, z nového pracovného pomeru konanie o nemocenskom/úrazovom príplatku nevzniká. Zamestnávateľ neposielala žiadne údaje k ePN.

Papierová vs. ePN

Pri PN-ke vystavenej v papierovej forme musíte sociálke zaslať viaceré časti Potvrdenia o dočasnej PN. Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, odovzdávate len ak PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie je do 3 dní, a to po 10-tom dni trvania dočasnej PN zamestnanca. Štvrtý diel potvrdenia slúži na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho musíte potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť má samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robí zamestnávateľ). Ak PN trvá viac ako 10 dní a prechádza z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdáte Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN. Tieto povinnosti vám pri ePN odpadajú.

Informácie Poskytované Sociálnou Poisťovňou

Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.

Ošetrovné (OČR): Starostlivosť o Chorého Člena Rodiny alebo Dieťa

Okrem PN existuje aj ošetrovné (OČR), ktoré sa vypláca poistencovi v čase, keď osobne a celodenne opatruje chorú osobu alebo sa stará o dieťa do 11. roku veku (prípadne do 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom). OČR je dávka nemocenského poistenia, ktorú vypláca štát.

Krátkodobé OČR možno poberať najviac 14 kalendárnych dní. Ak dôjde v súvislosti s COVID-19 k uzatvoreniu predškolského zariadenia, školy alebo zariadenia sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť (ďalej len „zariadenie“) z dôvodu rozhodnutia príslušných orgánov (bez nariadenia karanténnych opatrení orgánmi RUVZ) a rodič je nútený zabezpečiť osobnú a celodennú starostlivosť o dieťa doma bez nariadenia karantény resp.

Dňa 27. marca 2020 vstúpila do účinnosti novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá zaviedla tzv. „pandemické ošetrovné“. S účinnosťou od 27. nepotvrdzujú rodičom zdravých detí (t. j. na II. potvrdzujú rodičom dieťaťa od dovŕšeného 11. roku do dovŕšenia 16 rokov veku (15 rokov+ 364 dní), ktoré zatiaľ nejaví známky choroby, avšak vyžadujú osobné a celodenné ošetrovanie z dôvodu, že jeho mentálne alebo fyzické schopnosti mu nedovoľujú zvládnuť pobyt v domácom prostredí bez dozoru rodiča. Potreba osobného a celodenného ošetrovania nie je u týchto detí automatická ale musí ju indikovať pediater. za celé obdobie od 9. na II. PN vystavíte osobe, ktorej bola nariadená karanténa alebo izolácia RÚVZ, (pacientovi, ktorému bola nariadená karanténa z dôvodu podozrenia alebo potvrdenia ochorenia COVID-19 resp.

Pracovný Úraz: Zmeny v Posudzovaní od Roku 2004

Do 31. 12. Podľa právnej úpravy dôchodkového zabezpečenia účinnej do 31. decembra 2003 sa za pracovný úraz považoval aj úraz, ktorý utrpel zamestnanec na ceste do zamestnania a späť. Od 1. 1. V zmysle zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2004, sa úraz, ktorý utrpel zamestnanec na ceste do zamestnania a späť, nepovažuje na účely sociálneho poistenia za pracovný úraz v súlade so ZP. Z tejto zásady zákon o sociálnom poistení ustanovuje výnimku, podľa ktorej pracovným úrazom je aj úraz, ktorý zamestnanec utrpí na ceste súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa § 92 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z.

Novelou zákona o sociálnom poistení sa zo znenia platného do 31. 7. 2004 z § 8 ods. 5 písm. Touto právnou úpravou sa zjednotila definícia pracovného úrazu na účely sociálneho poistenia s definíciou obsiahnutou v ZP.

Ak cestou na obed utrpel zamestnanec úraz v období do 31. 7. 2004, tak tento úraz bol považovaný za pracovný úraz iba na účely sociálneho poistenia, pretože stravovacie služby zamestnávateľ poskytoval vo svojich priestoroch. Ak cestou na obed utrpí niektorý zo zamestnancov firmy uvedenej v príklade č. 1 úraz v období od 1. 8. Od 1. 8. 2004 nie je pracovným úrazom taký úraz, ktorý vznikne v rámci plnenia pracovných povinností a služobných úloh v súvislosti s jeho stravovaním, ošetrením alebo vyšetrením v zdravotníckom zariadení ani v tom prípade, ak sa stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie zamestnanca vykonávali v priestore zamestnávateľa, a to vrátane cesty na ne a späť.

tags: #diel #iii #pn #funkcie