Ako postupovať pri dedičstve na katastri nehnuteľností

Proces dedičstva môže byť zložitý a vyžaduje si dôkladné pochopenie právnych predpisov a administratívnych postupov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako postupovať pri dedičstve na katastri nehnuteľností, s dôrazom na dedičské konanie, zápis vlastníckeho práva a s tým súvisiace povinnosti.

Dedenie a jeho právne základy

Občiansky zákonník rozlišuje dva hlavné právne dôvody dedenia:

  1. Dedenie zo závetu: Ak poručiteľ (zosnulý) zanechal platný závet, dedičstvo sa rozdelí podľa jeho vôle. Závet má prednosť pred dedením zo zákona.
  2. Dedenie zo zákona: Ak poručiteľ nezanechal závet alebo ak závet nie je platný v celom rozsahu, dedičstvo sa rozdelí podľa zákonom stanoveného poradia dedičských skupín.

Dedičské skupiny podľa zákona

Zákon rozdeľuje dedičov do štyroch skupín:

  1. Prvá skupina: Deti poručiteľa a manžel/ka, každý z nich dedí rovnakým dielom. Ak dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho deti (vnukov poručiteľa). Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa.
  2. Druhá skupina: Ak poručiteľ nemá potomkov, dedia manžel/ka, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Manžel/ka dedí minimálne polovicu dedičstva.
  3. Tretia skupina: Ak niet manžela/ky a nededia ani rodičia, dedia súrodenci poručiteľa a ich deti (netere a synovci poručiteľa). Za súrodencov sa považujú aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom.
  4. Štvrtá skupina: Ak nikto nededí v tretej skupine, dedia prarodičia poručiteľa a ak nededí žiadny z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Dedenie v priamom rade (medzi predkami a potomkami) má význam pri predaji zdedenej nehnuteľnosti, pretože ovplyvňuje oslobodenie príjmu z predaja od dane.

Dedičské konanie

Dedičské konanie je zákonom upravený postup, v ktorom súd prostredníctvom notára (ako súdneho komisára) rozhoduje o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi.

Prečítajte si tiež: Postup pri prepise nehnuteľnosti

Začatie dedičského konania

Dedičské konanie začína súd bez návrhu (ex offo), akonáhle sa dozvie o úmrtí osoby alebo vyhlásení osoby za mŕtvu. Matrika informuje príslušný súd o úmrtí a zašle mu úmrtný list.

Poverenie notára a predbežné vyšetrenie

Súd poverí notára, ktorý vykoná tzv. predbežné vyšetrenie. Notár zisťuje okruh dedičov, existenciu závetu, rozsah majetku a dlhov poručiteľa. Rovnako zisťuje v Notárskom centrálnom registri závetov, či je v ňom evidovaný závet poručiteľa, listina o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov.

Ďalší postup v dedičskom konaní

  1. Upovedomenie dedičov: Notár upovedomí všetkých prichádzajúcich do úvahy dedičov o ich dedičskom práve a práve dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa upovedomenia. Túto lehotu môže notár z dôležitých dôvodov predĺžiť.
  2. Zistenie majetku a dlhov: Notár zistí majetok a dlhy poručiteľa a vykoná ich súpis. Ak sú majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, súd sa obmedzí len na zistenie ich spornosti.
  3. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM): Smrťou zaniká manželstvo a teda aj BSM. Zákon umožňuje, aby sa BSM vyporiadalo dohodou medzi pozostalým manželom/manželkou a dedičmi. Táto dohoda musí byť uzavretá písomne alebo ústne do zápisnice a podlieha schváleniu súdom.
  4. Riešenie sporu o dedičské právo: Ak niekto z dedičov namieta právo iného dediča, ide o spor o dedičské právo. Notár tento spor vyrieši, pričom rozlišuje, či ide o spornú právnu alebo skutkovú otázku. Ak ide o právnu otázku, notár ju môže vyriešiť sám. Ak ide o skutkovú otázku, po márnej snahe o zmier dedičov, odkáže toho dediča, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou.

Ukončenie dedičského konania

Konanie končí uznesením o dedičstve, v ktorom súd potvrdí nadobudnutie dedičstva dedičom alebo dedičom podľa ich dedičských podielov.

Likvidácia dedičstva

Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode dedičov a veriteľov o jeho prenechaní veriteľom na úhradu dlhov, môže súd aj bez návrhu uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva. Súd vykoná rozvrh výťažku speňaženia majetku poručiteľa medzi veriteľov.

Odvolanie proti uzneseniu

Proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva u notára, ktorý uznesenie vydal.

Prečítajte si tiež: BSM: Všetko, čo potrebujete vedieť

Zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť. Následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností o prechode vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča nemá konštitutívne účinky, ale len účinky deklaratórne, nakoľko sa vykonáva záznamom.

Automatický zápis katastrom

V praxi to funguje tak, že uznesenie notára o zdedení nehnuteľnosti dedičom/dedičmi sa spolu s dedičským spisom zašle na súd a súd automaticky požiada kataster nehnuteľností o zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri. Dedičia teda nemusia robiť takýto úkon.

Návrh na vklad vlastníckeho práva

Napriek tomu, v praxi býva časté, že kataster nie je automaticky informovaný notárom o zmene vlastníkov, preto je na nových vlastníkoch, aby túto formálnu stránku veci zabezpečili.

Nový vlastník alebo osoba, ktorá na to bola splnomocnená, môže podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Návrh musí obsahovať údaje o nehnuteľnosti, dôkaz o nadobudnutí vlastníckeho práva (napr. rozhodnutie z dedičského konania s doložkou právoplatnosti) a musí byť podpísaný osobou, ktorá ho podáva.

Dodatočné konanie o dedičstve

V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi.

Prečítajte si tiež: Trvalý a prechodný pobyt v Rimavskej Sobote

Kto môže podať návrh

Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a to identifikáciu súdu, ktorému je určený, identifikáciu navrhovateľa, špecifikáciu veci, v akej sa robí, čo sa ním sleduje a podpis navrhovateľa.

Čo musí návrh obsahovať

Okrem toho je potrebné uviesť údaje o poručiteľovi, najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, dátum úmrtia a štátne občianstvo. Taktiež informácie o objavenom majetku a dlhoch, titul nadobudnutia majetku, čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch ak sú známe.

Prílohy k návrhu

K návrhu je vhodné pripojiť všetky listinné dôkazy, ktoré má dedič k dispozícii. Ak takéto dôkazy nebudú priložené, súdny komisár je povinný si ich vyžiadať a v súvislosti s vyhľadávacou zásadou a zásadou oficiality je povinný zhromaždiť a získať všetky potrebné informácia na prededenie majetku.

Začatie konania z úradnej moci

V odôvodnených prípadoch súd začne takéto konanie aj ex offo, teda z úradnej povinnosti. Podnet na začatie konania z úradnej povinnosti môže podať súd, notár, štátny orgán, orgán územnej správy. Tento výpočet nie je taxatívny a teda takýto podnet je oprávnený podať ktokoľvek.

Náklady dedičského konania

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov „v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Ak sa vykonala likvidácia dedičstva, platí sa odmena notára a jeho hotové výdavky z výťažku likvidácie.“.

Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok.

Dane a dedičstvo

Daň z príjmov pri predaji zdedenej nehnuteľnosti

Pri predaji zdedenej nehnuteľnosti je dôležité rozlišovať, či ide o dedenie v priamom alebo nepriamom rade.

  • Dedenie v priamom rade: Ak ide o dedenie medzi priamymi predkami a potomkami (napr. po rodičoch, starých rodičoch, deťoch), na účely oslobodenia príjmu z predaja sa doba vlastníctva u poručiteľa a dediča spočítava.
  • Dedenie v nepriamom rade: Ak ide o dedenie medzi inými osobami (napr. po sestre, bratovi, ujovi), príjem z predaja je oslobodený až po uplynutí piatich rokov odo dňa, kedy nadobudol takúto nehnuteľnosť do vlastníctva dedič.

Ak príjem z predaja nie je oslobodený od dane, daňovníkovi vzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní k dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie.

tags: #ako #postupovať #po #dedičstve #na #katastri