
Proces dedičstva môže byť zložitý a vyžaduje si dôkladné pochopenie právnych predpisov a administratívnych postupov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako postupovať pri dedičstve na katastri nehnuteľností, s dôrazom na dedičské konanie, zápis vlastníckeho práva a s tým súvisiace povinnosti.
Občiansky zákonník rozlišuje dva hlavné právne dôvody dedenia:
Zákon rozdeľuje dedičov do štyroch skupín:
Dedenie v priamom rade (medzi predkami a potomkami) má význam pri predaji zdedenej nehnuteľnosti, pretože ovplyvňuje oslobodenie príjmu z predaja od dane.
Dedičské konanie je zákonom upravený postup, v ktorom súd prostredníctvom notára (ako súdneho komisára) rozhoduje o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi.
Prečítajte si tiež: Postup pri prepise nehnuteľnosti
Dedičské konanie začína súd bez návrhu (ex offo), akonáhle sa dozvie o úmrtí osoby alebo vyhlásení osoby za mŕtvu. Matrika informuje príslušný súd o úmrtí a zašle mu úmrtný list.
Súd poverí notára, ktorý vykoná tzv. predbežné vyšetrenie. Notár zisťuje okruh dedičov, existenciu závetu, rozsah majetku a dlhov poručiteľa. Rovnako zisťuje v Notárskom centrálnom registri závetov, či je v ňom evidovaný závet poručiteľa, listina o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov.
Konanie končí uznesením o dedičstve, v ktorom súd potvrdí nadobudnutie dedičstva dedičom alebo dedičom podľa ich dedičských podielov.
Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode dedičov a veriteľov o jeho prenechaní veriteľom na úhradu dlhov, môže súd aj bez návrhu uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva. Súd vykoná rozvrh výťažku speňaženia majetku poručiteľa medzi veriteľov.
Proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva u notára, ktorý uznesenie vydal.
Prečítajte si tiež: BSM: Všetko, čo potrebujete vedieť
Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť. Následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností o prechode vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča nemá konštitutívne účinky, ale len účinky deklaratórne, nakoľko sa vykonáva záznamom.
V praxi to funguje tak, že uznesenie notára o zdedení nehnuteľnosti dedičom/dedičmi sa spolu s dedičským spisom zašle na súd a súd automaticky požiada kataster nehnuteľností o zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri. Dedičia teda nemusia robiť takýto úkon.
Napriek tomu, v praxi býva časté, že kataster nie je automaticky informovaný notárom o zmene vlastníkov, preto je na nových vlastníkoch, aby túto formálnu stránku veci zabezpečili.
Nový vlastník alebo osoba, ktorá na to bola splnomocnená, môže podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Návrh musí obsahovať údaje o nehnuteľnosti, dôkaz o nadobudnutí vlastníckeho práva (napr. rozhodnutie z dedičského konania s doložkou právoplatnosti) a musí byť podpísaný osobou, ktorá ho podáva.
V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi.
Prečítajte si tiež: Trvalý a prechodný pobyt v Rimavskej Sobote
Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a to identifikáciu súdu, ktorému je určený, identifikáciu navrhovateľa, špecifikáciu veci, v akej sa robí, čo sa ním sleduje a podpis navrhovateľa.
Okrem toho je potrebné uviesť údaje o poručiteľovi, najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, dátum úmrtia a štátne občianstvo. Taktiež informácie o objavenom majetku a dlhoch, titul nadobudnutia majetku, čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch ak sú známe.
K návrhu je vhodné pripojiť všetky listinné dôkazy, ktoré má dedič k dispozícii. Ak takéto dôkazy nebudú priložené, súdny komisár je povinný si ich vyžiadať a v súvislosti s vyhľadávacou zásadou a zásadou oficiality je povinný zhromaždiť a získať všetky potrebné informácia na prededenie majetku.
V odôvodnených prípadoch súd začne takéto konanie aj ex offo, teda z úradnej povinnosti. Podnet na začatie konania z úradnej povinnosti môže podať súd, notár, štátny orgán, orgán územnej správy. Tento výpočet nie je taxatívny a teda takýto podnet je oprávnený podať ktokoľvek.
V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov „v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Ak sa vykonala likvidácia dedičstva, platí sa odmena notára a jeho hotové výdavky z výťažku likvidácie.“.
Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok.
Pri predaji zdedenej nehnuteľnosti je dôležité rozlišovať, či ide o dedenie v priamom alebo nepriamom rade.
Ak príjem z predaja nie je oslobodený od dane, daňovníkovi vzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní k dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie.