Nezamestnanosť v okrese Revúca: Analýza štatistík a trendov

Úvod

Nezamestnanosť je komplexný socioekonomický jav, ktorý ovplyvňuje jednotlivcov, rodiny a celú spoločnosť. Na Slovensku existujú významné regionálne rozdiely v miere nezamestnanosti, pričom niektoré okresy dlhodobo vykazujú vyššie hodnoty ako iné. Jedným z takýchto okresov je aj Revúca. Tento článok sa zameriava na analýzu štatistík nezamestnanosti v okrese Revúca, identifikuje trendy a porovnáva ich s celoslovenským priemerom. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na situáciu na trhu práce v tomto regióne.

Celoslovenský kontext nezamestnanosti

V posledných rokoch sme svedkami rôznych výkyvov v miere nezamestnanosti na Slovensku. V septembri istého roka miera evidovanej nezamestnanosti medzimesačne stúpla o 0,18 percentuálneho bodu a dosiahla úroveň 7,54 %. Hoci to znamenalo nárast oproti predchádzajúcemu mesiacu, v porovnaní so septembrom 2007 to bol pokles o 0,76 percentuálneho bodu. Nárast počtu disponibilných uchádzačov o zamestnanie bol zaznamenaný v počte 4600 ľudí, čo celkovo predstavovalo 196 698 osôb. Tento mierny nárast bol pravdepodobne spôsobený ukončením niektorých sezónnych prác.

V júli 2022 dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti hodnotu 6,23 percenta, čo bolo najmenej od začiatku pandémie v marci 2020. V porovnaní s predošlým mesiacom poklesla o 0,05 percentuálneho bodu, medziročne až o 1,43 percentuálneho bodu. Tento pokles nezamestnanosti bol považovaný za jeden z najdôležitejších úspechov. Nezamestnanosť sa približovala k úrovniam spred pandémie.

Analytik Inštitútu sociálnej politiky Matěj Bělín poukázal na skutočnosť, že úrovne nezamestnanosti dosahujú historicky najnižšie hodnoty, ďalší priestor pre zásadnejší pokles preto v blízkej budúcnosti nevidí.

Disponibilná miera nezamestnanosti na Slovensku v septembri stagnovala na 5 %. Príčinou poklesu disponibilných uchádzačov o prácu bol predovšetkým vyšší odtok do neaktivity, pravdepodobne pre odchody do predčasných dôchodkov. Celkovo však miera nezamestnanosti zostala nezmenená už ôsmy mesiac za sebou.

Prečítajte si tiež: Rekvalifikácia: Cesta k lepšiemu zamestnaniu

Regionálne rozdiely a okres Revúca

Inštitút zamestnanosti dlhodobo sleduje aj regionálne štatistiky nezamestnanosti a upozorňuje na významné regionálne rozdiely vrámci Slovenska. Priemerná evidovaná nezamestnanosť 7,54 % odráža skutočný stav len v niektorých okresoch a v mnohých oblastiach je miera nezamestnanosti takmer štvornásobne vyššia ako spomínaný priemer. Na západe krajiny nájdeme viacero okresov s mierou nezamestnanosti pod 2,5 % s najnižšími úrovňami pod 2,1 % v Trenčíne a Piešťanoch.

Medzi okresy s dlhodobo najvyššou mierou nezamestnanosti patrí aj okres Revúca. V jednom sledovanom období bola v okrese Revúca zaznamenaná miera nezamestnanosti na úrovni 24,48 %, čo je výrazne viac ako celoslovenský priemer. Hoci v danom mesiaci nezamestnanosť v Revúcej mierne poklesla, stále patrila medzi okresy s najvyššou nezamestnanosťou na Slovensku. Ešte v januári 2023 evidovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ukazovateľ PDU nad úrovňou 10 percent aj v Revúcej (11,59 %).

Inde však stále okresy ako Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava a Kežmarok majú takmer dvojnásobnú mieru nezamestnanosti oproti priemeru Slovenska.

Faktory ovplyvňujúce nezamestnanosť v Revúcej

Existuje viacero faktorov, ktoré prispievajú k vysokej miere nezamestnanosti v okrese Revúca. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Nedostatok pracovných príležitostí: Revúca a jej okolie majú obmedzený počet veľkých zamestnávateľov a priemyselných podnikov. To vedie k nedostatku pracovných miest pre miestnych obyvateľov.
• Nízka kvalifikácia: Časť obyvateľstva v Revúcej má nízku kvalifikáciu a zručnosti, čo im sťažuje nájdenie si zamestnania v modernom trhu práce.
• Dopravná infraštruktúra: Zlá dopravná infraštruktúra môže obmedzovať mobilitu pracovnej sily a sťažovať dochádzanie za prácou do iných regiónov.
• Sezónne práce: Ukončenie sezónnych prác môže viesť k nárastu nezamestnanosti v určitých obdobiach roka.
• Nedostatočná podpora podnikania: Obmedzená podpora pre malé a stredné podniky môže brzdiť vytváranie nových pracovných miest v regióne.

Aktívna politika trhu práce a jej financovanie

Vo výdavkoch na aktívnu politiku trhu práce (APTP) sa Slovensko radí ku krajinám, ktoré vynakladajú na túto oblasť málo peňazí, menej ako je priemer EÚ. Toto potvrdzujú štatistiky Eurostatu, podľa ktorých Slovensko vynakladá na APTP len 0,65 % HDP, pričom priemer je 1,92 % HDP. Podľa návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009-2011, bol rozpočtovaný objem výdavkov na 141 mil. eur, čo je porovnateľné číslo s predchádzajúcimi rokmi.

Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa

Iniciatívy a reformy

V posledných rokoch boli zavedené rôzne iniciatívy a reformy s cieľom zlepšiť situáciu na trhu práce a znížiť nezamestnanosť. Dňom 1.9.2025 nadobudol účinnosť zákon o integrovanej posudkovej činnosti, ktorý prináša zmenu v posudzovaní osôb s ťažkým zdravotným postihnutím a osôb odkázaných na pomoc inej fyzickej osoby. Reforma je naviazaná na Plán obnovy a odolnosti.

Dňa 1. septembra 2025 vstúpila do platnosti iniciatíva Práca namiesto dávok. Ak človek, ktorý môže pracovať, odmietne vhodnú pracovnú ponuku z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny príde o dávku v hmotnej núdzi, resp. pomoc v hmotnej núdzi mu bude krátená. Rodinám v náročnej sociálnej situácii môže dotácia na školské potreby pomôcť lepšie zvládnuť začiatok školského roka. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny ju poskytujú na základe žiadosti od zriaďovateľa materskej alebo základnej školy. V prípade nového žiadateľa, ktorý nepodal žiadosť na začiatku kalendárneho roka je potrebné, aby podal žiadosť na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v období od 1. septembra do 10.

Trh práce a jeho limity

Trh práce naráža na svoje limity na strane dopytu aj ponuky. Prepúšťania je najmenej za celé roky. Približne tretina nezamestnaných odchádza z práce z iniciatívy zamestnávateľa. Nedobrovoľné odchody z práce zahŕňajú výpovede pre nadbytočnosť alebo z iných dôvodov a ukončenie činnosti zamestnávateľa. Ostatné dôvody zahŕňajú odchod do dôchodku, chorobu alebo rodinné, osobné a iné dôvody. Najčastejším dôvodom straty zamestnania je prepustenie pre nadbytočnosť a aktuálne je na najnižšej hodnote za 30 rokov. Na trhu práce pretrváva nedostatok zamestnancov. Podiel firiem, ktorých obmedzuje nedostatok pracovnej sily mierne poklesol. Blízko maxím spred korony zostáva počet voľných pracovných miest. Aktuálne počet záujemcov o prácu prevyšuje počet dostupných voľných pracovných miest len o tretinu, regionálne rozdiely sú však výrazné. Najakútnejšia situácia s nedostatkom zamestnancov je v okresoch Bratislava a Malacky, kde na jedného nezamestnaného pripadajú takmer štyri ponuky práce.

Absolventi škôl a nezamestnanosť

Zvýšený prílev absolventov vysokých škôl do evidencie uchádzačov o zamestnanie spôsobil v júni mierny nárast nezamestnanosti. V júni vzrástol počet absolventov vysokých škôl v evidencii medzimesačne o 3 490 osôb. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny evidovalo v júni najviac tohtoročných absolventov z Univerzity Komenského (759), z Prešovskej univerzity (462) a Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (360). Skokový rast počtu absolventov vysokých škôl sa každoročne opakuje. Je spôsobený ukončením vysokoškolského štúdia. Podobný nárast absolventov škôl sa očakáva aj v septembri. Budú to absolventi stredných škôl, ktorých býva spravidla ešte aspoň o tisíc viac ako absolventov vysokých škôl.

Prečítajte si tiež: Príspevok od ÚPSVaR

tags: #upsvar #revuca #nezamestnanost #statistiky