
Udržateľnosť dôchodkového systému na Slovensku je v súčasnosti horúcou témou. Demografické zmeny, ako klesajúca pôrodnosť a starnutie populácie, predstavujú vážnu výzvu pre súčasný systém. Tento článok sa zaoberá aktuálnym stavom dôchodkového systému na Slovensku, jeho budúcnosťou a možnými riešeniami na zabezpečenie dôstojnej staroby pre všetkých.
Slovenský dôchodkový systém je postavený na troch pilieroch:
V minulosti sa ľudia mohli viac spoliehať na štátny pilier, no v súčasnosti sa dôraz presúva na individuálnu zodpovednosť a sporenie v treťom pilieri. Od prvého dňa v práci sa každý podieľa na dôchodkoch, a to vo väčšej miere na tých, ktoré štát vypláca súčasným dôchodcom v 1. pilieri a v súčasnosti už časť z odvodov odchádza platiteľom na súkromný účet v DSS, teda do 2. piliera.
Slovensko čelí nepriaznivému demografickému vývoju. Počet obyvateľov klesá kvôli dlhodobo nízkej pôrodnosti. V roku 2024 žilo v Slovenskej republike 5 419 451 obyvateľov, čo je medziročný pokles o viac ako 5 200 osôb. Populácia SR tak klesla už štvrtý rok za sebou.
"Celkovo Slovensko za posledných 5 rokov stratilo prirodzeným pohybom takmer 40-tisíc obyvateľov. Po období vysokej úmrtnosti na Slovensku v rokoch 2020 až 2022, ovplyvnenom pandémiou, sa posledné tri roky závažne znižovala pôrodnosť," vyjadrila sa Zuzana Podmanická, riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR.
Prečítajte si tiež: Fakty a mýty o dôchodkoch Rómov
Pomer počtu osôb v produktívnom veku k počtu osôb v postproduktívnom veku sa zásadne mení. V roku 2006 bol tento pomer 5,71:1, zatiaľ čo sa predpokladá, že v roku 2050 to bude už len 1,9:1. Slovensko sa tak dnes v rámci EÚ 27 radí ku krajinám, v ktorých seniorská zložka spoločnosti rastie najdynamickejším tempom. V roku 2019 tvorili ľudia nad 65 rokov 16,3% obyvateľov v Slovenskej republike. V roku 2070 sa odhaduje, že tento počet sa takmer zdvojnásobí na 31,7% obyvateľstva. Dokonca sa predpokladá, že v roku 2060 sa z hľadiska indexu starnutia zaradíme ku krajinám s najstaršou populáciou Európskej únie. Priemerný vek seniorskej časti obyvateľstva Slovenska dosiahne takmer 78 rokov.
Starnutie obyvateľstva bolo najvýraznejšie v Grécku, Taliansku, Portugalsku a na Slovensku. Medián sa u nás zvýšil dokonca o 4 roky.
Tento trend má zásadný dopad na dôchodkový systém. Klesajúci počet pracujúcich bude musieť financovať rastúci počet dôchodcov, čo môže viesť k znižovaniu dôchodkov, zvyšovaniu odvodov alebo zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku.
Slovenský dôchodkový systém čakajú ťažké časy. Primárnym problémom je fakt, že populácia na Slovensku stárne a rodí sa stále menej detí, ktoré môžu časom prispievať na budúce dôchodky. Však len minulý rok sa narodilo o 10 tisíc detí menej ako pred 4 rokmi. V kontexte toho, že pod Tatrami máme jeden z najvyšších deficitov verejných financí, aj kvôli 13 dôchodkom, a zároveň druhú najrýchlejšie starnúcu populáciu v celej Európskej unii, je práve toto starnutie populácie problém, ktorý budú musieť politici, či chcú alebo nechcú, časom vyriešiť.
Riešenia, ktoré sa ponúkajú, sú rôzne:
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Budúce vlády budú musieť prijať tzv. nepopulárne opatrenia.
Vzhľadom na neistú budúcnosť štátneho dôchodkového systému je dôležité, aby sa ľudia spoliehali aj na vlastné sporenie.
Ľudia by sa pri dôchodkovom zabezpečení nemali spoliehať len na štát. „Príspevky do tretieho piliera si plaťte čo najvyššie, aby ste získali aj maximálny príspevok od zamestnávateľa. Nebojte sa zvoliť si rizikovejší doplnkový dôchodkový fond,“ tak znie rada prezidenta Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností Martina Višňovského. Rovnako nezabudnite na mimoriadny vklad, ak Vám to Vaša finančná situácia dovoľuje.
Doplnkové dôchodkové sporenie, teda DDS (tzv. 3. pilier), dobrovoľné sporenie na osobný účet, na ktorom sa okrem vás, v prevažnej miere podieľa pravidelnými mesačnými príspevkami aj váš zamestnávateľ, a ktoré je založené na princípe dlhodobého sporenia v produktívnom veku. Účelom DDS je, aby ste na dôchodku či v invalidite získali pravidelný doplnkový dôchodkový príjem. Tým pádom bude váš dôchodok primerane diverzifikovaný a vy neostanete závislý len od jedného zdroja, teda od štátu.
Doplnkové dôchodkové sporenie má pritom viacero výhod. Je príspevkovo definované, a teda výšku svojho mesačného sporenia si určíte vy a z časti vám môže prispievať aj zamestnávateľ. DDS je flexibilné, čo znamená, že výšku príspevkov si môžete počas doby sporenia meniť, sporenie môžete na dohodnutý čas prerušiť, nezaplatené príspevky môžete doplatiť, okrem pravidelných mesačných príspevkov môžete vkladať aj mimoriadne príspevky. Navyše, DDS je v súčasnosti, jedinou formou sporenia na dôchodok, ktorá zvýhodňuje príspevky zamestnávateľa a umožňuje ich zahrnúť do daňových výdavkov a zároveň je daňovo zvýhodnené aj pre účastníka, ktorému umožňuje odpočítať príspevky platené na DDS do výšky 180€ ročne.
Prečítajte si tiež: Nová legislatíva v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti
Je dôležité využiť každý produktívny rok na sporenie na dôchodok. Ak ste mladí, nastavte si indexové alebo akciové fondy, nie dlhopisové. Ideálne, ak nechcete pracovať do 68-ky alebo nedaj Bože do 70-ky, investujte si aj sami.
Za lepším postavením Slovenska v rebríčku dôchodkových systémov stoja opatrenia, akými sú zrušenie stropu na dôchodkový vek či zníženie tempa rastu novopriznaných dôchodkov. S mierne nadpriemerným indexom 3,5 sa Slovensko spomedzi 71 hodnotených štátov posunulo z 36. na 27. miesto. Slovenské skóre však kazia zlé demografické vyhliadky.
Európska populácia starne a medzi krajiny, ktoré sa to prejavilo najviac, patrí aj Slovensko. Keď sa pozrieme len na mediánový vek, ten sa v EÚ od roku 2014 zvýšil o 2,2 roka. Čo to znamená? Jednoducho to, že polovica obyvateľstva krajín EÚ má viac ako 44,7 roka.
Ekonomickí analytici upozorňujú na fakt, že dlhodobý trend, teda pokles počtu ľudí vo veku 20 až 64 rokov a zvyšovanie sa počtu starších ľudí, zásadným spôsobom mení aj slovenskú ekonomiku. Je jedno či pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny alebo realitný trh. Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v EÚ v priemere 24% výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19% HDP. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a v 80. rokoch minulého storočia. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení. Namiesto generácie tzv. Husákových detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné. Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194 000 vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94 000.
Priemerný dôchodok na Slovensku sa pritom od roku 2019 zvýšil o takmer polovicu na 701 eur. Aj napriek tomuto rastu patrí na starom kontinente medzi tie nižšie. Napríklad susedia Česí majú v prepošte na eurách priemerný dôchodok 853 eur. Hrubá miera náhrady priemernej mzdy na Slovensku predstavuje 77%. Slováci síce majú menšie dôchodky v absolútnych číslach, ale penzia im pokryje väčšiu časť toho, čo zarábali pred odchodom do dôchodku v porovnaní s inými členskými krajinami. Dokonca spolu s Maďarskom na 5. mieste. Z V4 sú na tom najhoršie práve Česi, s mierou náhrad na úrovni 56%. Mimochodom v Rakúsku je to ešte menej, 55%.
Podľa viacerých analytikov na základe súčasného trendu sa pracovná sila do roku 2035 zmenší o 7%. V jednoduchosti povedané, práceschopných ľudí vo veku 18 až 64 rokov bude o približne 200 tisíc menej ako je v súčasnosti. Pomer pracujúceho človeka na jedného poberateľa dôchodku sa tak dostane do fázy, kedy sa systém s veľkou pravdepodobnosťou zrúti.
Už dnes je deficit sociálnej poistovne 3 miliardy eur. Vláda pomohla zadotovať poistovňu 2 miliardami a 700 miliónmi eur. OECD nedávno výrazne zhoršila slovenskú prognózu tohto ročného rastu ekonomiky. Na konci vľanajška ešte očakávala zvýšenie HDP o 2,4%. V aktuálnom výhľade to už je iba 1,4%, deficit verejných financí je na úrovni 5,3%. Mimochodom, štvrtý najhorší v Európskej unii.
tags: #dôchodkový #systém #Slovensko #budúcnosť