Podriadená Pohľadávka v Kontexte Zákona o Konkurze a Reštrukturalizácii: Komplexný Výklad

Úvod

Článok sa zameriava na podriadenú pohľadávku v zmysle § 95 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Cieľom je poskytnúť komplexný výklad tohto ustanovenia, so zreteľom na jeho aplikáciu v praxi a zohľadnenie relevantnej judikatúry.

Podriadená Pohľadávka a Jej Uspokojovanie

V prvom rade východiskovým ustanovením je § 95 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej len ako „ZKR”), ktorý ustanovuje, že: ,,Tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený s úpadcom; na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada.”

Na otázku ako sa teda tieto pohľadávky uspokoja nám dáva odpoveď ods. 2 rovnakého ustanovenia, ktorý ustanovuje, že: ,,Pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu (§ 408a platného Obchodného zákonníka) sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Pre pochopenie uspokojovania týchto pohľadávok je potrebné vysvetliť, čo znamená ,,všeobecná podstata” a taktiež ,,nezabezpečené pohľadávky” na účely konkurzného konania. Podľa § 68 ZKR sa všeobecnou podstatou rozumie majetok podliehajúci konkurzu, ktorý netvorí žiadnu z oddelených podstát, pričom za oddelenú podstatu sa považuje majetok zabezpečeného veriteľa (v zmysle § 67 ods. 2 a § 69 ZKR). Zo všeobecnej podstaty sa teda uspokojujú nezabezpečení veritelia (tí, ktorí majú nezabezpečené pohľadávky). Nezabezpečené pohľadávky sa môžu uspokojovať najviac do takej výšky v akej boli zistené. Pre ich uspokojovanie je právne relevantná ich výška a poradie. Uspokojujú sa z výťažku, ktorý správca získa speňažením majetku, ktorý tvorí všeobecnú podstatu po znížení o pohľadávky proti podstate priradené k súpisovým zložkám tvoriacich všeobecnú podstatu. Do všeobecnej podstaty patrí aj zostatok výťažku z oddelenej podstaty, ktorý bol získaný speňažením majetku úpadcu, po úplnom uspokojení pohľadávok, ak už nenasleduje v poradí na uspokojenie iný zabezpečený veriteľ. ZKR zaraďuje pohľadávky veriteľov do tried (aj keď explicitne pojem trieda sa v ZKR neuvádza), ktoré určujú poradie ich uspokojovania. Princíp uspokojovania je taký, že pohľadávky nasledujúcej triedy môžu byť uspokojované, len ak boli uspokojené v plnom rozsahu pohľadávky zaradené do predchádzajúcej triedy. Ak výťažok z uspokojenia nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok, uspokojujú sa pohľadávky príslušnej triedy pomerne a pohľadávky nasledujúcej triedy sa už neuspokojujú. V skutočnosti sa nezabezpečené pohľadávky zaraďujú do dvoch tried. Prvú triedu tvoria všetky nezabezpečené pohľadávky okrem pohľadávok spojených so záväzkom podriadenosti. Ako už bolo spomenuté vyššie, ak výťažok vo všeobecnej podstate nebude stačiť na uspokojenie pohľadávok prvej triedy, uspokoja sa pomerne. To isté platí aj pre pohľadávky druhej triedy. V našom prípade to v praxi znamená, že najprv sa uspokoja pohľadávky vyplývajúce zo záväzku podriadenosti a ak výťažok zo všeobecnej podstaty nebude stačiť na ich úplné uspokojenie, uspokoja sa pomerne. Pohľadávky nasledujúcej triedy (tie, ktoré sa uspokojujú ako pohľadávky so záväzkom podriadenosti) sa už v takomto prípade neuspokoja. De facto uspokojenie týchto pohľadávok je minimálne, resp. nulové.

Podstatou novej právnej úpravy (od 1.1.2012) je postupné vydávanie výťažku po jeho získaní. Tým sa mení koncepcia uspokojovania pohľadávok nezabezpečených veriteľov a približuje sa čiastočne k uspokojovaniu zabezpečených pohľadávok. Pohľadávky nezabezpečených veriteľov sa uspokojujú na základe čiastkových rozvrhov (t. j. po približne jednej štvrtine speňažovaného majetku) a konečného rozvrhu. Tento postup sa aplikuje len vtedy, ak sa majetok všeobecnej podstaty speňažuje postupne. Z výťažku tohto majetku sa uspokojujú všetci nezabezpečení veritelia, ktorých pohľadávky sú zistené. V tejto triede pohľadávok sa uspokojujú aj pohľadávky zabezpečených veriteľov, ktoré neboli uspokojené z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý tieto pohľadávky zabezpečoval za predpokladu, že toto poradie mali prihlásené a bolo zistené. Veritelia druhej triedy (pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti a tie, ktoré sa uspokojujú ako pohľadávky so záväzkom podriadenosti) môžu byť uspokojení až po úplnom uspokojení pohľadávok prvej triedy. Správca môže prísť odôvodnene k záveru, že aj keď je speňažená jedna štvrtina majetku všeobecnej podstaty, nie sú podmienky na vydanie čiastkového rozvrhu výťažku. Ak vzniknú pochybnosti o rozsahu návrhu čiastkového rozvrhu výťažku alebo ak správca na požiadanie veriteľského výboru odmietne návrh čiastkového rozvrhu výťažku pripraviť, môže veriteľský výbor požiadať súd, aby správcovi prikázal v akom rozsahu má návrh čiastkového rozvrhu výťažku pripraviť. Postavenie takýchto veriteľov je teda neľahké, či už preto, že v zmysle platnej právnej úpravy podriadení veritelia a rovnako veritelia, ktorí sa v konkurze uspokojujú v poradí ako podriadení veritelia, nemajú právo hlasovať na schôdzi veriteľov a nemajú ani právo byť volení do veriteľského výboru[3] (a teda nemajú právo hlasovať pri zvolení veriteľského výboru a ovplyvňovať tak priebeh konkurzného konania) alebo z dôvodu poradia uspokojovania pohľadávok v konkurze ako bolo rozobraté vyššie.

Dôvod Zavedenia Inštitútu Podriadenej Pohľadávky

Na tomto mieste je však dôležité poukázať na fakt, prečo k prijatiu takéhoto zákonného znenia došlo. Za dôvod takejto legálnej úpravy možno považovať to, že v praxi sa často vyskytovali nasledujúce situácie: ,,podnikatelia namiesto toho, aby sa financovali z prostriedkov akcionárov (spoločníkov), teda do základného imania, financovali sa často tak, že akcionári či spoločníci poskytli vlastnej spoločnosti pôžičku (často zabezpečenú aj záložným právom na majetok spoločnosti). Takýto postup potom viedol k tomu, že samotní akcionári či spoločníci sa stávali veriteľmi vlastnej spoločnosti a z tohto postavenia mali možnosť pôsobiť na priebeh konkurzu či skôr deformovať ho. Z osôb, ktoré mali vlastne niesť majetkovú zodpovednosť za neúspech podnikania dlžníka, stávali sa veritelia, ktorým vznikalo právo na uspokojenie z majetku dlžníka (ak ešte nejaký v spoločnosti zostal) v lepšom postavení ako reálnym veriteľom dlžníka (napr.

Prečítajte si tiež: Dôsledky Podriadenej Pohľadávky

Dôvodová správa k zákonu č. 348/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, uvádza, že sa „upravuje nová trieda veriteľov, ktorých uspokojenie sa podriaďuje uspokojeniu ostatných veriteľov. Do tejto skupiny sa navrhujú zaradiť veritelia, ktorí sú spriaznení s dlžníkom. Títo veritelia negatívnym spôsobom ovplyvňujú priebeh konkurzného konania a to na úkor ostatných veriteľov, ktorí nie sú spriaznení s dlžníkom. Súčasná úprava nevylučuje, v praxi je to dokonca bežné, že v konkurze ako významní veritelia vystupujú buď samotní štatutári, prípade osoby priamo prepojené s akcionárom dlžníka. Záujmom týchto osôb však nie je dosiahnuť čo najvyššiu mieru uspokojenia veriteľov, ale zachovať v právnych vzťahoch status quo, ktoré bolo založené pred vyhlásením konkurzu. Odhliadnuc od toho spriaznení veritelia mali spravidla možnosť ovplyvňovať podnikanie dlžníka pred vyhlásením konkurzu, prípadne z tohto podnikania profitovať, pričom bežní veritelia túto možnosť nemali. Nová trieda (podriadených veriteľov) zohľadňuje aj túto skutočnosť. Nová trieda tzv. spriaznených veriteľov vychádza z konceptov, ktoré sú upravené v zahraničných právnych úpravách, či už v nemeckej právnej úprave, príp. anglosaských právnych úpravách“.[1]

S týmto konštatovaním možno súhlasiť, avšak naskytá sa otázka, či výklad spriaznenej osoby v zmysle § 9 ZKR nie je extenzívny.[5] Definícia spriaznenej osoby v ZKR nie je nová, bola prijatá novelou ZKR, ktorá mala slúžiť na iný účel - prenesenie dôkazného bremena pri odporovateľných právnych úkonoch, kde sa pri takto ,,spriaznenej osobe” predpokladala vedomosť o pomeroch dlžníka. Avšak v uvedenej situácii, teda pri uspokojovaní podriadených pohľadávok možno diskutovať o tom, či týmto konaním nevznikla právna neistota ohľadom vymožiteľnosti týchto pohľadávok. Napr. v praxi sa môže stať, že dlžník nebude plniť svoje povinnosti voči banke a bude musieť za neho dlh zaplatiť jeho spriaznená osoba ako ručiteľ. Ten síce následne vstúpi do právneho postavenia banky ako veriteľa, ale v skutočnosti bude jeho postavenie zásadne odlišné. Rovnako päť percentná hranica podielu (či už priameho alebo nepriameho) v spoločnosti je stanovená nízko a tiež by sa dalo o nej diskutovať. Môže totiž zasiahnuť aj osoby, ktoré vôbec nekonajú ako spriaznené a na svoje rozhodovanie nemajú vplyv (pretože nepriamym podielom v zmysle ZKR sa rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť - t. j. 5%). Podriadenosť zasahuje aj pohľadávky, ktoré boli v rukách spriaznených osôb v minulosti a to dokonca aj osôb, ktoré boli spriaznené aj v minulosti (napr.

Aplikačná Prax a Princíp "Equitable Subordination"

Toto všetko sú prípady, kedy uvedená novela zákona nemusí mať (a je predpokladom, že ani nebude mať) pozitívne následky voči niektorým (podriadeným) veriteľom. Avšak je to pomerne nová záležitosť, a preto musíme byť trpezliví a čakať, ako sa s touto problematikou vyrovnajú súdy a ich aplikačná prax. Tá by v uvedenej problematike mala uplatňovať princíp známy zo zahraničia ako tzv. equitable subordination.[9] V preklade uvedené slovné spojenie znamená ,,spravodlivé podriadenie”. Ale je na mieste otázka, či je úprava podriadených pohľadávok v súčasnosti upravená spravodlivo. Napr. ak pohľadávka osoby B prešla niekedy v minulosti v rámci faktoringu cez ruky spoločnosti, ktorá bola cez 5%ného akcionára spriaznená s úpadcom, neexistuje asi žiadny dôvod na faktické „zrušenie” pohľadávky veriteľa B, pretože ten nikdy nemal vplyv na podnikanie úpadcu, jeho pohľadávka nie je náhradou za základné imanie a celkovo nie je v inej situácii, ako veriteľ A. Napriek tomu ho zákon stavia do iného postavenia. Jedna vec je uspokojovanie pohľadávok v konkurze (pričom úspešnosť uspokojenia pohľadávok, ktorým sa venujeme v tejto práci, je minimálna), avšak tieto pohľadávky sa dajú vymáhať aj po zrušení konkurzu. Zrušením konkurzu nezanikajú pohľadávky veriteľov, ktoré neboli uspokojené. Majetok dlžníka, ktorý podliehal konkurzu môže byť opäť predmetom konania o výkon rozhodnutia alebo exekučného konania.

Exekučný Titul a Rozhodnutia Ústavného Súdu

Otázkou exekučného titulu sa zaoberal vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ako „ÚS SR”). V rozhodnutí ÚS SR zo dňa 21. januára 2009, sp. zn. I.ÚS 273/08 sa zaoberal prípadom, kedy Krajský súd uznesením zrušil konkurz na majetok úpadcu (povinného) pre nedostatok majetku, a preto pohľadávka sťažovateľky nebola ani čiastočne uspokojená. Sťažovateľka následne doručila súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - výpisu zo zápisnice z prieskumného pojednávania. Okresný súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol uznesením, v ktorom dospel k záveru, že predložený výpis zo zápisnice z prieskumného pojednávania nie je možné považovať za exekučný titul, čo potvrdil aj Krajský súd. Sťažovateľka namietala formalistickú interpretáciu zákonných ustanovení ZKR a Exekučného poriadku týkajúcich sa tejto problematiky. Za pravdu jej dal aj ÚS SR, pretože vo svojom rozhodnutí konštatoval, že: „Bez existencie dôvodných pochybností o pravosti a pravdivosti obsahu výpisu zo zoznamu pohľadávok nemá požiadavka predloženia kompletnej prílohy zápisnice o prieskumnom pojednávaní - zoznamu prihlášok ako exekučného titulu - v rámci rozhodovania o návrhu veriteľa na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadny význam z hľadiska ochrany zákonnosti a v zásade predstavuje príliš formalistický prístup pri posudzovaní úkonov účastníkov exekučného konania, ktorý zasahuje do jeho práva na spravodlivý proces, resp. v danom prípade do jeho práva na súdnu ochranu. Ústavný súd konštatuje, že právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu vybočuje z medzí ústavne konformného výkladu a aplikácie ZKR, a preto týmto uznesením došlo k sťažovateľkou namietanému porušeniu označených práv.”

ZKR tým v podstate prevzal stručnú právnu úpravu zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorá priznáva zoznamu prihlášok právne účinky exekučného titulu. Na základe zoznamu prihlášok je možné podať návrh na exekúciu pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca v určenej lehote výslovne nenamietol.[11] Nevýhodou však je, že v dôsledku takejto právnej úpravy úpadca ľahko zmarí exekučný titul tým, že môže účelovo popierať pohľadávky veriteľov.

Prečítajte si tiež: Ako prihlásiť podmienenú pohľadávku do konkurzu?

Pohľadávky Spriaznených Osôb a Exekúcie po Zrušení Konkurzu

Záverom možno uviesť, že možnosť spriaznenej osoby viesť exekúciu voči dlžníkovi po zrušení konkurzu nenájde časté uplatnenie v praxi, nakoľko ako už bolo spomenuté vyššie, prihlásenie pohľadávok takýchto osôb do konkurzného konania bolo a je mnohokrát účelové. Avšak v úvahách de lege ferenda je vhodné zaoberať sa a diskutovať o problematike extenzívnej definície spriaznenej osoby, ktorá by mohla mať diskriminačný vplyv na (ne)uspokojovanie niektorých veriteľov. Taktiež netreba opomenúť diskusiu o definícii kvalifikovanej účasti, ktorej 5%tná hranica sa pri posudzovaní niektorých vzťahov môže zdať príliš nízka. Je potrebné počkať na to, ako túto zákonnú úpravu budú aplikovať a interpretovať slovenské súdy.

Spriaznenosť Veriteľa a Úpadcu v Kontexte Rozhodovacej Praxe

Pre posúdenie pohľadávky veriteľa ako podriadenej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 95 ods. 3 ZKR sa pri jednoznačnom preukázaní spriaznenosti veriteľa s úpadcom v zmysle ustanovenia § 9 ods. 3 ZKR zohľadňuje jedine časové hľadisko vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Moment vyhlásenia konkurzu je zároveň relevantný iba v súvislosti s tým, či bol vyhlásený pred účinnosťou novely ZKR realizovanou zákonom č. 348/2011 Z. z. alebo po nej.

Prípad z Praxe: Zamietnutie Žaloby na Určenie Poradia Pohľadávky

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 31. mája 2018, č. k. 7Cbi/7/2016-153 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dôvody popretia pohľadávky nesmerujú ani k právnemu dôvodu vzniku, ani k výške, ale výlučne a iba k poradiu uspokojenia, a to z dôvodu zistenej spriaznenosti veriteľa a úpadcu. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že veriteľ si po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu v zákonnej lehote prihlásil svoju pohľadávku titulom poskytnutia financovania na základe Zmluvy o poskytnutí úveru, a to prihláškou zabezpečenej pohľadávky. Pôvodný správca konkurznej podstaty úpadcu (ďalej aj „správca úpadcu“) poprel uvedenú pohľadávku, čo do poradia jej uspokojenia s odkazom na ustanovenie § 95 ods. 3 ZKR. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca ako spoločník má kvalifikovanú väčšinu, t. j. má viac ako 5% na hlasovacích právach úpadcu, a teda má aj reálnu možnosť uplatňovania vplyvu na riadení úpadcu práve dojednaním rozdielneho určenia výšky obchodného podielu a rozsahu hlasovacích práv v nadväznosti na rozhodovanie, resp. prijímanie uznesení valného zhromaždenia. S poukazom na uvedené závery súdom prvej inštancie bola preukázaná spriaznenosť žalobcu s úpadcom podľa § 9 ods. 3 ZKR, v čoho dôsledku pohľadávky žalobcu môžu byť uspokojované iba v poradí podriadených pohľadávok. Ak teda bola pohľadávka žalobcu čo do poradia prihlásená ako „iná pohľadávka“, bolo popretie poradia tejto pohľadávky zo strany správcu dôvodné, pričom sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vysporiadal aj s argumentáciou aplikovania prechodných ustanovení zákona č. 348/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2012, ktorým bola zavedená kategória podriadených pohľadávok v spojitosti so spriaznenými osobami. Okresný súd vzhľadom k uvedenému uzavrel, že žalobca neosvedčil právo na určenie iného poradia uplatnenej pohľadávky prihlásenej do konkurzu na majetok úpadcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

Potvrdenie Rozsudku Súdom Druhej Inštancie

O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 15. januára 2019, č. k. 1CoKR/75/2018-198, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie stotožniac sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený 31. októbra 2015, pričom z textu ustanovenia § 95 ods. 3 ZKR (v znení účinnom k 31. októbru 2015) jednoznačne vyplýva, že pri konštatovaní spriaznenosti veriteľa s úpadcom je potrebné jeho pohľadávky čo do poradia zaradiť medzi pohľadávky, ktoré sa uspokojujú ako podriadené. Nestotožnil sa preto s argumentáciou žalobcu spočívajúcej v tom, že uvedené ustanovenie sa stalo účinným pri posudzovaní pohľadávky žalobcu ku dňu jej vzniku až od 1. januára 2012. Pri posudzovaní poradia pohľadávky žalobcu sa skúma postavenie žalobcu a jeho nárokov vo vzťahu k úpadcovi, pričom z dikcie ustanovenia § 95 ods. 3 ZKR (v znení účinnom k 31. októbru 2015) jasne vyplýva, že ako podriadená pohľadávka sa uspokojí aj pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený s úpadcom a na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada.

Dovolanie Žalobcu a Argumentácia Nesprávneho Právneho Posúdenia

Prípustnosť dovolania dovolateľ odôvodnil ustanovením § 421 ods. 1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) pričom za nesprávne právne posúdenie považoval aplikáciu ustanovenia § 95 ods. 3 ZKR vo veci konajúcimi súdmi. Podľa názoru dovolateľa pri správnom právnom posúdení mali súdy dospieť k záveru, že sa na prihlásenú pohľadávku ustanovenie § 95 ods. 3 ZKR nevzťahuje. Uvedené ustanovenie, ktoré sa stalo účinným od 1. januára 2012, sa podľa žalobcu netýka pohľadávok vzniknutých pred 1. januárom 2012, ale iba pohľadávok vzniknutých po 1. januári 2012. Túto pojmovú nepresnosť ustanovenia § 95 ods. 3 ZKR (resp. legislatívnu medzeru) si všimol aj zákonodarca, ktorý až následnou novelou účinnou od 1. januára 2016 spresnil jeho znenie tým, že do neho explicitne zakotvil legislatívny termín „vznik pohľadávky“ a prikázal skúmať spriaznenosť veriteľa a dlžníka už od momentu vzniku pohľadávky. Nakoľko však znenie ustanovenia § 95 ZKR účinné do 1. januára 2012 takéto pravidlo skúmania pohľadávok už od momentu ich „vzniku“ neobsahovalo a keďže prihlásená pohľadávka žalobcu vznikla už dňa 2. augusta 2010, novelizované ustanovenie § 95 ods. 3 ZKR sa prihlásenej pohľadávky vôbec netýka. Zo skutkových okolností prípadu je totiž zrejmé, že k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí úveru, k samotnému poskytnutiu úveru a tým i vzniku pohľadávky na vrátenie úveru došlo ešte dňa 2. augusta 2010. Súd bol preto podľa názoru dovolateľa povinný prihliadnuť na skutočnosť, že k vzniku pohľadávky žalobcu došlo ešte dňa 2. augusta 2010, teda v čase, kedy predmetné ustanovenie § 95.

Prečítajte si tiež: Zabezpečenie pohľadávky v nižšej sume

Vyjadrenie Žalovaného a Argumentácia Legislatívno-Technického Spresnenia

Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že zákonodarca novelou č. 348/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2012 zaviedol novú skupinu tzv. quasi podriadených pohľadávok, pričom spriaznenosť týchto pohľadávok je prísna a absolútna. To znamená, že všetky pohľadávky veriteľov (bez obmedzenia), ktoré sú (v prítomnosti - rozumej čas prihlasovania do konkurzu) alebo boli v minulosti majetkom spriazneného veriteľa, ktorý ich následne postúpil napríklad aj na nespriazneného veriteľa, sa v konkurze uspokoja ako podriadené. Argumentáciu žalobcu považoval za nesprávnu, keď tento pravdepodobne účelovo opomenul, že inštitút quasi podriadených pohľadávok bol do ZKR inkorporovaný novelou č. 348/2011 Z. z., ktorá bola účinná už v čase vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka a snaží sa navodiť dojem, že quasi podriadené pohľadávky sa považujú za spriaznené až v konaniach začatých po 1. januári 2016, čo však nie je pravda. Pri porovnaní dikcie ustanovenia § 95 ods. 3 ZKR účinného do 31. decembra 2015, ktorá pojednávala o pohľadávke, „ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený s úpadcom“ s dikciou § 95 ods. 3 ZKR účinného od 1. januára 2016, ktorá pojednáva o podriadenej pohľadávke, „ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom“, vidieť, že sa nejedná o materiálny ani kvalitatívny rozdiel, ale skôr o legislatívno- technické spresnenie. Obe časové verzie dotknutého ustanovenia tak považujú za podriadené pohľadávky tie, ktoré sú alebo boli (v minulosti) pohľadávkami veriteľov spriaznených s úpadcom a preto platí, že pohľadávka žalobcu je podriadená bez ohľadu na to, ktorú časovú verziu ZKR na túto pohľadávku aplikujeme. Vzhľadom k uvedenému žalovaný navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol, resp.

#

tags: #podriadená #pohľadávka #§ #95 #ods. #2