Nadobudnutie Majetku Darovaním: Podmienky a Aspekty

Právny poriadok Slovenskej republiky ponúka rôzne spôsoby, ako prerozdeliť majetok medzi potomkov. Vzhľadom na odlišnosti medzi jednotlivými možnosťami prerozdelenia majetku medzi dedičov je dôležité zvážiť výhody a nevýhody každého z nich. V zásade sa ponúkajú dve základné riešenia: prerozdelenie majetku inter vivos (za života) alebo prerozdelenie majetku mortis causa (pre prípad smrti). Tento článok sa zameriava na nadobudnutie majetku darovaním, jeho podmienky a s tým spojené aspekty.

Daňové Aspekty Darovania a Dedenia

Z hľadiska daňových aspektov sú darovanie a dedenie rovnako posudzované. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí, alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty nepodlieha dani z príjmov.

V minulosti platila iná právna úprava, zákon č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľnosti, ktorá bola zrušená k 1. januáru 2004. Občas sa však objavujú tendencie na jej znovuzavedenie.

Podľa súčasného právneho stavu je od dane oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku. Toto oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku.

Trvalý pobyt už nemá vplyv na daň z príjmu pri prevode nehnuteľností (§ 9 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov).

Prečítajte si tiež: Majetok darovaný jednému z manželov

Rovnako je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti získanej darovaním, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku. Výnimkou sú príjmy, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku (§ 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov).

V prípade nehnuteľnosti získanej dedením je podmienkou oslobodenia od dane z príjmu skutočnosť, že ide o dediča v priamom rade alebo manžela a uplynulo minimálne 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti do vlastníctva poručiteľa, teda poručiteľ bol vlastníkom nehnuteľnosti aspoň 5 rokov pred svojou smrťou.

Náklady Spojené s Darovaním a Dedením

Súdne Poplatky a Odmena Notára pri Dedení

Súdny poplatok za konanie o dedičstve je odstupňovaný podľa čistej hodnoty dedičstva (po odpočítaní dlhov). Napríklad, pri dedičstve do 3 319 eur je poplatok 6.50 eur, do 9 958 eur je 16.50 eur a nad 9 958 eur je to 0,2 % z čistej hodnoty dedičstva, najviac však 165,50 eura (položka 18a prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Čím menej majetku poručiteľ zanechá, tým nižší bude súdny poplatok. Aj pri nulovej hodnote dedičstva je dedič povinný zaplatiť minimálny poplatok 6.50 eur.

Odmena notára ako súdneho komisára za úkony vykonané v konaní o dedičstve, ktoré bolo zastavené, je 13 eur. Súd konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal majetok. Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaví (§ 175h ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku; obdobne § 187 a § 188 Civilného mimosporového poriadku).

Ak konanie o dedičstve nebolo zastavené, pretože poručiteľ zanechal majetok, odmena notára sa vypočítava percentuálne odstupňovaným podielom zo všeobecnej hodnoty majetku závislým od výšky majetku, ktorý tvoria iba aktíva bez odpočítania dlhov poručiteľa. Minimálna odmena notára je 23 eur, pričom k tomu je potrebné prirátať tiež náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (vyhláška MS SR č. 31/1993 Z.z. o odmenách a náhradách notárov).

Prečítajte si tiež: Postupy pri darovaní majetku

V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo, ktoré nie je predlžené. Ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov. V ostatných prípadoch platí tieto trovy štát (§ 140 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Poplatky pri Darovaní

Pri nadobudnutí nehnuteľnosti väčšej hodnoty náklady spojené s dedičským konaním zvyčajne prevyšujú náklady spojené s darovaním. Pri darovaní nehnuteľnosti sa platí poplatok za osvedčenie podpisu darcu na darovacej zmluvy (v priemere 2 eurá za osvedčenie podpisu).

Okrem toho sa platí správny poplatok za návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, ktorý je vo výške 66 eur. Tento poplatok je možné optimalizovať, ak sa návrh podá elektronicky, v takom prípade je poplatok vo výške 33 eur, a v prípade podania oznámenia o zamýšľanom návrhu na vklad je možné zníženie ešte o ďalších 15 eur, teda výsledná suma tohto správneho poplatku môže klesnúť až na úroveň 18 eur (položka 11 prílohy zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch).

Celkovo prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti formou darovania vychádza pri úplnej optimalizácii nákladov približne na 20 eur, ak sa nepočíta s odmenou advokáta v prípade, že zúčastnené strany si dokážu pripraviť darovaciu zmluvu a návrh na vklad svojpomocne.

Darovacia Zmluva: Podmienky a Obmedzenia

Pri darovacej zmluve je potrebné upozorniť na to, že darovanie je možné len za života darcu, nakoľko darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti, je zo zákona absolútne neplatná (§ 628 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?

Vrátenie Daru

Z pohľadu nadobúdateľa (obdarovaného) je nevýhodou to, že za istých okolností sa darca môže domáhať vrátenia daru, resp. jeho peňažnej ekvivalencie. Podľa ustanovenia § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Obdobná je aj právna úprava dedenia, ktorá pozná kategóriu dedičskej nespôsobilosti. Podľa ustanovenia § 469 OZ „Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil“.

Darcovi možno odporučiť, aby zohľadnil a posúdil, či sa prípadným darovaním nevystaví nebezpečenstvu trestného stíhania pre poškodzovanie veriteľa podľa § 239 Trestného zákona.

Výhody Darovania pre Obdarovaného

Výhodou darovania pre obdarovaného je predovšetkým to, že s výnimkou možnosti vrátenia daru a právnej neúčinnosti darovania voči veriteľom darcu, obdarovaný o tento dar už nemôže prísť. V prípade ponechania na dedenie sa situácia môže rôznymi spôsobmi modifikovať, pričom vlastník môže do svojej smrti s týmto majetkom disponovať, teda previesť ho na inú osobu, prípadne zaťažiť. Môže dôjsť taktiež k rozšíreniu okruhu dedičov, vydedeniu, odkázania závetom inému dedičovi a pod. Práve z týchto dôvodov budú mať potomkovia záujem na nadobudnutí majetku ešte za života poručiteľa.

Nevýhodou ponechania na dedenie pre potomkov je aj inštitút vydedenia, ktorého dôvody sú vymedzené užším spôsobom oproti dôvodom na vrátenie daru.

Závet vs. Darovacia Zmluva

Čo do obsahu má závet v podstate rovnaké účinky ako darovacia zmluva - závet možno v tomto smere označiť ako darovanie pre prípad smrti. S ohľadom na náklady spojené s dedením je z tohto hľadiska lepšou alternatívou darovacia zmluva za života darcu. Navyše pre tvorbu závetu sú zákonom ustanovené prísnejšie formálne podmienky pre jeho platnosť.

Obmedzenia Darovania a Vplyv na Dedenie

Ďalšou výhodou darovania ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať je to, že darovanie čo do kvantity majetku nie je zákonom nijako limitované. Pri závete totiž obmedzuje testamentárnu dispozíciu kategória tzv. neopomenuteľných dedičov. Podľa ustanovenia § 479 OZ „Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov“.

Darovanie za života však má predsa vplyv na dedenie. Táto skutočnosť je korigovaná v rámci inštitútu započítania daru na dedičský podiel (tzv. kolácia) obdarovaného dediča, čim dochádza fakticky k zníženiu jeho dedičského podielu. Z uvedeného vyplýva, že aj na darovanie uskutočnené za života darcu sa prihliada pri prerozdelení majetku v rámci dedičského konania, čím sa tento inštitút svojimi účinkami približuje inštitútu tzv.

Kolácia je upravená v ustanovení § 484 OZ, podľa ktorého „Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.

Príklad kolácie: Po poručiteľovi ostali štyria dedičia bez zanechania závetu z toho manžel a tri deti. V danom prípade dedia zo zákona v prvej dedičskej skupine rovným dielom. Jedno z detí však za života poručiteľa dostalo do daru nehnuteľnosť za 100.000 eur. Majetok po poručiteľovi po odpočítaní dlhov je vo výške 300.000 Eur. Tzv. kolačná podstata (hodnota dedičstva + dary, ktoré majú byť započítané) je v tomto prípade 400.000 eur. Z tejto kolačnej podstaty sa vypočítajú dedičské podiely jednotlivých dedičov a od dedičského podielu dediča, ktorý bol obdarovaný, sa odpočíta cena daru, ktorú dostal. Keďže dedičia sú štyria a dedia rovným dielom na každého pripadá 100.000 eur. Nakoľko jedno z detí dostalo neobvyklý dar presahujúci rámec bežného darovania vo výške 100.000 eur, tento dar sa započíta na jeho dedičský podiel, t.j. na tohto dediča nepripadá z dedičstva žiaden majetok.

Darovacia Zmluva: Detaily a Náležitosti

Darovacia zmluva (donatio) je právny úkon, ktorým darca bezodplatne prevádza vlastnícke právo k veci alebo inej hodnote na obdarovaného a ten tento dar prijíma. Na rozdiel od kúpnej zmluvy nejde o prevod za protihodnotu, ale o bezodplatný prevod. Jedným z podstatných aspektov darovacej zmluvy je zásada liberality, čo znamená, že „poskytnutie daru nesmie byť plnením právnej povinnosti, ktorá by povinnému vyplývala zo zákona alebo z uzavretej zmluvy.“

„Bezplatnosti nie je na ťarchu skutočnosť, že darovanie môže byť vzájomné, resp. nadväzujú na seba určité darovania, napríklad pri príležitosti sviatkov a pod. Takéto vzájomné darovania nemožno považovať za zámenu alebo poskytnutie vzájomne rovnocenných plnení. Podobne ako morálne dary, vzájomné darovania sú motivované pohnútkami, ktoré vyplývajú z vnútorného vzťahu darcov a obdarovaných navzájom, napríklad rodinný alebo priateľský vzťah alebo zo spoločenských konvencií.“

Predmetom darovania môže byť čokoľvek, čo je predmetom občiansko-právneho vzťahu. Uvedené sa spravuje od ustanovenia § 118 OZ, a teda „predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

Darovanie Veci, Ktorá Ešte Nie Je Vo Vlastníctve Darcu

Darovanie veci, ktorá v čase uzavretia darovacej zmluvy ešte nie je vo vlastníctve darcu, je možné, ak sa darca zaviaže túto vec nadobudnúť a účinnosť darovacej zmluvy sa viaže na odkladaciu podmienku, ktorou je práve nadobudnutie vlastníctva darcom. Rovnaký postup je prípustný aj v prípade, ak predmetom daru je pohľadávka alebo iné majetkové právo. Platnosť takejto zmluvy je však podmienená jej konsenzuálnou povahou.

Samotné reálne odovzdanie veci, ktorá nepatrí darcovi, by nebolo právne účinným darovaním, pretože by bolo v rozpore so zásadou nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet - teda že nikto nemôže previesť viac práv, než sám má. Ak je však v zmluve výslovne uvedená odkladacia podmienka viažuca účinnosť darovania na okamih nadobudnutia vlastníckeho práva darcom, ide o platný právny úkon. Darovanie je prípustné aj v prípade, že darca ešte nie je vlastníkom veci, avšak má obligačné právo ju nadobudnúť - napríklad ako kupujúci na základe platnej kúpnej zmluvy, pričom vlastnícke právo ešte nebolo zapísané v prospech darcu do katastra nehnuteľností. Rozhodujúcim kritériom je vlastníctvo darcu v čase samotnej realizácie záväzku darovať.

Za nesprávny by bolo treba považovať výklad, ktorý by takúto písomnú zmluvu o sľube darovať posudzoval ako zmluvu o budúcej darovacej zmluve a reálne odovzdanie predmetu daru by kvalifikoval ako novú darovaciu zmluvu. Takýto formalistický prístup by odporoval prejavom vôle strán aj účelu zákona. Darovanie teda možno viazať na splnenie odkladacej podmienky spočívajúcej v nadobudnutí vlastníckeho alebo iného práva k daru darcom.

V právnej teórii sa však objavujú aj názory, že takáto zmluva je absolútne neplatná podľa § 37 ods. 2 OZ, pretože v čase jej uzavretia je predmet plnenia nemožný. Predmet plnenia je však potrebné posudzovať nie podľa okamihu uzavretia zmluvy, ale predovšetkým s ohľadom na moment nadobudnutia účinnosti a najmä splatnosti záväzku prevodcu.

Podmienky Platnosti Darovacej Zmluvy

O dobrovoľnosť sa nejedná v prípadoch, kedy k darovaniu dochádza na základe iného dôvodu. Tým, že sa jedná o dvojstranný právny úkon, na platnosť darovacej zmluvy sa vyžaduje splnenie všeobecných podmienok vymedzených v § 34 a nasl. OZ. Okrem toho možno poukázať na viaceré osobitosti darovania, akými sú disimulácia, odporovateľnosť alebo obchádzanie zákona).

Podľa § 37 OZ sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

§ 38 OZ hovorí, že neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

V nadväznosti na to je ako všeobecnú podmienku nutné spomenúť odporovanie zákonu alebo jeho obchádzanie, poprípade priečenie dobrým mravom.

Disimulácia

O disimuláciu ide v prípade, ak strany z akýchkoľvek dôvodov strany predstierajú uzatvorenie kúpnej zmluvy, hoci ide o prenechanie veci bezplatne. „Zastretý právny úkon platí len vtedy, ak vyjadruje vôľu účastníkov právneho úkonu, a ak pritom spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu. Za týchto okolností bude teda platiť to, čo účastníci naozaj chceli a zakrývali (disimulovali), a nie to, čo iba predstierali (simulovali). Avšak aj zastretý právny úkon je neplatný, ak nemá potrebné náležitosti.

Z judikatúry vyplýva, že ak strany uzavreli simulovanú písomnú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, ktorou chceli zastrieť darovanie nehnuteľnosti, bude aj darovacia zmluva neplatná. Dôvodom neplatnosti disimulovanej darovacej zmluvy bude nedodržanie zákonnej písomnej formy pre prevod nehnuteľnosti darovaním. K rovnakému záveru (neplatnosť právneho úkonu) dospejeme v prípade simulácie darovania, ktorým sa má zastrieť kúpa (napr. z dôvodu obchádzania daňovej povinnosti). Pokiaľ sa zastretý právny úkon simuluje preto, že je nedovolený (napr. je v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi), je neplatný. Nejde tu však o neplatnosť pre disimuláciu, ale pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi a pod.“

Odporovateľnosť

Za odporovateľné právne úkony sa považujú také konania dlžníka, ktorými sa ukracuje uspokojenie pohľadávok jeho veriteľov (tzv. in fraudem creditoris). Ak darca prostredníctvom darovania naplní podstatné znaky odporovateľného právneho úkonu v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka, t. j. ak ako dlžník zmenší svoj majetok do tej miery, že tým znemožní alebo podstatne sťaží uspokojenie existujúcej a vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, veriteľ je oprávnený podať podľa § 42b OZ žalobu na súd, ktorou sa bude domáhať určenia neúčinnosti takéhoto právneho úkonu voči svojej osobe. Odporovateľnosť predpokladá, že ide o platný právny úkon.

Žaloba smeruje proti obdarovanému, pretože práve ten nadobudol majetkový prospech z konania dlžníka. Ak súd rozhodne v prospech veriteľa a vyhlási napadnutý právny úkon za neúčinný, takéto rozhodnutie zakladá možnosť veriteľa - na základe exekučného titulu proti dlžníkovi - domáhať sa výkonu rozhodnutia priamo voči tomu, čo odporovateľným právnym úkonom odišlo z dlžníkovho majetku, teda voči obdarovanému, a nie voči samotnému darcovi. Túto zásadu judikatúra potvrdila napríklad v rozhodnutí ZSR ČR 26/2000.

Odporovať možno právnym úkonom dlžníka vykonaným v období posledných troch rokov, ak boli urobené s úmyslom poškodiť veriteľa. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno v konaní, právna úprava rozlišuje medzi úkonmi uskutočnenými medzi blízkymi osobami (pričom zákon za ne považuje aj vzájomné majetkové či personálne prepojenia medzi fyzickými a právnickými osobami) a úkonmi uskutočnenými medzi inými osobami.

Vrátenie Daru pre Hrubé Porušenie Dobrých Mravov

Jedná sa o jednostranný právny úkon, ktorý spočíva vo výzve darcu smerovanej obdarovanému na vrátenie daru. Text právnej normy „… sa obdarovaný správa …“ nemožno vykladať reštriktívne, a teda za naplnenie danej podmienky možno považovať aj situáciu, kedy už rušivý stav netrvá, ale k porušeniu dobrých mravov došlo v minulosti.

Predmet Darovania a Jeho Súčasti

Ako vyplýva zo spomenutého ustanovenia § 118, predmetom darovacej zmluvy môžu byť aj nehnuteľnosti. Pri prevode hnuteľných alebo nehnuteľných vecí spravidla dochádza aj k nakladaniu s ich súčasťami (§ 120 OZ) a príslušenstvom (§ 121 OZ). Súčasť veci nemá samostatnú právnu povahu a nemôže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov - z právneho hľadiska vždy sleduje osud hlavnej veci. To znamená, že súčasť automaticky prechádza na nadobúdateľa, a to aj v prípade, ak v scudzovacej zmluve nie je výslovne uvedená.

Odlišne je to pri príslušenstve veci. To možno prevádzať samostatne, pričom rozhodujúca je vôľa vlastníka príslušenstva, nie ekonomická či funkčná súvislosť s hlavnou vecou. Práve tieto aspekty je potrebné mať na zreteli pri uzatváraní darovacej zmluvy, aby bola zrejmá vôľa strán ohľadom prevodu nielen hlavnej veci, ale aj jej príslušenstva.

Nadobudnutie Vlastníckeho Práva k Nehnuteľnosti

Ak ide o nehnuteľnosť, automaticky sa neprevádza vlastnícke právo po uzatvorení darovacej zmluvy. Vyžaduje sa vklad do katastra nehnuteľností. Kataster nehnuteľností možno definovať ako geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov.

Ustanovenie § 28 ZKN hovorí, že „práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

V tejto súvislosti treba dať do pozornosti ustanovenie § 47 OZ, podľa ktorého „ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.“ Výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že ak sa nepodá návrh na vklad do katastra do troch rokov od uzavretia darovacej zmluvy, je možné od nej odstúpiť.

Takýto výklad však nie je správny, čo potvrdila aj judikatúra súdov. „Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (§ 47 OZ). Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 OZ spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačnoprávnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 OZ).“

Darovanie Nehnuteľnosti Maloletému Dieťaťu

V prípade, ak ide o neplnoleté dieťa, je potrebný špecifický postup. Podľa § 8 OZ „spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku.

Ustanovenie § 26 OZ hovorí o tom, že pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia. Kto sa považuje za zákonného zástupcu upravuje Zákon o rodine (ďalej len „ZR“). Podstatným v tejto súvislosti je konflikt záujmov, vyjadrený ako aj v § 30 OZ a § 31 odsek 2 ZR. Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.

Okrem vyššie uvedeného je v tejto súvislosti nutné spomenúť aj ustanovenie § 28 OZ, ktoré uvádza : „Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.“ To znamená, že platnosť darovacej zmluvy Vášmu maloletému dieťaťu je podmienená súhlasom súdu s týmto úkonom. Z pohľadu legislatívy je daná okolnosť upravená aj v Civilnom mimosporovom poriadku (ďalej len „CMP“), konkrétne v ustanovení § 119 : „Právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli, ak je to v záujme maloletého.“

tags: #nadobudnutie #majetku #darovaním #podmienky