
Náhradné výživné predstavuje dôležitý nástroj štátu na zabezpečenie výživy nezaopatrených detí v prípadoch, keď si povinná osoba, najčastejšie rodič, neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Tento článok sa zameriava na podmienky poskytovania náhradného výživného, povinnosti vrátenia vyplatených prostriedkov a zmeny, ktoré priniesla novela zákona.
Náhradné výživné je forma pomoci poskytovaná štátom nezaopatreným deťom, ktorých rodičia alebo iné povinné osoby si neplnia svoju vyživovaciu povinnosť. Právny rámec pre poskytovanie náhradného výživného tvorí zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Cieľom tohto zákona je zabezpečiť, aby dieťa malo prístup k základným životným potrebám aj v situáciách, keď rodič neprispieva na jeho výživu.
Základné podmienky pre priznanie náhradného výživného sú zakotvené v § 2 zákona č. 201/2008 Z. z. Jednou z hlavných podmienok je, že vyživovacia povinnosť musí byť už súdom určená. To znamená, že súd musí rozhodnúť o tom, že osoba (najčastejšie otec) je povinná platiť výživné v určenej sume. Ďalšou podmienkou je, že povinná osoba si túto povinnosť neplní "v plnej výške, v lehote a spôsobom určeným rozhodnutím súdu".
Medzi ďalšie podmienky patrí trvalý alebo prechodný pobyt oprávnenej osoby (dieťaťa) na území Slovenskej republiky. Táto podmienka neplatí, ak sa dieťa zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia. Ak dieťaťu nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Oprávnená osoba (zväčša zákonný zástupca dieťaťa) má voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určité povinnosti. Medzi ne patrí povinnosť informovať úrad o každej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na náhradné výživné, jeho výšku a vyplácanie. Táto informácia musí byť poskytnutá bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny. Medzi takéto skutočnosti patrí napríklad zmena príjmu, zmena bydliska a pod. Oprávnená osoba je tiež povinná na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce pre nárok na náhradné výživné.
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné
Dôležitou otázkou je, kedy je potrebné vrátiť náhradné výživné štátu. Zákon č. 201/2008 Z. z. v § 10 upravuje povinnosť vrátenia náhradného výživného. Ak povinná osoba (otec) dodatočne uhradí dlžné výživné, oprávnená osoba (matka) je povinná vrátiť štátu sumu, ktorá jej bola vyplatená ako náhradné výživné za obdobie, za ktoré bolo výživné dodatočne uhradené. To znamená, že nie je možné si ponechať oba príjmy - náhradné výživné aj výživné dodatočne uhradené povinnou osobou. Ak povinná osoba uhradí len časť dlžného výživného, vráti sa úradu suma vo výške, v ktorej bolo výživné splatené alebo vymožené.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že skutočnosť, že osoba povinná plniť vyživovaciu povinnosť (v tomto prípade otec) tak nerobí, nie je dôvodom na vrátenie náhradného výživného zo strany oprávnenej osoby, teda dieťaťa.
V posledných rokoch došlo k novelizácii zákona o náhradnom výživnom, ktorá priniesla niekoľko významných zmien. Jednou z nich je zmena v povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné v prípade vymoženia výživného prostredníctvom exekútora. Podľa pôvodnej právnej úpravy mala túto povinnosť oprávnená osoba. Novela zákona túto povinnosť presúva na exekútora. To znamená, že vrátenie preddavkovo poskytnutého náhradného výživného bude vykonávať priamo exekútor z vymoženej sumy výživného na základe informácií, ktoré si budú vymieňať príslušný úrad práce a exekútor.
Ďalšou zmenou, ktorú priniesla novela, je skrátenie lehoty, po ktorej môže matka požiadať o náhradné výživné. Pôvodne musela čakať tri mesiace neplatenia výživného, po novele sa táto lehota skrátila na dva mesiace. Zároveň sa zvýšil aj limit príjmu rodiča, čo znamená, že na náhradné výživné bude mať nárok viac rodičov. Maximálna výška náhradného výživného by mala byť 350 eur.
Ak si povinná osoba neplní svoju vyživovaciu povinnosť, oprávnená osoba (matka) sa môže obrátiť na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste svojho bydliska a požiadať o náhradné výživné. K žiadosti je potrebné priložiť viaceré dokumenty, ako napríklad potvrdenie o výške výživného a potvrdenie, že prebieha exekučné konanie na vymoženie výživného.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné
Podľa novely zákona, už po dvoch mesiacoch neplatenia výživného má úrad práce povinnosť podať automaticky trestné oznámenie na povinnú osobu, ktorá neplatí.
Pre efektívne fungovanie systému náhradného výživného je dôležitá súčinnosť medzi úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny a súdnymi exekútormi. Ak súdny exekútor vymôže pohľadávku na výživnom, je povinný túto sumu oznámiť úradu. Rovnako aj Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže je povinné oznámiť úradu ukončenie vymáhania výživného zo zahraničia.
V situáciách, keď nie je otcovstvo určené, je potrebné najprv otcovstvo určiť, aby bolo možné domáhať sa vyživovacej povinnosti. Ako podklad na zapísanie otca do rodného listu môže poslúžiť napríklad inštitút súhlasného vyhlásenia rodičov. Ak by súhlas otca nebolo možné získať, je možné podať návrh na príslušný okresný súd, aby rozhodnutím určil, že Váš bývalý partner je zároveň otcom Vášho dieťaťa. Toto rozhodnutie bude potom slúžiť ako podklad pre zápis otca do rodného listu dieťaťa, a to aj proti vôli otca. Akonáhle bude otec zapísaný v rodnom liste, môžete sa domáhať na súde , aby mu bola nariadená vyživovacia povinnosť.
Prečítajte si tiež: Podmienky zamestnávania ZŤP na Slovensku