
Vlastníctvo pôdy je základné právo, no nie vždy je jednoduché s ňou hospodáriť. Čo robiť, ak sú vaše pozemky rozdrobené, ťažko prístupné alebo sa na nich nachádza stavba vo vlastníctve obce? Riešením môže byť náhradný pozemok alebo finančná kompenzácia. Tento článok sa venuje podmienkam a možnostiam, ktoré majú vlastníci pôdy v takýchto situáciách, s dôrazom na legislatívny rámec a praktické rady.
Ak vlastníte kúsky pôdy, ktoré sú nevyužiteľné, môžete požiadať o takzvaný náhradný pozemok. Ak sa na vašich rozdrobených pozemkoch nedá nič realizovať, riešením sú náhradné, respektíve podnájomné pozemky. Musíte sa však dohodnúť s osobami, ktoré na vašich roztrúsených parcelkách hospodária ako nájomníci, aby ste za ne dostali napríklad jednu súvislú plochu.
Aby ste o náhradnú pôdu mohli požiadať, musia byť splnené isté podmienky. Jednou z nich je skutočnosť, že sa končí alebo sa už skončilo obdobie, na ktoré máte s družstvom uzatvorenú nájomnú zmluvu na pôdu. Ďalšou podmienkou je, že je váš pozemok neprístupný, nachádza sa uprostred lánu polí alebo máte rozdrobené spoluvlastnícke podiely v rôznych častiach katastrálneho územia a nemôžete ich racionálne využívať. Ak dohoda nie je reálna, môžete podať návrh na začatie konania na okresný úrad.
Ak nepochodíte na družstve, môžete požiadať o náhradu prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu, ktorý dvakrát do roka zverejňuje zoznam pozemkov, ktoré sú na to vhodné. Robí tak na základe zákonov, ktoré upravujú vlastnícke vzťahy k pôde.
Dobrý deň, prípadov, kedy na pozemkoch súkromných vlastníkov sú postavené obecné alebo mestské stavby alebo sú užívané zo strany obce inak, je v súčasnosti mnoho. Právna úprava pred rokom 1989 umožňovala stavbu zariadení spadajúcich pod pojem takzvaného národného majetku aj bez majetkovoprávneho usporiadania vzťahov k pozemkom, na ktorých boli tieto stavby postavené. V dôsledku uvedeného mnohé obce a VÚC užívali pozemky pod stavbami, ktoré na nich v rámci decentralizácie štátnej správy prešli bez právneho dôvodu.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad nároku na náhradný mobil pri reklamácii
V súvislosti s účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, majú vlastníci týchto pozemkov možnosť ako sa s obcou dohodnúť na usporiadaní vlastníckych vzťahov, pričom sa zákon vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov, na ktorých je umiestnený cintorín.
Zákon č. 66/2009 Z. z. upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo VÚC, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo VÚC podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o majetku obcí“) a zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a primerane sa vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín (okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví), športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa zákona o majetku obcí.
V zmysle tohto predpisu Vám obec môže poskytnúť zámennou zmluvou náhradný pozemok, ktorý je v jej vlastníctve alebo finančnú náhradu. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne obec v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.
V zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. sa usporiadanie vlastníctva k pozemkom môže uskutočniť poskytnutím náhradného pozemku vlastníkovi pozemku pod stavbou na základe zámennej zmluvy. Náhradný pozemok musí mať primeraný druh, výmeru a bonitu, ako mal zamieňaný pozemok pôvodne pred zastavaním a musí byť poskytnutý v tom istom katastrálnom území. Ak na usporiadanie vlastníctva nebol poskytnutý náhradný pozemok na základe zámennej zmluvy, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb.
Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok.
Prečítajte si tiež: Informácie o splnomocnení
Zákon č. 66/2009 Z. z. neumožňuje, aby ktokoľvek (hoci by sa jednalo o obec alebo VÚC) užíval pozemky iných osôb bez právneho dôvodu a / alebo bez primeranej náhrady, čím vzniká nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva aj vlastníkom pozemkov pod stavbami vymedzenými v zákone č. 66/2009 Z.
Pokiaľ obce a VÚC užívali cudzie pozemky pred 30.06.2009, dochádzalo k užívaniu pozemkov bez právneho dôvodu, čím sa obec alebo VÚC v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov dopustili bezdôvodného obohatenia.
Pri výklade oprávnenia obce poskytnúť primeranú finančnú náhradu vzniká otázka, či v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. Zákon č. 66/2009 Z. z. neustanovuje spôsob určenia finančnej náhrady v načrtnutých prípadoch, avšak presnejší obraz pomáha utvárať rozhodovacia prax súdov v sporoch, ktorých predmetom je určenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva na základe zákona č. 66/2009 Z. V jednotlivých súdnych konaniach sa súdy zaoberali napr. otázkou, či je v prípade obmedzenia vlastníckeho práva v dôsledku vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa zákona č. 66/2009 Z. z. možné poskytnúť vlastníkovi pozemku náhradu za zriadenie vecného bremena aj vo forme opakovaného plnenia alebo iba jednorazovo.
K takýmto záverom dospel aj Okresný súd Bratislava I, ktorý v odôvodnení rozsudku sp. zn. 18C/23/2013 zo dňa 27.10.2016 uvádza: „Pokiaľ ide o požiadavku žalovanej stanoviť finančnú náhradu za obmedzenie výkonu vlastníckeho práva z dôvodu zákonného vecného bremena jednorazovo, v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zákon stanovuje dobu platnosti vecného bremena na dobu do vykonania pozemkových úprav, teda na dobu neurčitú. To znamená, že predovšetkým od žalovaného užívateľa pozemku a vlastníka stavby na ňom stojacej závisí, kedy a za akých podmienok k majetkovoprávnemu vysporiadaniu v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. dôjde. Jeho nečinnosť nemôže byť na ťarchu žalobkyni. Z toho dôvodu nie je možné alebo je značne obtiažne stanoviť výšku náhrady do budúcna, nakoľko žalobkyňa nevie, kedy bude konanie o pozemkových úpravách ukončené. S poskytnutím jednorazovej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva sa nestotožnil ani Najvyšší súd Slovenskej republiky v Uznesení sp. zn. 4 Mcdo 2/2014.
Podľa platnej právnej úpravy Občianskeho zákonníka a rozhodnutí slovenských súdov máte nárok na kompenzáciu za užívanie vašich pozemkov obcou. Obec vznikajú bezdôvodné obohatenie, ak užíva pozemky bez právneho dôvodu. Môžete od obce požadovať finančnú náhradu alebo usporiadanie vlastníckych vzťahov podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami.
Prečítajte si tiež: Podmienky Náhradného Pozemku
V prvom rade treba pozrieť, či neexistuje duplicitná "C" parcela s Vašou "E" parcelou. V praxi sa to neraz stáva. Potom by mohla nastať situácia, že stavba je umiestnená na tej duplicitnej "C" parcele. Stretol som sa ale už s prípadom, že v obci sa ešte za predchádzajúceho režimu vyvlastnilo niekoľko pozemkov, do katastra sa to nezaznamenalo (lebo vtedy registrácia nefungovala, ako dnes). Každopádne najjednoduchšie bude, ak bez ďalšieho jednoducho uplatníte nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Právo vlastniť majetok patrí k základným právam, ktoré sú zakotvené a garantované Ústavou Slovenskej republiky. Majetok môže mať hnuteľnú či nehnuteľnú podobu alebo hmotnú aj nehmotnú povahu. Vlastnícke právo oprávňuje vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky a disponovať ňou. Toto právo požíva ochranu, okrem majetku nadobudnutého protiprávne.
Farmárčenie je špecifická oblasť. Tí, ktorí sa doň chcú pustiť, môžu získať od štátu poľnohospodársku pôdu. Podnikom sa dáva do prenájmu najmenej na päť a najviac na 25 rokov. Ak ide o ovocný sad, tak maximálne na 30 rokov. Keď družstvo založí alebo obnoví škôlky pre ovocné alebo okrasné dreviny, vinohrad alebo chmeľnicu, tak najviac na 15 rokov.
Na Slovensku je bežné, že pôdu už máte, no hospodári na nej napríklad družstvo. Odborníci radia, aby ste sa najskôr pokúsili dohodnúť s ním, aby vám dali nejakú novú plochu. Môžete sa spojiť aj s ďalšími majiteľmi, s ktorými sa o pozemky delíte, alebo aj s tými, ktorí ich vlastnia v celku, a dosiahnuť tak dohodu s agropodnikom. Dohoda je rozumnejšia, pretože je schodnejšia. Ak to nepôjde podobrotky, môžete podať návrh na začatie konania na okresný súd.
Uvádzame, že vo veci platia ust. zákona o obecnom zriadení. Z otázky predpokladáme, že obec svoj zámer zverejnila buď na internete alebo na úradnej tabuli, čo musí urobiť v zmysle ust. § 9a/ ods. "Obec zverejní zámer predať svoj majetok a jeho spôsob na svojej úradnej tabuli, na webovom sídle obce, ak ho má obec zriadené, a iným vhodným spôsobom. Ak ide o prevod podľa odseku 1 písm.
Vo veci uvádzame, že vy môžete síce podať námietky proti uvedneému zámeru obce, avšak obec nie je oprávnená zo zákona preoblém prístupu na váš pozemok riešiť. "(1) Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo vlastní v obci nehnuteľnosť alebo osoba, ktorá má na veci právny záujem, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný v súlade s § 9a a 9ab. (2) Žalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa."
Záverom uvádzame, že keďže obec nemá právomoc riešiť prístup na váš pozemok, potom v prípade, že by došlo k predaju tohto pozemku a k zámennej zmluve, vy ak sa nemôžete dostať na váš pozemok s domom, potom pri súdnom riešení súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu.
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v snahe zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia uznieslo sa na tomto zákone:
Zákon sa vzťahuje na:
Zákon upravuje práva a povinnosti vlastníkov, pôvodných vlastníkov, užívateľov a nájomcov pôdy, ako aj pôsobnosť štátu pri úprave vlastníckych a užívacích práv k pozemkom.
Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, spravujú sa právne vzťahy k majetku uvedenému v odseku 1 osobitnými predpismi.
Oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.
Ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí:
V prípadoch uvedených v § 6 ods. 1 písm. j) sú oprávnenými osobami osoby tam uvedené; ustanovenia odseku 2 písm. c) až e) platia obdobne.
Povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia, s výnimkou podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 1. októbri 1990.
Osobou, ktorá nehnuteľnosť podľa odseku 1 drží, sa rozumie:
Povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté.
Oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku:
Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať na účely tohto zákona aj štátnych občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorým sa skonfiškoval poľnohospodársky majetok a neboli odsúdené podľa osobitných predpisov. Pokiaľ tento majetok bol už pred rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 12, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.
Pôdu, ktorá prešla na štát alebo inú právnickú osobu podľa odsekov 1 a 2 a podľa osobitného predpisu, možno vydať každej oprávnenej osobe vo výmere najviac 150 ha poľnohospodárskej pôdy alebo 250 ha všetkej pôdy. Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, ak oprávnenej osobe vznikol ďalší nárok na vydanie nehnuteľnosti po oprávnenej osobe, ktorá zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu.
Oprávnená osoba je povinná po vydaní nehnuteľnosti zaplatiť štátu nedoplatok prídelovej ceny, za ktorú ju pôvodne získala; obdobne je povinná vrátiť kúpnu cenu alebo náhradu, ktorú jej štát alebo iná právnická osoba pri prevode nehnuteľnosti vyplatila. Lehotu na zaplatenie určí okresný úrad.
Pokiaľ viazli na nehnuteľnosti ku dňu prevzatia štátom pohľadávky peňažných ústavov, zabezpečené na nehnuteľnosti a vyporiadané podľa osobitných predpisov, uhradí oprávnená osoba sumu, ktorú štát takto vyporiadal.
Ak nehnuteľnosti prešli do vlastníctva obce, má oprávnená osoba právo podľa tohto zákona voči obci.
Ak nehnuteľnosť vydá iná osoba než štát, vznikne tejto osobe nárok na vrátenie kúpnej ceny, ktorú zaplatila pri kúpe nehnuteľnosti. Tento nárok sa musí uplatniť na príslušnom orgáne štátnej správy republiky.
Rozhodnutie okresného úradu, ktorým bolo rozhodnuté o nároku oprávnenej osoby, ktorej vznikla povinnosť podľa odsekov 4 alebo 5, zasiela okresný úrad po nadobudnutí jeho právoplatnosti Ministerstvu financií Slovenskej republiky na účely vymáhania pohľadávok štátu.
Na návrh oprávnenej osoby súd rozhodne, že na ňu prechádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorá ju nadobudla od štátu alebo inej právnickej osoby, ktoré ju získali za okolností uvedených v § 6, a to v prípadoch, keď fyzická osoba nadobudla nehnuteľnosť buď v rozpore s vtedy platnými predpismi, alebo na základe protiprávneho zvýhodnenia nadobúdateľa, ďalej aj osoby blízke tejto fyzickej osobe, pokiaľ na ne prešlo alebo bolo prevedené vlastníctvo alebo osobné užívanie k týmto nehnuteľnostiam. Návrh sa musí uplatniť do 31. decembra 1992, inak právo zaniká.
Fyzická osoba, ktorej vlastnícke právo prešlo na oprávnenú osobu podľa odseku 1, má voči štátu nárok na vrátenie kúpnej ceny a na úhradu nákladov účelne vynaložených na nehnuteľnosť. Nárok sa uplatňuje na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy republiky. Štát má v takom prípade voči oprávnenej osobe nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na nehnuteľnosť, ktorú uhradil fyzickej osobe podľa prvej vety.
#