Najaktuálnejšie sociálno-patologické javy na Slovensku

Úvod

V súčasnej dobe, s rýchlym tempom rozvoja spoločnosti, vzniká stále viac sociálno-patologických javov. Tieto javy predstavujú vážny problém, ktorý ovplyvňuje rôzne aspekty života, vrátane školského prostredia. Tento článok sa zaoberá najaktuálnejšími sociálno-patologickými javmi na Slovensku, s dôrazom na ich výskyt v školskom prostredí a na preventívne opatrenia.

Definícia sociálnej patológie

Podľa Ondrejkoviča (In Kraus, Hroncová, 2007, s. 9) je „sociálna patológia súhrnný pojem na označenie chorých, nenormálnych a všeobecne nežiaducich spoločenských javov. Patria sem aj sankcionované formy deviantného správania (narúšajúceho všeobecne uznávané normy), ako aj štúdium príčin ich vzniku a existencie“.

Sociálno-patologické javy v školskom prostredí

Konieczna (2008) uvádza, že v školskom prostredí sa stretávame s čoraz širším okruhom problémov nielen vzdelávania, ale aj výchovy žiakov. Medzi najzávažnejšie prejavy patria násilie medzi spolužiakmi, znižovanie veku detí, ktoré skúšajú konzumovať alkohol a drogy, za ktorými môžu byť rodinné problémy. Takéto situácie si vyžadujú skúsených odborníkov, ktorí si s mládežou poradia a eliminujú nástrahy doby.

Agresivita

Podľa Bajtoša (2008) vnímane agresivitu ako črtu osobnosti, ktorá sa vyznačuje nie len ako prejav nepriateľstva so sklonom k útočnosti, ale tiež ako snaha presadiť sám seba, presadiť svoje záujmy a ciele, aj keď nemilosrdne a bezohľadne. Agresívneho človeka popisuje ako snažiaceho presadzovať svoje názory na úkor ostatných, nerešpektuje požiadavky a práva iných osôb, častokrát je manipulátorom a nedarí sa mu ovládať emócie. Agresivita sa môže prejaviť aj v podobe fyzického a psychického poškodzovania osôb a poškodzovania majetku.

Podľa Matúškovej (2006) je agresivita najčastejšie spájaná s negatívnymi prejavmi. Môže vzniknúť ako slabá nenávisť a preniknúť až do rôznych foriem ublíženia, či do slovnej alebo fyzickej agresie. Martínek (2015) rozdeľuje agresiu, ktorá môže byť vybíjaná na zvierati alebo na neživom predmete. V školskom prostredí sa agresivita prejavuje častokrát na neživých predmetoch, ako je napríklad zošit či pravítko, predmet ako taký sa stáva prostriedkom na uvoľnenie agresora. Častokrát sa však stáva, že žiak pri takomto chovaní chce poukázať na svoju fyzickú silu. Vo veľkej väčšine sa takto prejavujú žiaci so zníženým sebavedomím.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Šikanovanie

Šikanovanie sa označuje ako agresívne správanie, ktoré sa zvyčajne vyznačuje opakovaním sa a nerovnováhou moci. V mnohých skupinách môže byť považovaná za normatívnu, ale spoločensky neprijateľnú v rámci časti demokratickej spoločnosti (Smith, 2000). Kolář (2005) popisuje šikanovanie v školskom prostredí ako sociálnu chorobu, kde jeden žiak alebo skupina žiakov vedome a opakovane ponižuje a zotročuje slabšieho spolužiaka, či spolužiakov a používa k tomu agresiu a manipuláciu.

Pokiaľ ide o prevenciu šikany, pedagogickí zamestnanci by mali žiakov viesť k tomu, že by rozhodne nemali podporovať agresívne správanie svojich spolužiakov, odsudzovať slabšie deti a naopak prejavovať neprirodzené sympatie k populárnym spolužiakom. Učiteľ by mal vysvetliť žiakom, aby sa nenechali ovplyvniť agresívnym spolužiakom. Nemali by však zostať ľahostajní voči správaniu, ktoré im nie je príjemné, nemali by sa vysmievať žiakovi, ktorý sa akýmkoľvek spôsobom líši od ostatných, vyjadruje svoje názory, ktoré sú odlišné od tých ich, či má iné záľuby (Bendl, 2003).

Niekedy si žiaci môžu myslieť, že šikanovanie je neškodné a zábavné, no z hľadiska zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov môže šikanovanie žiakov napĺňať skutkovú podstatu priestupkov, dokonca z hľadiska trestného zákona (č. 300/2005 Zb. Trestný zákon) môže šikanovanie žiakov napĺňať i skutkovú podstatu trestných činov.

Záškoláctvo

„Záškoláctvo je rozšírená porucha správania a prejavuje sa úmyselným zameškávaním školského vyučovania, keď žiak z vlastnej vôle, zväčša bez vedomia rodičov (niekedy aj s ich vedomím), nechodí do školy (vyhýba sa školským povinnostiam). Tieto vymeškané hodiny nie sú ospravedlnené ani rodičmi, ani lekármi. Je to tradičný a jeden z najbežnejších problémov, ktorý sa objavuje na základných i stredných školách“ (Oľšavská, 2014, str. 43).

Záškoláctvo je veľmi vážny sociálno-patologický jav, ktorý nie je ľahko vypátratelný. Väčšinou sa rodič o tomto probléme dozvie až na podnet zo školy, a do tej doby si nemusí nič všimnúť (Čiburková, 2009). Čiburková (2009) ďalej spomína, ako by sa mal rodič zachovať, ak takéto správanie odhalí. Rodič by mal odhaliť, čo dieťa viedlo k takémuto správaniu, ak sám nevie ako postupovať, mal by požiadať o radu odborníka, ktorý rodičovi povie ako postupovať v danej situácii. Ďalej autorka radí, že by rodičia rozhodne nemali čakať, že sa situácia vyrieši sama, podstatná je motivácia dieťaťa k návratu do školy.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Na Slovensku upravuje školskú dochádzku Zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní. Kde je určené, že povinná školská dochádzka trvá 10 rokov. Záškoláctvo môže mať nepriaznivé dopady nielen na žiaka samotného, ale aj na jeho rodinu, a to vo forme siahnutia na sociálne dávky, v najhoršom prípade môže byť podané trestné oznámenie na zákonných zástupcov žiaka pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže.

Extrémizmus

Vo viac ako štvrtine slovenských základných a stredných škôl sa v školskom roku 2019/2020 stretli s niektorými z prejavov extrémizmu. Najrozšírenejšími boli verbálne prejavy nenávisti vo forme posmeškov a verbálnych útokov na spolužiakov pre príslušnosť k inej rase, etniku alebo pre inú odlišnosť.

Ďalšie negatívne javy

Fajčenie, záškoláctvo, šikanovanie, kyberšikanovanie, násilie medzi žiakmi, vandalizmus a sebapoškodzovanie sú najčastejšími patologickými (negatívnymi) prejavmi správania žiakov na základných a stredných školách. Násilné správanie, prejavy vandalizmu, ale aj sexuálneho obťažovania sú častejšie prítomné na základných školách, zatiaľ čo na stredných školách sa najčastejšie vyskytuje konzumácia alkoholu a drog, prejavy extrémizmu a samovražedného správania.

Prevencia sociálno-patologických javov

Za „prvú stanicu“ sociálno-patologických javov považujeme práve školské prostredie, v ktorom trávime čas už detstva. Nakoľko treba vzniknutým situáciám predchádzať a je neskoro riešiť už vzniknutý problém, prvotné úsilie by sme mali venovať prevencii a poukázať na vznik a dôsledky sociálnej patológii. Novodobým fenoménom 21.storočia je vznik sociálno-patologických javov už na základných školách, nakoľko žiaci nemajú pevnú vôľu, sú ľahko ovplyvniteľní a preto sa považujú za vysoko rizikovú skupinu (Látalová, Kopťárová, 2008). Základné školy majú dlhé roky otázky prevencie rozpracované v plánoch preventívnych aktivít. Preventívne aktivity sú vhodne sformované podľa cieľových skupín z hľadiska veku, mentálnych schopností a osobitostí danej základnej školy (Oľšavská, 2014).

„Podmienkou dosiahnutia cieľa prevencie je aj odborne pripravený pedagogický zamestnanec v oblasti uplatňovania kompetenčného prístupu vo výchovno-vzdelávacom procese a v oblasti sociálno-psychologickej tak, aby dokázal pozitívne vplývať na kognitívny a osobnostný a sociálny rozvoj žiaka. V neposlednom rade je to aj spoločná zodpovednosť rodiny, orgánov sociálno-právnej ochrany detí, poradenských zariadení a inštitúcii školskej politiky“ (Oľšavská, 2014, str.20).

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Úloha sociálneho pedagóga

Sociálny pedagóg patrí medzi pomáhajúce profesie, ktorých expanzia nastala po roku 1989. Ich vznik bol iniciovaný nárastom sociálno-patologických javov u detí, mládeže a dospelých a jeho uplatnenie v sociálno-výchovnej praxi bolo úzko koncipované. Sociálni pedagógovia nachádzali uplatnenie v zariadeniach výchovnej prevencie. Nárast sociálnych deviácií u žiakov základných a stredných škôl poukazuje na dôležitosť profesie sociálneho pedagóga a jej spoločenské opodstatnenie v školskom prostredí. V súčasnosti už dve zákonné normy upravujú pôsobenie sociálneho pedagóga v školách. Školský zákon č. 245/2008 Z. z. umožňuje zamestnať sociálneho pedagóga ako odborného zamestnanca v materských a základných školách, gymnáziách, stredných odborných školách, konzervatóriách a v školách pre deti so špeciálnymi výchovnými potrebami.

Predchádzať sociálno-patologickým prejavom správania nie je jednoduché. Tu prichádza miesto pre pomáhajúcu profesiu akou je pozícia školského sociálneho pracovníka. Práve školský sociálny pracovník s dosiahnutými vedomosťami a praktickými skúsenosťami je schopný pracovať so žiakmi, ktorí vykazujú známky sociálno-patologického správania.

Výskum sociálno-patologických javov v Nitrianskom kraji

Výskum sa nám podarilo uskutočniť na 4 základných školách v Nitrianskom kraji a dotazníky nám vyplnilo 52 učiteľov, z tohto počtu bolo 32 triednych učiteľov a priemerné pôsobenie v pedagogickej praxi bolo 15,8 rokov. Metódu zbierania dát pomocou dotazníka sme si zvolili práve preto, že sme chceli bližšie spoznať úprimné názory učiteľov na sociálnu prácu v rezorte školstva a odhaliť sociálno-patologické javy, ktoré sa vyskytujú na týchto školách.

Na respondentov sme sa obrátili s otázkou, s akými sociálno- patologickými javmi sa už stretli. Vybrali sme tie najčastejšie spomínané v odborných zdrojoch: záškoláctvo, šikanovanie, alkohol, drogy, výtržníctvo, agresivita a gamblerstvo. Najviac respondentov sa stretlo so šikanovaním 35 (31%), potom nasledovalo záškoláctvo 29 (26%), agresivita 28 (25%), výtržníctvo 9 (8%), alkohol 8 (7%),drogy 4 (3%) a gamblerstvo 1. Nakoľko niektorí naši respondenti vyberali aj viac možností naraz, môžeme predpokladať, že jeden sociálno-patologický jav je sprevádzaný s iným, a tak môže byť medzi nimi spojitosť.

V našom výskume sme sa pýtali respondentov či sa v súčasnosti vyskytujú sociálno-patologické javy na ich základnej škole. 29 (56%) respondentov odpovedalo áno a 23 (44%) odpovedalo nie. Myslíme si, že výsledky sú reálne, nakoľko dotazník bol anonymný, počítame s tým, že respondenti reagovali pravdivo.

Kto rieši sociálno-patologické javy?

Nakoľko na školách, kde sme robili náš výskum nepracuje sociálny pracovník, zaujímalo nás, kto aktuálne rieši vyššie spomínané sociálno-patologické javy, ktoré sa na škole vyskytli. Respondenti mali na výber zo siedmich možností. Niektorí pedagógovia vyberali viac odpovedí. Najviac respondentov v počte 37 volilo možnosť riaditeľ, triedny učiteľ 34 a výchovný poradca 27. 32 (43%) opýtaných učiteľov odpovedalo že takouto osobou by mal byť sociálny pracovník. Podľa učiteľov by bol na túto pozíciu najmenej vhodný špeciálny pedagóg ktorého označili 10 krát (3%).

Výsledky prieskumov na Slovensku

Ministerstvo vnútra SR spolu s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR zverejnili výsledky prieskumu prítomnosti sociálno-patologických javov na školách. Prieskumu sa zúčastnilo 1 112 základných a stredných škôl. Dobrovoľný dotazníkový prieskum bol realizovaný v období od júna 2021 do augusta 2021. Dotazník bol na školy distribuovaný prostredníctvom odborov školstva okresných úradov v sídlach krajov a mapoval situáciu v školskom roku 2019/2020.

Len 106 škôl v tomto prípade odpovedalo kladne na otázku, či má škola zriadené miesto pre sociálneho pedagóga. Niektoré školy si tohto zamestnanca nemohli dovoliť, iné takúto podporu poskytovali prostredníctvom školského psychológa. Toho má len 26,3 % škôl.

Najčastejšími negatívnymi prejavmi žiakov bolo fajčenie. To predstavovalo 56,4 %. Hneď za ním sa nachádzalo záškoláctvo (47,3%). Tretie miesto obsadilo šikanovanie s 30,8 %. Nad 20% získali aj kyberšikanovanie (24,4%) a násilie medzi žiakmi (21,9%). Značne zastúpené boli aj vandalizmus (18,7%), sebapoškodzovanie (18,3%) a užívanie alkoholu (16,1%). S nižším zastúpením (menej ako 7%) sa v tabuľke zobrazili javy ako násilie smerom k autorite, užívanie drog, prejavy extrémizmu, samovražedné správanie, sexuálne obťažovanie a pornografia. Najmenej zastúpená bola distribúcia drog.

Implikácie pre sociálnu prácu

Treba si uvedomiť, že škola iba dotvára a formuje výchovný proces, ktorý musí byť v prvom rade vytváraný v domácom prostredí. A tu opäť vidíme miesto, kde by sa vedel sociálny pracovník uplatniť - práca s rodinou žiaka. Prieskum o súčasnom stave riešenia sociálnych problémov žiakov a o potrebe etablovania profesie školského sociálneho pracovníka v školách, ktoré realizuje občianske združenie Persona zistili, že chýbajú riešenia sociálnych problémov multidisciplinárnym tímom odborníkov. Riešenia problémov žiakov sa mnohokrát zužujú na represívne opatrenia, pokarhania či „postrašenia“ od autorít (polícia, riaditeľ školy). Čo sa týka prevencie sociálno-patologických javov a rizikového správania žiakov, zistili, že prevencia je na školách síce prítomná, ale z výsledkov ich prieskumu vyplýva, že jej väčšinou nie je venovaný dostatočný priestor. Preventívne programy sa často realizujú v malom rozsahu, nesystematicky, pričom sú používané málo efektívne (niekedy až nevhodné) formy. Tak isto ich prieskum ukázal, že respondenti by v škole privítali odborníka na riešenie sociálnych problémov žiakov.

Chceli by sme spomenúť výskum Jurišovej (2015), ktorá skúmala názory učiteľov, či sa po zavedení pozície sociálneho pracovníka na škole vyskytuje na škole menej sociálno-patologických javov. Kde odpovedalo 106 učiteľov z 250 odpoveď bola „skôr áno“. Učitelia udávajú zlepšenie celkovej atmosféry v škole po zavedení pozície školský sociálny pracovník. Hovorí aj o tom, že v škole dochádza menej k závažných sociálno-patologickým javom.

Za najvýznamnejšie zistenie nášho výskumu považujeme to, že veľká väčšina našich respondentov má k tejto téme pozitívny prístup, čo považujeme za potenciál, aby školstvo začalo akceptovať túto profesiu a využívalo služby sociálneho pracovníka. Škola môže zamestnať sociálneho pracovníka avšak školská sociálna práca nie je oficiálne zakotvená ani v zákone o sociálnej práci. Naša práca prináša iba argumenty za zavedenie pozície školského sociálneho pracovníka nakoľko si myslíme, že významne prispieva k skvalitneniu a zefektívneniu školského systému . Vo výskume sme zistili, že by pedagógovia naozaj prijali medzi seba odborníka, akým je sociálny pracovník.

tags: #najaktualnejsie #socialne #patologicke #javy #Slovensko