
Nájomná zmluva je právny inštitút, ktorý upravuje vzťahy medzi prenajímateľom a nájomcom. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. je základným právnym predpisom, ktorý upravuje nájomné zmluvy na Slovensku. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nájomnej zmluve v zmysle Občianskeho zákonníka, vrátane rôznych typov nájmu, práv a povinností prenajímateľa a nájomcu a osobitných ustanovení pre nájom bytov a obytných miestností.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka má vlastník veci právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním v medziach zákona. To znamená, že vlastník môže s hnuteľnou alebo nehnuteľnou vecou disponovať podľa vlastného uváženia. Nehnuteľnosťami sú v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
Nájomná zmluva je upravená v § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 663 prenajímateľ prenecháva nájomcovi za odplatu (nájomné) vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Nájomná zmluva sa uzatvára medzi prenajímateľom a nájomcom. Prenajímateľom aj nájomcom môže byť právnická osoba, fyzická osoba alebo štát.
Občiansky zákonník rozlišuje niekoľko typov nájomných zmlúv:
Občiansky zákonník nepredpisuje, čo má nájomná zmluva obsahovať. Nájomná zmluva musí obsahovať označenie prenajímateľa a nájomcu, predmet nájmu a odplatu za nájom (nájomné). Okrem týchto podstatných náležitostí môže zmluva obsahovať aj ďalšie náležitosti, napríklad dohodnutú dobu nájmu, spôsob odovzdania a užívania najatej veci, spôsob platenia nájomného, výpovedné dôvody, možnosti predčasnej výpovede pred dohodnutou dobou nájmu a pod.
Prečítajte si tiež: Sprievodca nájomnou zmluvou a príspevkom
Prenajímateľ má predovšetkým povinnosť prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať (§ 664 Občianskeho zákonníka). Z toho vyplýva, že prenajímateľ môže dať do nájmu len stavbu v zodpovedajúcom stave v súlade s užívaním stavby, v stave obvyklom v rámci užívania alebo sa s nájomcom dohodne na spôsobe užívania. Na účely užívania stavby musí byť daný priestor skolaudovaný v súlade so stavebným povolením podľa § 85 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.
Prenajímateľ je povinný:
Nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Nájomca je povinný platiť nájomné v dohodnutej výške a v dohodnutých lehotách. Nájomca je tiež povinný starať sa o prenajatú vec a chrániť ju pred poškodením.
Nájomca je povinný:
Štvrtý oddiel Občianskeho zákonníka (§ 685 až 716) obsahuje osobitné ustanovenia o nájme bytu. Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu (§ 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Prečítajte si tiež: Právne aspekty nájmu v školstve
Nájomná zmluva bytu musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu (§ 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Nájom bytu môže skončiť:
Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu len z dôvodov uvedených v § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Medzi tieto dôvody patrí napríklad, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti, ak nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo ak byt potrebuje prenajímateľ pre seba, pre svojich blízkych alebo pre iného nájomcu.
Piaty oddiel Občianskeho zákonníka (§ 717 a 718) upravuje nájom obytných miestností v zariadeniach určených na trvalé bývanie. Podľa § 717 v zariadeniach určených na trvalé bývanie vzniká nájom obytnej miestnosti nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom.
Krátkodobý nájom bytu je upravený zákonom č. 98/2014 Z. z. Podľa § 3 ods. 1 tohto zákona musí byť nájomný pomer uzavretý na dobu určitú, a to najdlhšie na dobu dvoch rokov. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj na predĺžení nájmu formou uplatnenia opcie za rovnakých podmienok, pričom opciu je možné použiť maximálne dvakrát.
Prečítajte si tiež: Zmluva o nájme bytu Zbehy
Prenajímateľ je povinný požiadať o registráciu príslušného správcu dane z dôvodu prenájmu nehnuteľnosti v zmysle § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ak si prenajímateľ nesplní túto povinnosť, nájom sa spravuje zákonom o krátkodobom nájme bytu okrem ustanovení § 7 ods. 1 a 4 a § 9 ods. 1. Po márnom uplynutí lehoty na registráciu sa použijú ustanovenia § 711 ods. 1, 3 a 6 Občianskeho zákonníka a tento zákon.
Zodpovednosť za rôzne aspekty bezpečnosti a ochrany v prenajatých priestoroch je často predmetom dohadov. Vo všeobecnosti platí, že za priestory nájmu zodpovedá nájomca (v zmluve väčšinou uvedený priestor - označenie a určenie m2, za ktoré sa platí nájom) a za priľahlé priestory ako chodby, WC a pod. (pokiaľ nie sú súčasťou nájomnej zmluvy, za ktoré platí paušálne poplatky zahrnuté v cene nájmu) vo všeobecnosti zodpovedá prenajímateľ.
Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi stanovuje povinnosti v oblasti požiarnej ochrany. V rámci kolaudácie je schválená protipožiarna bezpečnosť stavby v súlade s vyhláškou č. 94/2004 Z. z. Plnenie všetkých povinností určených v § 4 a § 5 zákona č. 314/2001 Z. z. určuje § 6 ods. 2 zákona č. 314/2001 Z. z. „Vlastník (správca) nehnuteľností, ktorý prenajíma nehnuteľnosť, je povinný zabezpečiť úlohy ochrany pred požiarmi podľa ustanovení tohto zákona, ak sa v nájomnej zmluve nedohodne s nájomcom o zabezpečení týchto úloh inak.“
Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci stanovuje povinnosti zamestnávateľovi a zamestnancovi. V súlade s § 2 ods. 2 písmeno e) povinnosti a opatrenia zákona č. 124/2006 Z. z. sa v nevyhnutnej miere budú aplikovať aj na „…fyzickú osobu, ktorá sa nachádza s vedomím zamestnávateľa na jeho pracovisku alebo v jeho priestore“.
Zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva stanovuje vlastníkovi alebo nájomcovi povinnosť zachovávať účel a funkčnosť zariadenia civilnej ochrany, ktoré sú súčasťou kolaudačného rozhodnutia, čo určuje § 4 ods. 2.
Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch stanovuje zodpovednosť držiteľa odpadu, ktorý je v súlade s § 4 definovaný ako „…pôvodca odpadu alebo osoba, ktorá má odpad v držbe“. Náklady na nakladanie s odpadom v súlade s § 12 ods. 3 znáša držiteľ odpadu.