Klauzula o mlčanlivosti v pracovnej zmluve: Čo potrebujete vedieť

Od 1. januára 2019 vstúpila do platnosti novela zákona o službách zamestnanosti, ktorá priniesla zmeny v právach a povinnostiach vyplývajúcich z pracovných vzťahov. Táto novela, okrem iného, zaviedla obmedzenie pre zamestnávateľov, týkajúce sa povinnosti mlčanlivosti zamestnancov o ich pracovných a mzdových podmienkach.

Novela Zákonníka práce a mlčanlivosť

Novela vložila do § 13 Zákonníka práce nový odsek 5, ktorý zamestnávateľovi zakazuje ukladať zamestnancovi povinnosť zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach, vrátane mzdových podmienok a podmienok zamestnávania. Následné odseky v § 13 boli prečíslované a upravené.

Práva zamestnanca

Podľa § 13 ods. 6 Zákonníka práce má zamestnanec právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s nedodržaním podmienok podľa ods. 5. Zamestnávateľ je povinný na túto sťažnosť odpovedať, vykonať nápravu a upustiť od takéhoto konania. Ak zamestnávateľ nedodrží podmienky podľa nového odseku 5, zamestnanec sa môže obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany (§ 13 ods. 8 Zákonníka práce).

Legislatívne pojmy

Je dôležité poukázať na to, že legislatívne pojmy „pracovné podmienky“ a „podmienky zamestnávania“ nemajú jasnú legislatívnu definíciu. Zákonník práce používa aj pojem „podmienky zamestnania“. Pracovné podmienky zahŕňajú napríklad druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, mzdové podmienky, výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. Hoci sa môže zdať, že ide o dva odlišné právne inštitúty, v skutočnosti sa tieto pojmy obvykle používajú ako synonymá.

Dôsledky novely pre zamestnávateľov a zamestnancov

Povinnosť mlčanlivosti

Z novely vyplýva, že povinnosť mlčanlivosti sa netýka zamestnanca, ak mu ju uloží zamestnávateľ alebo ak sa k nej zamestnanec zaviaže v pracovnej zmluve alebo inej dohode. To však neplatí pre zamestnávateľa. Zamestnávateľ nemôže postupovať tak, aby došlo k porušeniu ochrany osobných údajov zamestnancov v zmysle GDPR alebo zákona o ochrane osobných údajov. Zamestnávateľ je povinný dodržiavať mlčanlivosť, najmä ak mu zamestnanec nedal preukázateľný súhlas na zverejnenie osobných údajov, medzi ktoré patria aj pracovné podmienky a podmienky zamestnávania.

Prečítajte si tiež: Sprievodca nájomnou zmluvou a príspevkom

Terminologické nepresnosti

V novele existuje terminologická nepresnosť, pokiaľ ide o jazyk právneho predpisu a jeho možnú vnútornú rozpornosť. Nie je jednoznačné, či sa slová „o jeho“ resp. „o svojich“ vzťahujú len k pracovným podmienkam zamestnanca, alebo sa viažu aj k podmienkam zamestnávania. Z dôvodovej správy k novele však možno vyvodiť záver, že obmedzenie, resp. neplatnosť povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje len k pracovným podmienkam a podmienkam zamestnávania toho konkrétneho zamestnanca, ktorého sa tieto podmienky priamo týkajú.

Právo zamestnanca na zverejnenie informácií

Podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2019 je zamestnanec oprávnený zverejniť akékoľvek informácie o jeho vlastných pracovných podmienkach a o jeho vlastných podmienkach zamestnávania. Aby zamestnanec nebol viazaný povinnosťou mlčanlivosti, je nevyhnutné, aby išlo o pracovné podmienky a o podmienky zamestnávania, ktoré majú väzbu výlučne na toho zamestnanca, ktorého sa týkajú a ktorý ich aj zverejní.

Obmedzenia práva zamestnanca na zverejnenie informácií

Ak má zamestnanec záujem z vlastnej vôle zachovávať mlčanlivosť o svojich vlastných pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania, nič mu nebráni v tom, aby tak postupoval a tieto informácie nezverejnil. Informácie, ktoré zamestnanec zverejní, musia byť pravdivé a nesmú mať difamačný charakter. Zverejnením sa nesmie zasiahnuť do právom chránených záujmov zamestnávateľa alebo inej osoby (napr. do obchodného tajomstva, do osobnostných práv alebo do dobrej povesti, do hospodárskej súťaže, resp. porušiť nemožno zákonnú alebo zmluvnú povinnosť mlčanlivosti mimo rámca novely, ktorá zaväzuje zamestnávateľa a t.d.).

Povinnosť mlčanlivosti o podmienkach iných zamestnancov

Zamestnávateľ je aj naďalej oprávnený platne uložiť zamestnancovi povinnosť a zamestnanec je oprávnený platne sa zaviazať k zachovávaniu mlčanlivosti o pracovných podmienkach (vrátane mzdových podmienok) a o podmienkach zamestnávania iných (ostatných) zamestnancov. Povinnosť mlčanlivosti zamestnanca nad rozsah stanovený novelou, t.j. Uvedené je podstatné najmä, ak sa jedná o zamestnancov, ktorí prichádzajú do styku s osobnými údajmi iných / ďalších zamestnancov (napr. vedúci zamestnanci, administratívni zamestnanci, tzv. „mzdári“, personalisti, účtovníci, právnici a pod.).

Ochrana ďalších údajov a informácií

Existujú množstvá špeciálnych právnych predpisov, ktoré najmä zamestnávateľovi (neraz aj priamo zamestnancovi) ukladajú povinnosti v oblasti ochrany ďalších údajov a informácií v podobe rôzneho tajomstva, resp. povinnosti mlčanlivosti o nich, čo je nevyhnutné preniesť i na zamestnancov tohto zamestnávateľa, ktorí s nimi môžu byť v styku. Medzi informácie, pri ktorých má zamestnávateľ zväčša legitímny záujem na ich utajení, treba zaradiť aj údaje podliehajúce zmluvnej povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu s treťou osobou, ako napr. obchodné tajomstvo, dôverné informácie, informácie predstavujúce predmet ochrany duševného vlastníctva (napr. know-how) a ďalšie. Sem patria aj informácie týkajúce sa oprávnených a právom chránených záujmov zamestnávateľa, ako napr. informácie v oblasti duševného vlastníctva (napr. vo väzbe na zamestnanecké autorské dielo, zamestnanecký vynález, zamestnanecké riešenie, zamestnanecký dizajn) alebo dôverné informácie o skutočnostiach, prezradenie ktorých by mohlo spôsobiť škodu alebo ohroziť oprávnené záujmy zamestnávateľa alebo osôb v jeho orgánoch, resp.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty nájmu v školstve

Záver

Novela zakázala obmedzovať alebo zaväzovať zamestnanca k mlčanlivosti o jeho vlastných pracovných podmienkach, resp. o jeho vlastných podmienkach zamestnávania, avšak neumožnila zamestnancovi zverejniť takéto informácie o iných zamestnancoch alebo iné údaje, týkajúce sa zamestnávateľa, resp. tretích osôb, nakoľko inak by sa novela dostala do rozporu nielen s vnútroštátnym právom, ale aj s právnymi aktmi Európskej únie.

Intertemporálne ustanovenia

Zákonodarca opomenul do novely včleniť akékoľvek intertemporálne (tranzitórne) ustanovenie. Ak by novela takéto intertemporálne ustanovenie obsahovala, pôsobilo by to v záujme právnej istoty ako zamestnanca, tak i zamestnávateľa. Odstránila by sa tým právna neistota a predišlo by sa budúcim sporom najmä o to, či novelu je nutné uplatňovať aj na pracovné zmluvy a iné dohody, ktoré boli uzatvorené pred účinnosťou novely, alebo sa novela vzťahuje len na pracovné zmluvy a dohody uzatvorené odo dňa 01.01.2019 (vrátane).

Retroaktivita

Nakoľko novela ako hmotnoprávny predpis neobsahuje procesnoprávnu úpravu, vylúčiť je nutné použitie pravej retroaktivity, ako nezlučiteľnej s princípmi právneho štátu. Pokiaľ ide o nepravú retroaktivitu, tá je v súčasnosti v zásade akceptovateľná, avšak nie je považovaná za štandard pri vstupe do existujúcich právnych vzťahov.

Zámer zákonodarcu

Zákonodarca deklaruje v dôvodovej správe k novele iba svoj zámer vytvoriť tlak na zvyšovanie miezd zavedením absolútneho zákazu zamestnávateľa akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca v možnosti informovať o svojej mzde, čo má prospieť posilneniu aplikácie zásady poskytovania rovnakej mzdy za rovnakú prácu. Tento deklarovaný zámer zákonodarcu neprilieha k jeho realizácii (prevedeniu).

Analógia a intertemporalita

Nakoľko novela v časti, ktorou zasahuje do Zákonníka práce neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenie, okrem testu proporcionality je podľa nás treba siahnuť aj po analógii vo väzbe najmä na jeho jedenástu časť. V Zákonníku práce podľa nás možno v širšom zmysle označiť jeho § 251 ods. 1 za isté všeobecné hmotnoprávne vyjadrenie intertemporality ustanovení Zákonníka práce.

Prečítajte si tiež: Zmluva o nájme bytu Zbehy

Dôsledky pre pracovné zmluvy a dohody

Vo vzťahu k novele tak možno určiť, že odo dňa 01.01.2019 povinnosť mlčanlivosti určená zamestnávateľom, ako aj pracovné zmluvy alebo iné (pracovné) dohody zaväzujúce zamestnanca zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach a o jeho podmienkach zamestnávania sa stávajú neplatnými (právne nezáväznými). Táto neplatnosť však z časového hľadiska nesiaha pred deň 01.01.2019 (t.j. nemá spätné účinky v pravom zmysle slova).

Riešenie časového konfliktu právnej úpravy

Skutočnosť, že novela intertemporálne ustanovenie neobsahuje treba napriek uvedenému označiť za negatívum, keďže táto absencia neprospieva princípu právnej istoty zamestnancov ani zamestnávateľov. Ostáva preto veriť, že orgány verejnej moci sa pri riešení časového konfliktu právnej úpravy Zákonníka práce v znení do 31.12.2018 (pred novelou) a v znení od 01.01.2019 (po novele) budú plne riadiť princípom proporcionality a uplatnia riešenie, ktoré nenaruší princíp právnej istoty a dôvery v právo.

Úprava existujúcich zmlúv

Hoci zamestnanec a zamestnávateľ expressis verbis nemajú povinnosť ex lege pracovnú zmluvu alebo inú dohodu, či pracovnú vnútropodnikovú (internú) normu, resp. Na zamestnávateľa by najmä v prípade inšpekcie práce alebo súdneho sporu v plnej sile dopadala ako vada existencia zákonu odporujúceho príkazu či záväzku, čím by v rámci takéhoto konania mal zamestnávateľ výrazný problém najmä uniesť dôkazné bremeno, t.j. Na uvedené upozorňujeme vzhľadom na § 13 ods. 6 a najmä ods. 8 Zákon.

Zmluvné dojednania a ich význam

Pri uzatváraní zmlúv je dôležité venovať pozornosť rôznym dojednaniam, ktoré môžu mať významný vplyv na práva a povinnosti zmluvných strán. Medzi takéto dojednania patria:

Dojednanie o zmluvnej pokute

Zmluvná pokuta slúži na motiváciu zmluvnej strany k splneniu zmluvnej povinnosti. Nárok na zmluvnú pokutu vzniká len vtedy, keď je dojednaná písomne. Platne dohodnutá zmluvná pokuta musí byť vždy viazaná na porušenie zmluvnej povinnosti.

Dojednanie o zmluvných úrokoch z omeškania

Nárok na úroky z omeškania vyplýva priamo zo zákona; vzniká v okamihu, keď sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu. V obchodných vzťahoch právne predpisy umožňujú dohodnúť aj vyšší úrok z omeškania.

Inflačná doložka

Inflačná doložka umožňuje, aby výška peňažného plnenia, ktoré sa má vyplácať dlhšiu dobu, odrážala reálnu hodnotu peňazí.

Zákaz postúpenia a zákaz započítania

Zákaz postúpenia a zákaz započítania pohľadávok sa veľmi často vyskytuje v súbore dojednaní označených ako „spoločné“ prípadne „záverečné“ dojednania.

Mlčanlivosť

Obsahom dojednania o mlčanlivosti býva zákaz zverejnenia či použitia najrôznejších informácií, ktoré ste získali v súvislosti so zmluvným vzťahom.

Obchodné podmienky

Najmä zmluvy uzatvárané v podnikateľskej sfére nemusia obsahovať všetky práva a povinnosti, ktoré sa zmluvné strany zaviažu dodržiavať nad rámec zákona. Časť dojednaní môže byť obsiahnutá aj v tzv. obchodných podmienkach.

Rozhodcovská doložka

Rozhodcovskou doložkou je rozhodovanie o vašich sporoch zo zmluvy zverené inému orgánu, než súdu.

tags: #najomna #zmluva #klauzula #o #mlcanlivosti #vzor