Zmeny na Univerzite Komenského v Bratislave v rokoch 1937-1940: Od Ideologických Zmien po Obmedzovanie Štúdia

Obdobie rokov 1937 až 1940 predstavuje významný zlom v histórii Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý bol neoddeliteľne spojený s búrlivými udalosťami vtedajšej doby. Agónia Československej republiky a vznik Slovenského štátu zásadne ovplyvnili akademické prostredie, ideologické smerovanie a zloženie študentstva univerzity. V tomto článku sa podrobnejšie pozrieme na tieto transformačné zmeny, ich príčiny a dôsledky.

Kontext Zmien: Od ČSR k Slovenskému Štátu

Rozpad Československej republiky v rokoch 1938 a 1939, v dôsledku medzinárodnej situácie a mocenských ambícií Hitlerovského Nemecka, znamenal hlboký zásah do všetkých oblastí života slovenskej spoločnosti. Na jej troskách vznikol pod kuratelou Tretej ríše Protektorát Čechy a Morava a Slovenský štát. Tieto štátoprávne zmeny sa bezprostredne dotkli aj akademickej obce na Slovensku, ktorá bola sústredená na jedinej vysokej škole univerzitného zamerania - Československej štátnej univerzite v Bratislave, neskôr známej ako Univerzita Komenského.

Premenovanie a Nová Legislatíva

Univerzita v nových štátoprávnych pomeroch autonómie čoskoro zmenila svoj názov na Slovenskú univerzitu. Túto zmenu formálne upravilo nariadenie vlády Slovenskej krajiny č. 41/1939 Sl. z. zo 14. februára 1939. Neskôr bol prijatý zákon č. 168/1940 Sl. z. o Slovenskej univerzite, ktorý ďalej upravoval pomery na univerzite.

Ideologický Prechod: Od Čechoslovakizmu ku Kresťanskému Totalitarizmu

Výchovno-vzdelávací proces a úradovanie na Slovenskej univerzite boli výrazne ovplyvnené novými ideologickými faktormi. Stredobodom zmien bolo striktné odmietnutie štátoprávnej idey čechoslovakizmu, ktorá bola od založenia školy dôsledne reprezentovaná takmer celým profesorským zborom českej národnosti.

Oficiálna doktrína mnohonárodnostného štátu, zakotvená v základných právnych dokumentoch ČSR, sa od počiatku stala predmetom politických sporov. Po vyhlásení autonómie Slovenskej krajiny v októbri 1938 nahradili túto ideológiu nové idey, viažuce sa k sociálnej náuke kresťanskej cirkvi, návratu k mravným ideálom kresťanstva v duchu rešpektovania autority a novej kvality slovenskej štátnosti. Právo národa na sebaurčenie Slovákov sa vysvetľovalo ako prirodzené božské právo každého národného spoločenstva a stalo sa základom novej filozoficko-právnej koncepcie božskej podstaty prirodzeného práva zakotveného priamo v novej Ústave Slovenskej republiky. Božský princíp slovenského práva zdôrazňoval vo svojich filozofických dielach hlavný ideológ slovenského kresťanského totalitarizmu Doc. Dr. Štefan Polakovič, ktorý pôsobil aj na Slovenskej univerzite.

Prečítajte si tiež: Najvyšší príspevok na kampaň

Zmeny v Akademickom Zbore a Rozvoj Školstva

Viditeľné zmeny v ideovom nazeraní akademikov nastali ihneď po vyhlásení autonómie Slovenska v októbri 1938. Už v decembri 1938 odišlo zo Slovenska mnoho českých profesorov čechoslovakistickej orientácie. Títo boli daní k dispozícii českej vláde s ohľadom na ich vlažný pomer k slovenským záležitostiam.

Toto obdobie prinieslo významné zmeny vo vysokom školstve na Slovensku. Pre potreby mladého štátu a slovenského študentstva došlo k nebývalému inštitucionálnemu rozvoju školstva v podobe vzniku nových slovenských vysokých škôl a dobudovávania nových, dovtedy absentujúcich vedných odborov na Slovensku. Po zatvorení českých univerzít v Protektoráte sa novovzniknuté školy a fakulty na Slovensku stali útočišťom aj pre mnohých študentov českej národnosti.

Obmedzovanie Štúdia: Diskriminácia a Numerus Clausus

Tienistou stránkou histórie druhej ČSR a Slovenského štátu sa stalo obmedzovanie štúdia Židov a ich následné vylúčenie zo štúdií, ktoré upravoval § 44 zákona č. 185/1939 Sl. z. o vylúčení Židov z verejného života. Okrem toho sa objavili neúspešné pokusy stanovovať numerus clausus štúdia žien na niektorých fakultách univerzity.

Univerzita Komenského pred Zlomom: Rok 1937

V roku 1937 bola Univerzita Komenského jedinou vysokoškolskou inštitúciou univerzitného typu na území Slovenska. Založená bola v roku 1919 a začala pôsobiť v ťažkých povojnových podmienkach. Ako prvá otvorila svoje brány Lekárska fakulta v roku 1919, nasledovaná Právnickou a Filozofickou fakultou v školskom roku 1921/22. Napriek úsiliu sa v rokoch prvej republiky nepodarilo rozbehnúť vyučovanie na Prírodovedeckej fakulte.

Univerzita Komenského bola v predmníchovskom Československu najmenšou a najmenej vybudovanou vysokou školou. Trpela nedostatkom priestorov, budov, posluchární a internátov, čo obmedzovalo počet študentov a konkurencieschopnosť voči českým a nemeckým vysokým školám. Problémom boli aj nízke finančné transfery zo strany československého štátu.

Prečítajte si tiež: Dopad darcov na Twitchi na CZ/SK scénu

V roku 1937 bola daná do užívania nová budova Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí č. 6 v Bratislave, kde našiel svoj domov rektorát školy, Právnická a Filozofická fakulta.

Národnostné Trenice a Čechoslovakizmus

Jadro vedenia Univerzity Komenského aj v roku 1937 tvorili príslušníci českej národnosti. Po vzniku ČSR sa drvivá väčšina profesorských stolcov obsadzovala odborníkmi českej národnosti, ktorí prišli do Bratislavy z vysokých škôl v Čechách, najmä z Karlovej univerzity v Prahe. Hoci táto pomoc bola spočiatku vnímaná pozitívne, postupne sa začali objavovať negatívne javy, ktoré sa koncentrovali do jazykových otázok a prerástli v politickú kritiku ústavne zakotveného pomeru Čechov a Slovákov v Československu.

Českí profesori pôsobiaci na Univerzite Komenského napospol zastávali oficiálnu ideu čechoslovakizmu a pretavovali ju do reality života na univerzite. Autonomisti, ktorí žiadali spravodlivé vyrovnanie s českým národom a odmietali ideu jedného československého národa, poukazovali na fakt, že na Slovensku je ďalšia „česká“ univerzita. Čeština ako úradný jazyk ovládla vyučovací proces aj úradný styk na rektoráte univerzity. Učebné pomôcky boli koncipované a vydávané v češtine a znalosť českého jazyka bola považovaná za základnú podmienku štúdia na univerzite.

Pomery na Univerzite Komenského boli dlhodobo predmetom kritiky čechoslovakizmu zo strany slovenských autonomistov. Nacionalistické nálady sa odôvodňovali kritikou preferovania českého jazyka vo vyučovacom procese a vo vnútornom úradovaní univerzity. K dusnej atmosfére na škole prispievali aj prednášky českého profesora histórie a vtedajšieho rektora Václava Chaloupeckého, ktorý kritizoval Ľudovíta Štúra a jeho prívržencov ohľadne uzákonenia spisovnej slovenčiny.

Predohra Zmien: Rok 1938

Mocenský tlak Hitlerovského Nemecka a jeho územné ambície v strednej Európe boli začiatkom roku 1938 zrejmé. Spolu s nádejami maďarských revizionistov vzrastalo medzinárodné napätie. Vo vnútroštátnom meradle silneli autonomistické požiadavky Slovákov, Nemcov a iných národnostných menšín voči pretrvávajúcej dominancii českého živlu v republike. Na Slovensku sa radikalizovala snaha autonomistov o politické riešenie postavenia Slovákov. HSĽS vytyčovala pre rok 1938 heslo „Slovensko Slovákom“. Andrej Hlinka nanovo koncipoval aktualizovaný politický program slovenskej autonómie, program spravodlivého vyrovnania vzájomného pomeru Čechov a Slovákov na zásade rovného s rovným.

Prečítajte si tiež: Judikatúra NS SR k odmenám advokátov

Septembrové udalosti roku 1938 znamenali koniec existencie demokratického Československa.

tags: #najvyšší #súd #štátu #new #york #rozvod